Odborníčka radí: Cukor a deti do 2 rokov k sebe nepatria. Na toto dávajte v strave detí pozor

BRATISLAVA 4. mája - Zubný kaz, zvyšovanie telesnej hmotnosti i hladiny krvných tukov – to sú dôvody, pre ktoré by detská strava nemala obsahovať cukor. Cukor je navyše natoľko návykový, že pre deti do dvoch rokov by mal byť tabu. Práve počas prvých dvoch rokov života sa dieťaťu vytvárajú návyky, na ktorých stavia v ďalšom živote.

„Väčšina detí, ktoré konzumujú sladené výrobky, majú sklon k obmedzovaniu ovocia, zeleniny a celozrnných produktov. Hovoríme, ale o pridanom cukre nie o prirodzenom cukre obsiahnutom v cestovinách, ovocí, zelenine a iných potravinách,“ hovorí v rozhovore pre Dobré noviny výživová poradkyňa Lucia Sekerešová.

Dôležitý ukazovateľ

Sladkosti môžu obsahovať viacero umelých sladidiel, ktoré sú pre menšie deti tiež nevhodné a majú aj vysoký glykemický index.

„Glykemický index zjednodušene vyjadruje rýchlosť, za akú sa sacharidy obsiahnuté v strave, premenia v tráviacom trakte na glukózu a tá sa dostane do krvného obehu. Čím vyššia je hodnota, tým kratšia je doba zasýtenia. Po sladkostiach máme hlad veľmi rýchlo,“ pokračuje v objasňovaní Lucia Sekerešová.

Podľa nej je najdôležitejšie to, aby sladkosti boli len spestrením jedálnička a rodičia by mali klásť dôraz na zloženie.

Posledné odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie WHO hovorí, že deti do dvoch rokov by nemali dostávať žiaden pridaný cukor a denné množstvo u starších detí by nemalo prekročiť 25 gramov, čo predstavuje asi 6 čajových lyžičiek cukru, alebo 250 ml sladeného nápoja.

Výživové hodnoty

Ako sa teda správne zorientovať vo výživových hodnotách na obaloch? V prvom rade sa treba zamerať na pomer zloženia sacharidov a cukrov – „obsah sacharidov“ a „z toho cukrov“. Pod pojmom cukry sú zahrnuté prirodzene sa vyskytujúce cukry v potravine a aj pridané cukry.

„Každý mliečny výrobok obsahuje napríklad určité množstvo prirodzene sa vyskytujúcej laktózy (laktóza, mliečny cukor, skladá sa z glukózy a galaktózy). Ochutené mliečne výrobky okrem toho obsahujú pridané cukry - na rozdiel od zdravšej bielej varianty. Klasický ovocný jogurt môže obsahovať aj 5 kociek pridaného cukru a ovocný jogurt, ochutený umelými sladidlami, 2 kocky (pokiaľ je skombinovaný s normálnym cukrom) alebo žiadne, pokiaľ sú sladené iba umelými sladidlami. Biely jogurt neobsahuje žiadny pridaný cukor a jeho energetická hodnota je tak až dvakrát nižšia,“ pokračuje Lucia Sekerešová.

Ak už teda chceme svoje ratolesti potešiť niečím sladkým, siahnuť by sme mali po čokoládach s vysokým podielom kakaa, ovocí, orieškoch, müsli tyčinkách bez polevy alebo želatínových ovocných dezertoch. Deti by mali jesť rôzne druhy kaší – obilné, ryžové pohánkové – ktoré sa dajú ochutiť ovocím alebo orieškami. Siahnuť môžeme aj po celozrnných sušienkach, ovocných koláčoch alebo smoothie z čerstvého ovocia a zeleniny.

„Náhradou sladkostí je určite ovocie – čerstvé, sušené, ovocné pyré. Kaše je možné sladiť sirupmi, sušeným alebo zaváraným ovocím alebo obľúbenou kombináciou med so škoricou,“ uzatvára Lucia Sekerešová.

Pri čítaní zloženia si dávajte pozor aj na tieto látky, ktoré môžu mať na deti závažnejšie dôsledky ako u dospelého človeka. Detský organizmus je citlivejší. Ide hlavne o syntetické farbivá: chinolinová žluť (E 104), patentná modrá (E 131), indigotin (E 132) a náhradné sladidlá: isomalt (E 953), maltitol (E 965), mannitol (E 421) či sorbitol (E 420). Dané sladidlá spôsobujú hnačku, inak sa považujú za bezpečné. Sladidlá, ktoré majú nežiadúce účinky sú aspartam (E 951) a acesulfam K (E 950).

Lucia Sekerešová je absolventka inžinierskeko štúdia chemicko-technologickej fakulty Slovenskej technickej univerzity, Katedra Výživy a hodnotenia potravín. Pracuje v oblasti výživového poradenstva, hodnotenia potravín a vzdelávánia v rámci akreditovaných kurzov pre výživových poradcov a kurzov pre trénerov.