Profesor Krapfl: SR je v mnohých ohľadoch modelovým členským štátom

Washington 2. mája (TASR) – Slovensko je zodpovedným členským štátom Európskej únie a od vstupu do tohto zväzku sa posunulo dopredu viac a rýchlejšie, než si uvedomujeme.

Pre TASR to v rozhovore pri príležitosti 15. výročia vstupu Slovenska do Európskej únie povedal profesor James Krapfl z renomovanej kanadskej univerzity McGill v Montreale.

Pätnásť rokov v EÚ — to je členský štát-tínedžer. Ako si Slovensko počína na tento vek?

Ak sa na to chceme pozrieť z takéhoto uhla pohľadu, tak nesmieme zabudnúť, že Slovensko je jedným z tucta tínedžerov a je medzi tými, ktorí sa s tým vyrovnali lepšie. Slovensko bolo vždy jedným z tých viac eurofilských členských štátov, čo dokázalo členstvom v eurozóne, zodpovednou aplikáciou a príležitostnou kritikou politík EÚ a pretrvávajúcou vysokou podporou verejnosti členstva v Únii. V mnohých ohľadoch je Slovensko modelovým členským štátom

Napriek mnohým výhodám, ktoré členstvo v EÚ Slovensku prinieslo, niektorí politici i občania majú stále pochybnosti a myslia si, že by na tom bolo lepšie mimo Únie. Bolo by to tak?

V roku 1848 František Palacký povedal, že "ak by neexistovalo Rakúsko, museli by sme ho vymyslieť". To isté by sme mohli povedať o Európskej únii. Tieto nadnárodné jednotky majú moc ochrániť malé národy, ktoré by samé neboli schopné odolávať vonkajším hrozbám, či už vojenským, ekonomickým alebo kultúrnym. Vonkajšími hrozbami pritom nemyslím len veľké mocnosti ako Rusko, Čína alebo Spojené štáty, ktorých dlhodobé záujmy budú menej pravdepodobne v súlade so slovenskými záujmami. Je pravdepodobnejšie, že vo väčšom súlade budú záujmy európskych súrodencov. Samozrejme aj títo súrodenci môžu mať medzi sebou rozpory. Ich združenie vo väčšom celku však pomáha garantovať, že rozpory si medzi sebou vyriešia pokojne a slušne. Európska únia plní svoju misiu lepšie než to kedykoľvek robilo Rakúsko-Uhorsko a to vďaka tomu, že je to únia slobodne združených štátov, ktoré všetky majú svoju úlohu v rozhodovacom procese. Možno nie je únia perfektná, ale je otvorená reformám a  zlepšeniam. Bez nej by Európa a svet boli oveľa neistejším a nebezpečnejším miestom.

Keď máte 15 rokov, výhody, ktoré vám poskytujú rodičia a spoločnosť, začnú pomaly ubúdať a vy musíme začať prispievať čoraz viac. Zodpovednosti stojace pred vami sa môžu zdať priveľké. Ako sa s tým môže tínedžer vyrovnať?

Nebuďme priveľmi dramatickí. Toto nie je v tomto prípade až také vážne, pretože Slovensko už prispieva aktívne a zodpovednejšie než niektoré staršie členské štáty ako Grécko a Taliansko. Najlepším spôsobom, ako môže Slovensko prispieť ešte viac — z hľadiska ovplyvňovania politiky a reformných úsilí aj z hľadiska ekonomickej stimulácie — je investovať viac do vzdelávania svojich mladých ľudí.

Po 15 rokoch by Slováci radi videli svoju krajinu v ekonomickej oblasti aspoň blízko k Rakúsku či Nemecku. Máme však pocit, že sme stále ďaleko. Boli sme pomalí? Zameškali sme niečo?

Slovensko sa za posledných 15 rokov ekonomicky vyvinulo oveľa rýchlejšie než za 15 rokov predtým. Tí, ktorí si pamätáme 90. roky, jednoznačne vidíme rozdiel. Vo viacerých zreteľoch sa Slovensko priblížilo k Rakúsku. Nakupovanie v Bille v Košiciach sa veľmi nelíši od nakupovania v Bille v Klagenfurte. Už niekoľko rokov je región Bratislavy bohatší než Viedeň z pohľadu HDP na obyvateľa a je čoraz bežnejšie, že ľudia žijú v Rakúsku a dochádzajú za prácou do Bratislavy. Ak bolo Slovensko v niečom pomalé, tak v odstraňovaní regionálnych rozdielov. Nesmieme však zabudnúť, že aj tie najchudobnejšie regióny Slovenska sú na tom lepšie než mnohé iné časti EÚ vrátane niektorých regiónov Francúzska.

Ako vidíte EÚ a Slovensko v nasledujúcich rokoch?

Budú to roky príležitostí, hoci sa tie príležitosti môžu zdať skôr ako výzvy. Brexit je výzva, ale nevyriešená zadlženosť v južnej Európe môže byť väčšia výzva. A najväčšia výzva môžu byť nezodpovední politici, ktorí radšej vyvolávajú strach a nezhody, než aby trpezlivo pracovali na kompromisoch potrebných na dlhodobé riešenia. Avšak nevyhnutnosť je matkou invencií, preto by tieto výzvy mali byť videné ako príležitosti na zlepšenie EÚ a konštitutívnej úlohy Slovenska v nej.

James Krapfl sa venuje modernej európskej histórii a súčasnej európskej politike a kultúre. Špecializuje sa na strednú a východnú Európu a hovorí plynule po slovensky. Vyučoval aj na univerzitách v Bratislave a Trenčíne. V roku 2013 vydal knihu s názvom Revolúcia s ľudskou tvárou: Politika, kultúra a spoločenstvo v Československu po 17. novembri 1989. Je držiteľom viacerých ocenení za svoje publikácie i profesorskú činnosť. V súčasnosti dokončuje niekoľkoročný výskumný projekt s názvom Demokracia a občania na Slovensku od roku 1968.

Spolupracovníčka TASR Michaela H. Janotová