Bratislava 1. mája (TASR) - Koaliční predstavitelia si členstvo Slovenska v Európskej únii chvália, vyzdvihujú najmä voľný pohyb či spoločnú menu - euro. Úniu podľa nich čakajú viaceré výzvy a hovoria aj o potrebe istej reformy. Pre TASR to povedali pri príležitosti 15. výročia vstupu Slovenska do Európskej únie (1.5.2004).
Poslanec Smeru-SD Ľubomír Petrák je presvedčený, že v deň výročia je dôvod na oslavu. "Vstup Slovenska do EÚ patrí medzi pozitívne stránky histórie Slovenska. Sme členmi širokého spoločenstva štátov, má to významný podiel na raste hospodárstva a životnej úrovne na Slovensku, aj podiel na raste investícií na Slovensku," vysvetlil Petrák.
Za pozitívum považuje voľný pohyb osôb a spoločnú menu euro. Únia však podľa Petráka bude do budúcnosti potrebovať vnútornú reformu. "Predovšetkým si bude musieť, podľa môjho názoru, skupina starých členských štátov uvedomiť, že to nie je o tom, že bude diktovať pomienky všetkým členom EÚ, ale bude ich brať ako partnerov. Toto je jedna z najzásadnejších mentálnych reforiem, ktorú EÚ potrebuje a osobne si myslím, že aj najväčšia výzva do budúcnosti," podotkol s tým, že je načase, aby sa krajiny naučili navzájom viac počúvať.
Ako príklad pozitívneho opatrenia, ktoré reálne pomohlo ľuďom, označil roaming. "V rámci únie musia mať operátori rovnaké ceny. Takými vecami by sa mala EÚ zaoberať," poznamenal Bernaťák.
Europoslanec Mosta-Híd József Nagy doplnil, že za 15 rokov členstva sme zažili rôzne obdobia. "Pozitívnejšie, aj negatívnejšie, tak ako je to aj v živote človeka. Dôležité je to, aby sme sa dokázali poučiť z chýb, ktoré sa stali v minulosti a boli tak lepšie pripravení na výzvy, ktoré nás čakajú v budúcnosti," povedal Nagy.
Slovenská republika sa pred 15 rokmi - 1. mája 2004 - stala členským štátom Európskej únie (EÚ). Cesta SR do EÚ sa začala po zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) a vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993. Zavŕšila sa po 14 a pol roku od pádu železnej opony a po 11 rokoch od osamostatnenia Slovenska.
Chronológia udalostí, ktoré formovali Európsku úniu do súčasnej podoby
9. mája 1950
Robert Schuman, francúzsky minister zahraničných vecí, vystúpil s dôležitým prejavom, v ktorom predstavil návrhy založené na myšlienkach Jeana Monneta, francúzskeho politika a hospodárskeho poradcu. Navrhol, aby Francúzsko a Spolková republika Nemecko združili svoje zdroje uhlia a ocele do jednej organizácie, do ktorej sa môžu zapojiť aj ostatné európske krajiny.
18. apríla 1951
Šesť krajín – Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Spolková republika Nemecko a Taliansko – podpísalo v Paríži Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO). Zmluva vstúpila do platnosti 23. júla 1952 na obdobie 50 rokov.
1 a 2. júna 1955
Konalo sa stretnutie ministrov zahraničných vecí šiestich krajín v Messine, kde sa rozhodlo o rozšírení európskej integrácie na ostatné oblasti ekonomiky.
25. marca 1957
Šesť krajín podpísalo v Ríme zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom). Zmluvy vstúpili do platnosti 1. januára 1958.
4. januára 1960
Na podnet Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska vzniklo Štokholmským dohovorom Európske združenie voľného obchodu (EZVO), v ktorom sa zoskupilo niekoľko európskych krajín nepatriacich do EHS.
8. apríla 1965
Bola podpísaná zmluva o zlúčení výkonných orgánov troch spoločenstiev (ESUO, EHS a Euratom) a vznikla jedna spoločná Rada a jedna Komisia. Dokument začal platiť 1. júla 1967.
1. júla 1968
Clo na priemyselné výrobky medzi členskými štátmi spoločenstvo sa zrušilo o 18 mesiacov skôr, ako bolo plánované, krajiny zaviedli Spoločný colný sadzobník.
1. a 2. decembra 1969
Na samite v Haagu sa politickí vodcovia EHS rozhodli prehĺbiť európsku integráciu.
1. januára 1973
Dánsko, Írsko a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska vstupili do Európskych spoločenstiev, počet členov sa zvýšil na deväť. Nórsko nepristúpilo na základe výsledkov referenda.
9. a 10. decembra 1974
Na samite v Paríži sa politickí vodcovia deviatich členských štátov rozhodli, že sa chcú stretávať trikrát do roka ako Európska rada. Odsúhlasili aj priame voľby do Európskeho parlamentu a schválili založenie Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
7. – 10. júna 1979
Konali sa prvé priame voľby do vtedy 410-členného Európskeho parlamentu.
1. januára 1981
Grécko vstúpilo do Európskych spoločenstiev, čím sa počet členských štátov zvýšil na 10.
14. a 17. júna 1984
Konali sa druhé priame voľby do Európskeho parlamentu.
7. januára 1985
Jacques Delors sa stal predsedom Komisie, na tomto poste pôsobil v rokoch 1985 – 1995.
14. júna 1985
Podpísal sa Schengenský dohovor s cieľom zrušiť kontroly na hraniciach medzi členskými krajinami Európskych spoločenstiev.
1. januára 1986
Španielsko a Portugalsko vstúpili do Európskych spoločenstiev, čím sa počet členov zvýšil na 12.
17. a 28. februára 1986
V Luxemburgu a v Haagu bol podpísaný Jednotný európsky akt. Jeho cieľom bolo vybudovanie jednotného spoločného trhu v rámci Európy. Do platnosti vstúpil 1. júla 1987.
15. a 18. júna 1989
Konali sa tretie priame voľby do Európskeho parlamentu.
9. novembra 1989
Pádom Berlínskeho múra sa začal proces zrútenia totalitných režimov v strednej a východnej Európe. Skončila sa éra rozdelenia kontinentu na dva bloky.
3. októbra 1990
Bolo zavŕšené opätovné zjednotenie Nemecka.
9. a 10. decembra 1991
Európska rada prijala v Maastrichte Zmluvu o Európskej únii. Táto zmluva položila základy spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, užšej spolupráce v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, ako aj základy vytvorenia hospodárskej a menovej únie vrátane jednotnej meny.
7. februára 1992
V Maastrichte bola podpísaná Zmluva o Európskej únii. Do platnosti vstúpila 1. novembra 1993.
1. januára 1993
Vznikol jednotný trh Európskej únie.
9. a 12. júna 1994
Konali sa štvrté priame voľby do Európskeho parlamentu.
1. januára 1995
Rakúsko, Fínsko a Švédsko vstúpili do EÚ, čím sa počet členov zvýšil na 15. Nórsko opäť nepristúpilo, pretože aj tentoraz väčšina Nórov v referende hlasovala proti pristúpeniu.
23. januára 1995
Nastúpila nová Európska komisia na čele s predsedom Jacquesom Santerom (1995 – 1999).
1. januára 1999
Jedenásť krajín EÚ prijalo euro, ktoré sa dostalo do obehu na peňažných trhoch a nahradilo doterajšie národné meny v bezhotovostných transakciách. Európska centrálna banka (ECB) prebrala zodpovednosť za menovú politiku.
10. a 13. júna 1999
Uskutočnili sa piate priame voľby do Európskeho parlamentu.
15. septembra 1999
Začalo sa funkčné obdobie novej Európskej komisie (1999 – 2004) s predsedom Romanom Prodim.
15. a 16. októbra 1999
Európska rada v Tampere vo Fínsku rozhodla o vytvorení jednotného priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti na území EÚ.
7. a 8. decembra 2000
Na zasadnutí Európskej rady v Nice sa odsúhlasil text budúcej zmluvy, ktorá zmenila systém rozhodovacích procesov v EÚ tak, aby bola Únia pripravená na rozšírenie. Predsedovia Európskeho parlamentu, Európskej rady a Európskej komisie slávnostne vyhlásili Chartu základných práv Európskej únie.
26. februára 2001
Bola podpísaná Zmluva z Nice. Platnosť nadobudla 1. februára 2003.
1. januára 2002
V 12 krajinách eurozóny sa začali používať eurobankovky a euromince.
1. mája 2004
Česká republika, Estónsko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovinsko a Slovensko sa stali členmi EÚ.
10. a 13. júna 2004
Konali sa šieste priame voľby do Európskeho parlamentu, prvý raz aj na území Slovenska.
22. novembra 2004
Začalo sa funkčné obdobie novej Európskej komisie s predsedom Josém Manuelom Barrosom.
1. januára 2007
Bulharsko a Rumunsko sa stali členmi Európskej únie.
13. decembra 2007
Bola podpísaná Lisabonská zmluva, ktorá zjednodušila štruktúru Európskej únie. EÚ sa stala právnickou osobou a nástupcom Európskeho spoločenstva.
1. januára 2009
Slovensko sa stalo 16. krajinou, ktorá prijala euro.
4. – 7. júna 2009
Uskutočnili sa siedme priame voľby do Európskeho parlamentu.
1. decembra 2009
Do platnosti vstúpila Lisabonská zmluva. Herman Van Rompuy sa stal predsedom Európskej rady. Členmi Európskej rady sú hlavy štátov alebo predsedovia vlád 28 členských štátov EÚ, predseda Európskej rady a predseda Európskej komisie.
9. februára 2010
Európsky parlament schválil novú Európsku komisiu, ktorej predsedom sa druhý raz stal José Manuel Barroso.
1. júla 2013
Chorvátsko pristúpilo k Európskej únii.
22. – 25. mája 2014
Konali sa 8. priame voľby do Európskeho parlamentu.
