Dobré noviny
ZMOS pokračuje s uverejňovaním príkladov dobrej praxe
TASR
TASR

ZMOS pokračuje s uverejňovaním príkladov dobrej praxe

Ilustračná snímka.
Ilustračná snímka. — Foto: TASR/AP

Na začiatku úspešného projektu v Šahách bola miestna evanjelická farárka, ktorá chodievala okolo zanedbaného 100-ročného parku a začala spolupracovať so samosprávou.

Spišská Nová Ves 30. apríla (TASR) – Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) pokračuje s uverejňovaním príkladov dobrej praxe. Na tlačovej konferencii na Spiši tri konkrétne samosprávy – Spišskú Novú Ves, obec Rankovce v okrese Košice-okolie a mesto Šahy, prezentoval predseda ZMOS-u Michal Sýkora.

„V meste Spišská Nová Ves vyčlenené nevyužívané plochy zatraktívňujú umelecké grafity mladých ,writerov'. V Šahách obnovili pre svojich obyvateľov a návštevníkov viac ako 100-ročný park a v obci Rankovce podporujú nájomné bývanie rómskej komunity s aktívnou účasťou pri stavaní domov,“ konkretizoval Sýkora s tým, že každé z úspešných a v praxi overených riešení môže byť inšpiráciou pre iné samosprávy.

Často sa stáva, že nové fasády budov sú lákadlom pre sprejerov, ktorí ich znehodnocujú obrázkami či vulgárnymi nápismi. Mesto Spišská Nová Ves však našlo s touto komunitou spoločnú reč a svojím prístupom ukazuje podľa ZMOS-u mimoriadne zaujímavú a obojstranne výhodnú spoluprácu. Mladí umelci vďaka tomu skrášľujú mestské prostredie moderným alternatívnym spôsobom. „Sme radi, že môžeme byť pri tom a môžeme finančne i organizačne podporiť tieto aktivity. Dokonca nás už oslovujú aj rôzne firmy či spoločenstvá vlastníkov bytov, aby sa im takto mohli upraviť fasády budov, myslím si, že je to veľmi úspešný projekt,“ zhodnotil primátor Spišskej Novej Vsi Pavol Bečarik a dodal, že tzv. writeri takto skrášlili napríklad oplotenie okolo Hornádu, bývalé kasárne, protihlukovú bariéru na sídlisku Západ, ale aj podjazd smerom na Levoču.

Projekt podpory bývania rómskych komunít v Rankovciach je podľa združenia špecifickým projektom ušitým priamo na tamojšiu komunitu. „V roku 2010 sme začínali štyrmi rodinami, následne mali záujem ďalší ľudia a aj teraz si svojpomocne stavajú domy za určitých podmienok. Je to úspešný projekt, riešime vďaka nemu bývanie našich Rómov, máme aj ďalších záujemcov,“ uviedol starosta Rankoviec Stanislav Hada s tým, že doteraz sa takto v obci postavilo už 27 domčekov a v pláne je ďalších desať.

Obec odkúpila pozemky od súkromných majiteľov a následne ich predala záujemcom. Starosta ozrejmil, že napríklad v prípade tretej etapy výstavby, keď vzniklo v obci 13 domčekov, odkúpili pozemky za 17.000 eur. Zároveň dodal, že obyvatelia si najprv na pozemky museli rok sporiť a až následne získali od banky pôžičku, pričom záruku za splácanie dávala obec formou osobitného príjemcu. „Snažíme sa ľuďom hľadať prácu, aby mali na splácanie finančné prostriedky, či už prostredníctvom aktivačných prác, alebo oslovujeme súkromné agentúry a podnikateľov,“ dodal starosta obce s viac ako 900 obyvateľmi, z ktorých veľkú časť tvoria práve Rómovia žijúci najmä v osade. Okrem toho, že si vďaka projektu dokážu svojpomocne postaviť domček, zvyšuje sa ich finančná gramotnosť a tvoria si úspory. „Toto je príklad spolupráce samosprávy s tretím sektorom a priamo s rodinami,“ dodal Hada.

Na začiatku úspešného projektu v Šahách bola miestna evanjelická farárka, ktorá chodievala okolo zanedbaného 100-ročného parku a začala spolupracovať so samosprávou. Svojím prístupom nadchla aj ďalšie firmy, organizácie i dobrovoľníkov, vďaka čomu sa park zrevitalizoval, pribudli tam altánok i malé detské ihrisko.

„Aj tieto príklady dokazujú, že v každom regióne máme samosprávy, ktoré dosiahli zaujímavé výsledky a môžu byť atraktívne pre ďalšie mestá a obce. Sú to úspechy z hľadiska konkrétneho prínosu pre samosprávu a jej obyvateľov, napokon aj príklady teraz predstavené to dokazujú,“ uzatvára predseda ZMOS-u.

Už ste čítali?