Dobré noviny
Pred 120 rokmi sa narodil inovátor svetového džezu Duke Ellington
TASR
TASR

Pred 120 rokmi sa narodil inovátor svetového džezu Duke Ellington

V Bronxe v New Yorku na cintoríne na woodlawnskom cintoríne odpočíva džezový komponista, pianista a bandleader Duke Ellington.
V Bronxe v New Yorku na cintoríne na woodlawnskom cintoríne odpočíva džezový komponista, pianista a bandleader Duke Ellington. — Foto: TASR/AP

Edward Kennedy Ellington, známy pod umeleckým menom Duke Ellington, sa narodil 29. apríla 1899 vo Washingtone.

Washington/Bratislava 29. apríla (TASR) - Patrí medzi najvplyvnejších hudobníkov a skladateľov histórie amerického i svetového džezu 20. storočia. Vytvoril jeden najvýraznejších súborov, s ktorým absolvoval po celom svete tisícky vystúpení. V pondelok 29. apríla uplynie 120 rokov od narodenia Edwarda Kennedy Ellingtona - majstrovského skladateľa, dirigenta, klaviristu i nekonečného inovátora.

Edward Kennedy Ellington, známy pod umeleckým menom Duke Ellington, sa narodil 29. apríla 1899 vo Washingtone. Vyrastal v rodine, patriacej do okruhu černošského služobníctva v Bielom dome. Hre na klavír sa začal učiť, keď mal sedem rokov. Obaja jeho rodičia, otec James Edward a matka Daisy, boli hudobníci, ktorí ho od malička vychovávali láske k hudbe. Už ako 7-ročný začal chodiť na hodiny klavíra. Jeho matka ho od detstva slušne obliekala, viedla k gentlemanským spôsobom a vyberanému správaniu, vďaka čomu dostal neskôr od priateľov prezývku „Duke“ („Vojvoda“).

Ako 15-ročný napísal v roku 1914 v štýle ragtime svoju prvú skladbu, ktorá sa volá "Soda Fountain Rag". O tri roky neskôr padlo definitívne rozhodnutie, že sa stane profesionálnym hudobníkom. V roku 1919 založil Duke Ellington prvý vlastný orchester a začal vystupovať v nočných kluboch na Broadwayi. Najskôr viedol sextet, ktorý sa čoskoro rozrástol do 10-členného súboru. Rozrástol sa nielen súbor, ale najmä priam geometrickým radom počet milovníkov jeho hudby. Vyhľadával totiž takých, pre ktorých je príznačný originálny štýl. Napríklad členom jeho skupiny bol aj Bubber Miley, ktorý hrával na trúbku s dusítkom. V roku 1923 Ellington získal so svojím orchestrom Washingtonians angažmán v brooklynskom Barron Exclusive Clube. So súborom sa ale vydal aj na koncertné turné najskôr po malých mestách, ktoré sa postupne „natiahli“ na dlhé a veľkolepé koncerty. Hudobníci žali jeden úspech za druhým, najmä vďaka neobvyklému štýlu, ktorý výrazne prispel ku zmene vtedajšej tanečnej hudby a povýšil ju na umenie hodné koncertných pódií. Na začiatku 30. rokov sa pokúsil Duke Ellington o prekonanie klasickej trojminútovej dĺžky skladieb. V roku 1931 tak nahrali šesťminútovú kompozíciu Creole Rhapsody, ktorá bola vydaná na oboch stranách štandardnej platne.

V roku 1933 podnikol orchester prvý zájazd do Európy. Z tohto obdobia sú známe skladby Chelsea Bridge, Johnny Come Lately, Lush Life či Take The A Train. Ellington ako klavirista a líder orchestra pokračoval aj v skladateľskej činnosti, stále nahrávali nové kompozície. V roku 1939 si zopakovali zájazd do Európy, od začiatku 40. rokov koncertovali pravidelne v newyorskej Carnegie Hall. Ešte pred vypuknutím druhej svetovej vojny stihol so svojím orchestrom precestovať celé Spojené štáty a Európu. Orchester viedol od roku 1923 až do svojej smrti v roku 1974. Po celom svete s ním absolvoval viac ako 20-tisíc vystúpení. Dirigovanie hudobného telesa prevzal po smrti slávneho skladateľa i zakladateľa orchestra jeho syn Mercer, pričom muzikantove meno nesú i ďalšie generácie súčasného Duke Ellington Orchestra. Jeho hudba sa totiž naďalej hrá a skladby, ktoré zložil sa tešia stále veľkej obľube. Svoje majstrovstvo a originalitu predviedol súbor aj na Slovensku. V Sále opery a baletu novej budovy Slovenského národného divadla sa predstavil 3. apríla 2011. Ellington je autorom asi dvetisíc skladieb, vrátane niekoľkých muzikálov ako napríklad Jump For Joy z roku 1941 a Beggar's Holiday z roku 1946. Písal tiež scénickú hudbu napríklad k Wellsovej inscenácii Goetheho Fausta z roku 1951 i filmovú hudbu ako napríklad Anatomy Of A Murder v roku 1959, Paris Blues v roku 1961, či Assault On A Queenv roku 1966.

Duke Ellington získal celý rad ocenení americkej hudobnej akadémie Grammy. Jej víťazom sa stal celkove až štrnásťkrát – tri krát dostal toto prestížne ocenenie posmrtne. V roku 1969 prebral od prezidenta Spojených štátov Richarda Nixona vyznamenanie Medailu slobody (Medal of Freedom). V roku 1978 premenovali newyorskú západnú 106. ulicu na Duke Ellington Boulevard. Ellington hrával s osobnosťami moderného džezu ako napríklad s Charlesom Mingusom, Maxom Roachom či Johnom Coltranom. Sprevádzal Louisa Armstronga, Tonyho Bennetta aj prvú dámu songu Ellu Fitzgeraldovú, ktorá po jeho smrti (Duke Ellington zomrel 24. mája 1974 v New Yorku na rakovinu a zápal pľúc) povedala: „Je to veľmi smutný deň. Odišiel génius.“

Už ste čítali?