Na Slovensko sa vracia z Afriky sokol červenonohý
Prílet jedného z najvzácnejších dravcov na Slovensku sa očakával každý deň.
Bratislava 26. apríla (TASR) – Na Slovensko sa zo svojich zimovísk začínajú vracať viaceré sťahovavé druhy vtákov. Z Afriky k nám prilieta kriticky ohrozený sokol kobcovitý, pre typické zafarbenie nôh samčeka nazývaný tiež červenonohý. TASR o tom informovala PR manažérka z Ochrany dravcov na Slovensku Martina Brinzíková Badidová.
"Prvé pozorovania z územia Slovenska sa objavili v ornitologických databázach počas veľkonočných sviatkov. Vzácneho sokola, ktorého voláme tiež fešák medzi dravcami, sme pozorovali už aj v jedinej známej hniezdnej lokalite, na juhozápade krajiny. V roku 2012 hniezdiacich párov nebolo. Minulý rok to bolo už 18 párov, ktoré vychovali 43 mláďat," povedal Jozef Chavko z Ochrany dravcov na Slovensku s tým, že od roku 2016 mláďatá aj krúžkujú. Vďaka tomu v roku 2017 a 2018 zistili, že sa viaceré vrátili na miesto, kde boli odchované, dokonca sa zapojili do hniezdneho procesu, či už ako pomocníci, alebo si našli partnera.
"Prílet jedného z najvzácnejších dravcov na Slovensku sa očakával každý deň, aj vďaka úzkej spolupráci s kolegami z Maďarska, ktorí monitorujú pohyb sokolov označených vysielačkami. Druh, ktorý je na našom území kriticky ohrozený, prekonáva pri návrate zo svojich zimovísk v subsaharskej Afrike vzdialenosť viac ako 8000 kilometrov vzdušnou čiarou," poznamenala Lucia Deutschová z Ochrany dravcov na Slovensku. Zimuje v oblasti Namíbie, Botswany a Angoly a z týchto krajín prilieta na Slovensko koncom apríla až začiatkom mája.
Podľa Chavka je tento úspech výsledkom dlhodobej práce. "V hniezdnej oblasti sme realizovali niekoľko úspešných projektov, aj vďaka nim sokol červenonohý na Slovensku nevyhynul. Žiaden zo sokolov si nestavia vlastné hniezda, platí to aj o našom fešákovi. Ako náhradné hniezdne príležitosti slúžia búdky. Pôvodne tieto druhy využívali hniezda krkavcovitých vtákov, obzvlášť havranov a strák. Preto je kľúčové, aby aj stavitelia hniezd ostali súčasťou krajiny," povedal Chavko. Ako doplnil, je potrebné zabezpečiť, aby tento dravec ostal súčasťou slovenskej prírody, aby jeho populácia rástla a aby sa vrátil aj do ďalších lokalít, v ktorých hniezdil v minulosti.
