Nie je pravda, že roztriedený odpad je nakoniec zmiešaný s bežným. Stalo sa to raz a smetiari za to boli potrestaní
Podľa štatistík vyprodukuje každý Slovák asi 350 kilogramov odpadu ročne.
BRATISLAVA 17. apríla - Živica je nezisková organizácia, ktorá ľudí učí, ako žiť ekologicky a šetrnejšie k prírode. Venuje sa napríklad téme zelene a zodpovedného životného štýlu, ale aj osvete o kompostovaní či triedení odpadu. Dobré noviny sa rozprávali so zástupkyňou Živice Kristínou Hudekovou.
Recyklovaním pomáhame planéte
Odpad stále predstavuje na Slovensku veľký ekologický problém. Aj keď ho čoraz viac z nás triedi, v recyklácii sme na chvoste Európskej únie. Kristína Hudeková vysvetlila, že za tým nie je len naša pohodlnosť, ale aj fakt, že často veríme nezmyslom a triedenie pokladáme za zbytočné: „Sú rôzne mestské mýty, ktoré hovoria, že smetiarske auto vysypalo kontajner s plastami ku kontajneru so zmesovým odpadom a potom celý tento obsah odviezlo do spaľovne. Viem iba o jednom takomto prípade a smetiari za to boli potrestaní. Ak sa to stalo aj inokedy, dôvodom mohlo byť aj to, že odpad bol veľmi znečistený a už nemalo význam odvážať ho na triediacu linku“.
Okrem plastov, kovov či skla sa v komunálnom odpade slovenských domácností často nájde aj oblečenie. Ako ale vysvetlila Kristína Hudeková, nosené tričká, nohavice či svetre vedia svoje využitie nájsť inde: „Čoraz populárnejšie sú swapy oblečenia, teda párty, kde každý môže priniesť svoje nosené oblečenie a vymeniť si ho s inými ľuďmi. Stále je tiež možnosť darovať svoje oblečenie charite - tá ho posunie ľuďom, ktorí nemajú dostatok peňazí na to, aby si ho mohli kúpiť. Ak doma máte oblečenie, ktoré sa už ďalej nedá použiť, napríklad je deravé, môžete ho zaniesť na recykláciu. Takýto textil sa používa na výrobu izolácií dvier alebo v automobilovom priemysle.“
Veľkú časť zmesového odpadu, asi 30-45 %, predstavuje biologický odpad, ktorý by sa dal využiť v komposte a následne napríklad na hnojenie záhrady. Na to, aby ste si zriadili kompostovisko, nemusíte nutne vlastniť dom s veľkým pozemkom - riešením je dážďovkový kompostér, ktorý sa hodí aj do bytu. „Môžete doň dávať zvyšky zo zeleniny a ovocia, ale nie mäso, pretože sa začne rozkladať a môže zapáchať. Z rovnakého dôvodu neodporúčame do kompostérov vhadzovať zvyšky z varenia alebo mliečne výrobky. Je dôležité, aby v kompostéri bol rôznorodý odpad, a aby tak dážďovky mali stále čo spracovávať. Tým sa zároveň zabezpečí, aby kompost nebol ani príliš suchý, ani príliš mokrý,“ povedala pre Dobré noviny Kristína Hudeková zo Živice.
Celý rozhovor o kompostovaní a recyklácii odpadu nájdete vo videu.