Už 35 rokov sú pestúnmi. Za ten čas u týchto manželov našlo domov viac ako 50 nechcených detí - Dobré noviny
Dobré noviny
Už 35 rokov sú pestúnmi. Za ten čas u týchto manželov našlo domov viac ako 50 nechcených detí

Už 35 rokov sú pestúnmi. Za ten čas u týchto manželov našlo domov viac ako 50 nechcených detí

— Foto: Repro foto mirror.co.uk

Svoj život zasvätili deťom, ktoré nepoznali rodičovskú lásku a už vôbec nie domov. 

LONDÝN 18. apríla - Manželia Viv (79) a Ken (86) sú príkladom toho, že vek je len číslo a pomáhať treba. Najmä, ak sa pomoc týka tých najkrehkejších stvorení - detí. Viac ako 30 rokov sa totiž pár venoval deťom, ktoré mali ťažký životný osud a ich štart do života nepredstavoval prechádzku ružovou záhradou. „Je to pekný pocit, že dokážete zmeniť život dieťaťu, najmä ak malo ťažký osud,“ vysvetlila Viv. „Pamätám si jedno dievča, ktoré tu zostalo. Sedelo na posteli, plakalo a hovorilo: Všetko, čo chcem je, aby ma niekto miloval,“ spomína Viv pre portál Mirror na smutnú situáciu.

Viv priznala, že toto je prípad mnohých detí. Tie nevinné dušičky totiž túžia len po láske, láskavosti a niekom, kto sa o nich bude zaujímať. „Často zostali prekvapení, keď sme s nimi zaobchádzali dobre,“ vysvetlila Viv, ktorá spolu so svojím manželom Kenom prvé dieťa podporili pred 35 rokmi. Vtedy bol Ken obchodníkom s cennými papiermi. Každý deň dochádzal do Londýna, zatiaľ čo Viv bola žena v domácnosti a pracovala len občas na čiastočný úväzok.

Začiatok pestúnstva

Prvé dieťa, o ktoré sa manželia starali, bolo spúšťačom poslania, v ktorom pokračujú až dodnes. Nerobia to pre peniaze a je to práca, ktorá nikdy nekončí. Pre deti tu totiž treba byť 24 hodín denne a vždy treba byť pripravený na rôzne situácie. Aj napriek tomu, že ide o ťažkú prácu, manželia v tom majú jasno. „Všetky deti si zaslúžia vlastnú rodinu,“ priznal Ken.

Z Viv a Kena sa stali pestúni a čoraz častejšie poskytovali svoj domov detičkám z detského domova. V priebehu rokov sa starali o deti všetkých vekových kategórií. V ich domove našlo domov aspoň na chvíľu viac ako 50 detí. Krásne je, že medzi nimi a deťmi, ktorým poskytli aspoň na chvíľu útočisko, vzniklo silné puto. Niektoré z detí ich dodnes oslovujú Nanny a Pop. „Je krásne, keď chcú zostať v kontakte a byť súčasťou rodiny. Dostávame veľa vianočných pozdravov s milými odkazmi a radi sa s nimi stretneme vždy, keď to je možné,“ priznala Viv.

Manželia mali dve vlastné dcéry, pre ktoré boli rodičia veľkým vzorom. Dcéra Gail si zobrala do pestúnskej starostlivosti malého chlapca, ktorému však boli nájdení adoptívni rodičia. „Mala ho dva roky, a keď mal byť adoptovaný, nedokázala sa s tým vyrovnať. Tak ho sama adoptovala a teraz je to náš krásny 22-ročný vnuk!“ povedala Viv, ktorá má spolu s manželom aj ďalšie štyri biologické vnúčatá. Nedeľný obed v tejto rodine je vďaka tomu vždy veselý.

Hrôzostrašné osudy

Veľa detí pochádza z problémových rodín a môže mať problémy so správaním. Viv a Ken si nedokázali uvedomiť, kým s pestúnstvom nezačali, koľko detí má naozaj ťažký osud a začiatok. Rodičia mnohých drobcov boli zločincami alebo narkomanmi. „Bolo u nás jedno chudobné dievča, ktoré znásilňoval otec a brat. Vyšetrovanie však bolo prerušené pre nedostatok dôkazov. V takejto situácii všetko, čo môžete urobiť, je ponúknuť podporu a stabilitu, kým sú tu,“ vysvetlila Viv.

Manželom sa nikdy nestalo, že by niektoré z detí robilo veľké problémy. Ako priznal Ken, býval u nich chlapec, ktorý zobral nejaké peniaze. Jeho správanie však pár neodsudzoval, keďže chlapec pochádzal zo zlých pomerov. Keď do domácnosti Viv a Kena príde nové dieťa, vždy si spolu sadnú za stôl a ustanovia si pravidlá, ktoré sa jednoducho musia dodržiavať. Deti takýmto spôsobom dostanú hranice, ktoré sa neprekračujú. „Mnohé z nich nezažili pravý domov, takže si veľmi cenia, keď ich k sebe zoberieme,“ vysvetlila Viv.

Deti z celého sveta

Domov a rodinu nenašli u Viv a Kena len britské deti. Spoločne srdečne privítali aj utečencov z celého sveta. „Mali sme deti z Afganistanu, Sýrie, ale aj z Číny. Vždy sme sa snažili vyhovieť ich kultúrnym rozdielom,“ povedala Viv. Keď chcelo ísť dieťa do mešity, išlo. Keď dieťa nekonzumovalo bravčové mäso, nevarilo sa. V týchto prípadoch deti nepochádzali z problémových rodín, snažili sa len nájsť útočisko pred vojnou a hladom. „Pomôžeme im len sa usadiť,“ vysvetlila Viv.

Obrovská nádej

V priebehu rokov dali Viv a Ken šancu na lepší život mnohým deťom. Jedno dievčatko menom Sarah, sa u manželov objavilo hneď niekoľkokrát. Jedného dňa, keď mala asi 15 rokov, Viv v noci z detského domova zavolali, že Sarah utiekla a chytila ju polícia, ktorá ju nedokáže upokojiť. Vtedy Viv povedala, aby ju priniesli k nim domov. V momente, ako dievča prekročilo prah dverí manželského páru, zostala pokojná. Vedela totiž, že je v bezpečí. Po pár dňoch, keď sa situácia upokojila, Sarah sa vrátila do domova. Nielen pre deti je ťažké, keď musia odísť. Aj Viv a Kenovi trhá srdce, keď vidia, ako chcú zostať, no nemôžu.

Zmena je možná

Viv a Ken chcú poukázať na to, že ťažké detstvo nemusí nevyhnutne znamenať, že z detí vyrastú nešťastní dospelí. Práve manželia boli svedkami niekoľkých životných zmien. „Potrebujú len príležitosť, aby mali okolo seba slušných ľudí a aby sa o nich starali ako o bežné deti,“ vysvetlila Viv. V týchto dňoch manželia ponúkajú najmä prázdninovú starostlivosť pre deti, ktoré majú v pestúnskej starostlivosti ich dcéry. „Je to príjemné, pretože deti si neuvedomujú, že idú na prázdniny. Jednoducho to vidia ako návštevu Nan a Pop!“ povedala šťastná Viv a dodala, že sa nezastavia, kým budú vládať. 

Už ste čítali?

Jana Múdra, sestra Chirurgickej kliniky Fakultnej nemocnice Trenčín.

Babi, žijeme, kričí na zomierajúce pacientky sestra Jana. Za 24 rokov pochopila, že musí byť pilierom

Denne zachraňujú životy a od nás si zaslúžia viac pozornosti. Dobré…

Slovenská novinárka Katarína Antenozio, ktorá žije v Miláne.

Katarína žije roky v olympijskom Miláne: Soľnička sa tu nikdy nepodáva z ruky do ruky

Zimná olympiáda je lákadlom aj pre mafiu, prezradila v rozhovore.

Krasokorčuliar Adam Hagara so sestrou a trénerkou Alexandrou Hagarovou.

​Sestra a trénerka Adama Hagaru pre Dobré noviny: Slováci by o ňom mali vedieť jednu vec. Domov pôjdeme pyšní

Úspechy si naozaj vydrel a stojí za nimi veľa odriekania, priznala v rozhovore.

Do Grónska Martina nasledovala celá rodina.

Martin žije 15 rokov v Grónsku: Keď sa na jar oteplí na mínus desať, dievčatá vyťahujú sukne

V Grónsku čas plynie inak. Keď je pekné počasie, práca ide bokom a ide…

Život v zahraničí jej rozšíril obzory a cestovanie odporúča aj ďalším.

Dominika žila v Brazílii: S blond vlasmi som bola atrakciou. Ľudia boli skvelí a so všetkým mi pomáhali

Ľahko sa prispôsobuje, preto prepnúť z brazílskej na anglickú kultúru…