Šéfka Profesie: Radšej nemať žiadny titul ako nekvalitnú vysokú školu
Ivana Molnárová pôsobí v Profesii už 18 rokov, posledných 9 ako jej výkonná riaditeľka. Práve s ňou sa moderátori Dobrého rádia rozprávali o téme kariéry, dôležitosti vysokej školy aj o tom, ako a kde sa majú zamestnať starší ľudia a čo dokážu dať firmám, zamestnávateľom a kolektívu.
BRATISLAVA 15. apríla - Vyštudovala kybernetiku, no dnes už deväť rokov šéfuje portálu, ktorý celkom zmenil slovenský pracovný trh. Výkonná riaditeľka Profesia.sk, Ivana Molnárová, bola hosťom v dopoludňajšej šou Dobrého rádia, kde prezradila viac nielen o svojej minulosti a kariérnych začiatkoch, ale aj o tom, ktoré profesie možno časom zaniknú, aké nové vzniknú a aj o tom, či je vysoká škola dnes nevyhnutnosťou alebo, či si nájde človek uplatnenie ľahšie napríklad s výučným listom či s odbornou strednou školou.
„Pred 18 rokmi, keď som nastúpila do Profesie, musela som ľuďom vysvetľovať, čo je prehliadač, čo je internet a tetuškám na HR oddeleniach vysvetľovať, kam presne majú naťukať to www.profesia.sk. Boli vtedy zvyknutí dávať inzeráty do novín a ja som ich ako obchodníčka presviedčala, že nové trendy sú predsa na internete, hľadá sa na internete,“ opisuje svoje začiatky v Profesii Molnárová. Ako ale sama tvrdí, odvtedy sa veľa zmenilo: „dnes sa v 99 % prípadoch hľadá práca alebo zamestnanec cez internet, myslím teda, že sme absolútne transofrmovali celý trh práce. Čo ale ostalo, je hľadanie správneho a kvalitného uchádzača.“
Vysokú školu nemusí mať každý, remeslá majú budúcnosť
„Prebytok je stále na administratívnych a HR pozíciách. Každý chce robiť v kancelárii, hlavne málo hodín, za vysoký plat, so služobným autom, najnovším telefónom. Ale naopak, nedostatok je stále v IT sfére, hlavne je málo programátorov, chýbajú manažéri kvality v automotive výrobe, mladí elektrikári, ktorí by nahradili staršiu generáciu, ktorá už pomaly odchádza do dôchodku. Aj to je problém,“ povedala Ivana Molnárová na margo profesií, v ktorých máme na Slovensku prebytok uchádzačov a tiež o tých, kde nám ľudia chýbajú.
„Dôležité sú ale aj lekárske a medicínske odbory, učiteľstvo, rôzne nanotechnológie, ale budú potrební aj stolári, remeselní robotníci, maliari. Keď vidím, aký nedostatok kvalitných maliarov, remeselníkov je v Bratislave, vyvažujú ich zlatom. Práve remeslá budú mať v budúcnosti veľký význam,“ rozpráva Ivana Molnárová o profesiách, v ktorých nám možno v budúcnosti budú chýbať ľudia a ktoré odbory by sa oplácalo ísť mladým ľuďom študovať. Na druhej strane však je pravda, že očakávania mladých ľudí sú často v rozpore s realitou. „Najmä stredoškoláci majú očakávania na prvú plácu až o 30 % vyššie, ako je realita. Mladým ľuďom smrdí práca, kde by mali pracovať v poľnohospodárstve alebo vo výrobe. Myslia si, že to bude nejaká smradľavá prax,“ hovorí s úsmevom Molnárová a pokračuje, „s automatizáciou sa však táto práca veľmi rýchlo mení. Je to často skutočne úplne čistá práca, kde sa programuje, robia sa rôzne technické úkony, môže to byť zaujímavé aj pre mladých ľudí, ale tým, že to nedokážu dobre marketingovo spropagovať a podchytiť, tak mladí ľudia o týchto profesiách možno ani nevedia.“
Ako sama potvrdila, názor, že každý dnes musí mať vysokú školu, nezastáva: „nemyslím si, že každý musí mať vysokú školu. Niekedy zlá vysoká škola na pracovnom trhu aj škodí. Ak nie je vysoká škola kvalitná, tak radšej ju nerobiť vôbec. Len preto, aby som mal papier, tým sa iba dehonestuje celý titul. Mnoho firiem nevyžaduje vysokoškolský titul. NIekedy možno človek zbytočne stráca čas na vysokej škole. Nebaví ho to, no je tam len preto, aby mal titul. Mnoho vysokoškolákov nakoniec skončí na stredoškolských pozíciách, kde vysokú školu ani nepotrebujú,“ ukončila.
Zamestnať sa chcú aj starší. Akú majú nádej ľudia okolo 50-tky?
„Pre ľudí okolo 45-ky, 50-tky to nie je jednoduché. Spoločnosti majú voči nim naozaj veľké predsudky. Ale táto generácia je úplne iná. Štyridsiatnici pred 10 rokmi boli úplne iní ľudia, ktorí mali úplne iné zručnosti. Dnes už nemáme problém s počítačmi, jazykmi, učiť sa nové veci. My sme tá postkomunistická generácia, ktorá sa neustále prispôsobovala a stále sa prispôsobuje. Táto generácia je prínosom. A stále hovorím, že mať diverzifikovaný tím, nielen muži a ženy ale to, aby ľudia v tíme boli aj vekovo rozdielni, je veľmi prínosné a dôležité.“
Mnohí si neuvedomujú, že naša krajina bude mať čoskoro problém s nedostatkom pracovnej sily, čo vysvetlila aj Molnárová: „Slovensko bude mať problém s demografiou. O 10-15 rokov odídu silné ročníky, tzv. husákove deti, do dôchodku. A nemá ich kto nahradiť. Po revolúcii nám ako keby vypadla jedna generácia mladých ľudí. Podľa našich štatistík nám bude chýbať až 180-tisíc ľudí do 40 alebo 44 rokov. Firmy a personalisti sa budú musieť prispôsobiť starším ľuďom. Musia inak nastaviť vzdelávanie, benefity... Bude dôležité, aby sa zmiešané tímy dokázali tolerovať. Starší musia vedieť tolerovať mladších a mladší starších. Navzájom sa vedia veľa naučiť,“ načrtla. Čo konkrétne teda vedia naučiť starší zamestnanci tých mladších?
„Starší zamestnanec je rozvážnejší, má viac skúseností. Rozvážnosť a zrelosť sa nedajú naučiť. Starší človek má možnosť naučiť toho mladšieho počúvať. Mladí ľudia väčšinou nepočúvajú. Idú si svojou cestou, svojou rýchlo povrchnou cestou,“ hovorí s úsmevom Molnárová. Starší človek sa však k veciam stavia rozvážnejšie, ide viac do hĺbky, viac sa zamyslí, snaží sa veci vidieť objektívne. Toto spojenie môže byť podľa Molnárovej pre firmy veľmi prínosné.
Vypočujte si celý rozhovor s výkonnou riaditeľkou Profesia.sk Ivanou Molnárovou, ktorá bola hosťom dopoludňajšieho vysielania Dobrého rádia.