Dobré noviny
Autorka kníh pre mládež: Nepríjemne ma prekvapilo moje zaradenie medzi povinné čítanie
Dominika Dobrocká
Dominika Dobrocká

Autorka kníh pre mládež: Nepríjemne ma prekvapilo moje zaradenie medzi povinné čítanie

S písaním začala ešte ako dieťa. Po rokoch tvorenia pre tínedžerov, vystúpila zo svojej komfortnej zóny.

BRATISLAVA 15. apríla - Spisovateľka Zuzka Šulajová k písaniu inklinovala už ako dieťa. Presne sa to stalo, keď bola v šiestom ročníku na základnej škole, vtedy totiž zistila, že písanie je to, čo ju veľmi baví. „Zistila som, že môžem ovládať ten dej a ľudí. Vlastne spisovateľ alebo autor je taký malý boh toho vymysleného sveta. Môže rozhodnúť o všetkom,“ vysvetlila Zuzka. Od tej doby začala písať sama pre seba pravidelne. Nikdy však nemala ambície vydať vlastnú knihu. „Myslela som si, že spisovateľ musí mať niečo vyštudované, musí mať kontakty alebo, že to jednoducho nemôže byť hocikto,“ priznala.

Potom však v 17 rokoch napísala Džínsový denník. Písala bez nejakého hlbšieho zamyslenia, keďže to stále vnímala ako niečo, čo píše len pre seba. Keď po dvoch rokoch ručne napísala celú knižku, odložila ju do zásuvky. Po pár rokoch ju opäť chytila do rúk a čítala. „Bola to prvá moja kniha, ktorá sa mi páčila. Bola som s ňou spokojná. Povedala som si, že to prepíšem do počítača, trošku viac som to skomplikovala, zamotala dej a vyskúšala som to poslať do vydavateľstva s tým, že si prosím len spätnú väzbu, ale nie vydať,“ zaspomínala si Zuzka, ktorá sa o pár dní dočkala. Vtedajší riaditeľ jej totiž napísal, že jej dielo sa jej páči a rád by ho vydal.

Džínsový denník

Najdlhšia slovenská mládežnícka séria má spolu šesť dielov + bonusová časť Džínsový denník Lukášovými očami. Prvé dve časti chcela Zuzka napísať, ostatné už boli na podnet čitateľov a vydavateľstva. Keďže príbeh jej knižnej hrdinky chceli čitatelia prežívať aj naďalej, autorka pokračovala v písaní. „Nechcela som ísť do toho. Po druhej aj po tretej časti som hovorila: stačí. A nakoniec ich je vlastne sedem,“ priznala Zuzka.

Džínsové denníky sa dostali aj do učebníc slovenského jazyka a literatúry. Ich autorka však s touto správou nebola úplne stotožnená a netají sa tým, že mala obavy. „Bol to pre mňa šok, ale nie veľmi príjemný. Pretože, keď už je niečo povinné, tak už človek veľmi nechce a zaujme odmietavý postoj. S odstupom času, ako plynú roky, tak som na to pyšná, lebo si nie som istá, či sa to ešte niekomu podarilo zo žijúcich autorov. Ale som na to pyšná,“ prezradila v rozhovore Zuzka a dodala, že mnohí žiaci jej na margo povinného čítania napísali pozitívne reakcie.

Jubilejná kniha

V januári Zuzke Šulajová vyšla desiata knižka. Tentokrát však je to kniha pre dospelého čitateľa. Príbeh je z kriminálneho prostredia. Tento žáner si vybrala aj vďaka svojmu otcovi, ktorý bol kedysi kriminalista a stal sa jej poradcom. Mala som jedného vynikajúceho konzultanta priamo doma, ktorého som bombardovala zmysluplnými aj totálne blbými otázkami. Bez neho by táto kniha nevznikla. Veľmi veľa mi radil a zasvätil ma do tej práce kriminalistu,“ priznala nám Zuzka. Okrem otca jej však pomáhali aj ďalší odborníci, či už súčasní kriminalisti, ale aj lekári. Bolo to však podľa autorkiných slov náročné. „Nebolo to o tom, že si môžem sadnúť a písať, čo mi slina prinesie na jazyk. Muselo tam všetko sedieť. Zamakala som si,“ netajila sa Zuzka Šulajová.

O tvorbe, o obľúbených Džínsových denníkoch, ale aj o tom, ako vznikala najnovšia knižka „Tajomstvá jedného domu“ sa dozviete v rozhovore, v ktorom Zuzana Šulajová prezradila viac.

Už ste čítali?