Mal som ťažký deň, ale ty... Otec troch detí venoval svojej žene ten najkrajší odkaz, ktorý si získal internet

TUGGERAH 13. apríla - Len máloktorý chlap si to dokáže uvedomiť. Keď totiž príde tá najkrajšia správa a narodí sa dvom ľuďom bábätko, stáva sa z nich rodina. Žene sa automaticky a okamžite zmení život. Už nemyslí len sama na seba, nie je zodpovedná už len sama za seba, jednoducho už nikdy nebude pokojne spávať a jej srdce navždy odovzdala svojmu potomkovi. Je to normálne a prirodzené. Mužovi sa však v tom jeho živote až tak veľa nezmení. Samozrejme, stal sa otcom a to je najdôležitejšia úloha, avšak on aj naďalej chodí do práce, medzi ľudí, stretáva sa s kamarátmi a domov prichádza podvečer.

Úprimné vyznanie

Mnohí, no samozrejme nie všetci, sa čudujú, prečo je ich manželka a matka spoločných detí taká unavená. Veď je doma na materskej dovolenke. Za toto pomenovanie by mnohé mamičky fackali, ale je to tak. Žena od skorých ranných hodín stojí na nohách a kmitá v domácnosti okolo dieťaťa a občas sa stane, že si za celý deň nestihne ani umyť zuby. Robí to však pre rodinu, pre svoje bábätko a pre spokojnosť všetkých. Preto, keď sa jej dostane podpory zo strany manžela alebo partnera, je to akýsi balzam na dušu.

Vďaka mladému otcovi, spisovateľovi a manželovi Bradovi Kearnsovi sa na internete objavil odkaz, ktorý rozprúdil diskusiu. Tento text venoval svojej manželke Sarah, s ktorou má troch synov. Odkaz sa objavil na jeho blogu DaDMuM na sociálnej sieti, ktorému sa venuje. Odkaz znel takto:

„Dnes bude v práci ťažký deň. Máme mesačné stretnutie s najvyšším manažmentom. Musím cestovať 5 hodín vlakom tam a späť. Keď dorazím na miesto, budem musieť robiť náročné úlohy. Celý deň budem musieť sedieť a viesť dôležité pracovné rozhovory.

A čo robí moja žena? Nič veľké. Jediné, čo musí urobiť, je zobudiť našich dvoch chlapcov, obliecť ich, dať im jesť a popritom ešte nadojčiť tretieho syna. Niet pochýb o tom, že ich bude musieť vziať von do parku, aby sa unavili. Aké je to jednoduché. Musí len zbaliť tašky, nájsť ich čiapky, zabaliť nejaké občerstvenie, prezliecť sa a posadiť deti do auta. Počas pobytu vonku musí deti opäť nakŕmiť. Na rukách bude mať najmenšieho a popritom bude musieť komunikovať a hrať sa so zvyšnými dvoma, aby sa nenudili. Je to naozaj jednoduché.

Po príchode domov, musí pripraviť obed. Pravdepodobne ho deti odmietnu a nebudú chcieť jesť. Následne si sadne, aby si trošku oddýchla a zároveň nakúpila potraviny prostredníctvom internetu. To je teda život. Do supermarketu s tromi deťmi je to dosť náročné. Popoludní budú chcieť chlapci nepochybne jazdiť na bicykloch, skútroch, motokárach a budú behať hore dole. Ona bude pravdepodobne sedieť a opäť kŕmiť Teddyho.

O 16.00 hodine príde na nich únava a budú nevrlí. Bude s nimi bojovať kvôli maličkostiam, ako napríklad: „nechajte svojho brata“. O piatej mi zavolá, kde som a čo robím. Potraviny majú čoskoro prísť a chlapci sa opäť začali blázniť. Medzitým sa Teddy vypýta na ruky a bude chcieť opäť jesť. Pravdepodobne jej len napíšem správu „Zavolám späť“, keďže som zaneprázdnený.

Začne sa príprava večere, pozerá sa na chlapcov ako sa najedia a začne ich naháňa do vane a následne do postele. Toto všetko stihne za hodinu, pričom na rukách stále nosí Teddyho. Vyčerpaná mi po celom dni opäť zavolá, kde som. Je unavená, frustrovaná, podráždená a jediné po čom túži je sprchy, mydlo a šálka čaju.

Po 19.30 prichádzam domov. Pravdepodobne bude sedieť vedľa Teddyho postieľky, pretože nevie zaspať. Potraviny, ktoré nakúpila, ešte určite nie sú v chladničke, lebo nemala čas. Asi budem musieť pripraviť večeru pre nás dvoch. Ako hovorím, mal som ťažký deň. Ďakujem pani DaDMum za všetko, čo pre nás robíte. Stmeľujete to.“