Dobré noviny
Piaty týždeň pôstu u pravoslávnych je známy aj celonočnými bdeniami
TASR
TASR

Piaty týždeň pôstu u pravoslávnych je známy aj celonočnými bdeniami

Ilustračné foto.
Ilustračné foto. — Foto: TASR – Milan Kapusta

Postiacich ľudí má prinútiť k uvedomeniu si vlastnej hriešnosti a úprimnému pokániu nad svojimi hriechmi.

Bratislava 8. apríla (TASR) – V pravoslávnej cirkvi sa piaty týždeň Veľkého pôstu vyznačuje špecifickými bohoslužbami, ide o takzvané celonočné bdenia, počas ktorých sa veriaci modlia za spásu svojej duše. TASR o tom informoval tajomník tlačového odboru Úradu Metropolitnej rady Pravoslávnej cirkvi na Slovensku Peter Soroka.

Prvá takáto časť bohoslužby s názvom Veľký kajúcny kánon sv. Andreja Krétskeho (10. apríla) sa v pravoslávnej cirkvi používa už od 10. storočia a má postiacich sa ľudí prinútiť k uvedomeniu si vlastnej hriešnosti a úprimnému pokániu nad svojimi hriechmi. Autorom kánonu je sv. Andrej, ktorý toto dielo, obsahujúce 250 krátkych modlitieb (tropárov), napísal ako svoju osobnú kajúcnu modlitbu, ktorú cirkev neskôr zaradila do bohoslužobného užívania.

Tento týždeň je ešte jedno celonočné bdenie na počesť sviatku Pochvaly Presvätej Bohorodičky, ktoré je v sobotu 13. apríla. "Tento deň nazývame aj Akafistná sobota, lebo do rannej bohoslužby utrene je vložený Akafist Presvätej Bohorodičke. Ide o oslavnú bohoslužbu, počas ktorej sa nemá sedieť," priblížil Soroka. História sviatku je spojená s jednou ikonou Presvätej Bohorodičky a tromi udalosťami, kde prejavila svoju pomoc národu v hlavnom meste Byzancie - Carihrade.

Už ste čítali?