Štefan Králik, kmeňový dramatik SND, sa narodil pred 110 rokmi
TASR
TASR

Štefan Králik, kmeňový dramatik SND, sa narodil pred 110 rokmi

Pôvodným povolaním lekár Štefan Králik vytvoril 17 divadelných hier, ktorými sa zaradil medzi významných predstaviteľov modernej slovenskej drámy.

Na archívnej snímke z 24. júna 1967 premiéra hry slovenského autora Štefana Králika "Hra bez lásky" v Divadle P.O.Hviezdoslava v Bratislave. Réžiu tragikomédie v troch dejstvách mal režisér Pavel Haspra v scénickej úprave Vladimíra Suchánka. Na snímke Štefan Kvietik (vľavo) v úlohe obvodného lekára Tomáša a Ivan Mistrík v úlohe kaplána. — Foto: TASR

Závodie/Bratislava 7. apríla (TASR) - Od narodenia významného slovenského dramatika Štefana Králika uplynie v pondelok 8. apríla 110 rokov.

Pôvodným povolaním lekár Štefan Králik vytvoril 17 divadelných hier, ktorými sa zaradil medzi významných predstaviteľov modernej slovenskej drámy. Po roku 1948 sa síce prihlásil k metóde tzv. socialistického realizmu, ale v záverečnej fáze tvorivej etapy sa prepracoval k vlastnému tvorivému postupu pri písaní divadelných hier. Okrem hier sa prezentoval aj ako autor televíznych poviedok a memoárových próz.

Od roku 1945 pôsobil v Bratislave, kde žil a tvoril v dome na Strakovej ulici, ktorá ústi na Hviezdoslavove námestie. Čo je v prípade Štefana Králika tak trochu symbolické, lebo jednou z dominánt tohto námestia je práve stará budova Slovenského národného divadla (SND), v ktorom v roku 1946 uviedli jeho hru Posledná prekážka. Na dome, stojaceho neďaleko SND, v ktorom takmer 40 rokov písal divadelné hry, je aj pamätná tabuľa pripomínajúca tvorbu jedného z najplodnejších slovenských dramatikov.

Štefan Králik sa narodil 8. apríla 1909 v obci Závodie, ktorá je už dlhé roky súčasťou Žiliny. Vyrastal v rodine železničiarskeho úradníka. Stredoškolské vzdelanie nadobudol na gymnáziu v Nitre. V rokoch 1927-1933 študoval na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V Bratislave strávil aj nasledujúce dva roky ako asistent na Klinike neurologicko-psychiatrickej Fakultnej nemocnice. V rokoch 1935 –1937 pôsobil ako súkromný praktický lekár vo Važci a v Kojetíne (dnes Česko). Od roku 1937 do roku 1940 bol obvodným lekárom v Detve a v rokoch 1940–1945 pôsobil ako lekár vo vtedajšej Robotníckej sociálnej poisťovne vo Zvolene.

V roku 1945 sa ntrvalo presťahoval do Bratislavy, kde okrem písania divadelných hier pracoval do roku 1952 aj ako lekár. Keď prišiel do hlavného mesta, nebol už začínajúcim dramatikom. V martinskom divadle debutoval sociálnou drámou z dedinského prostredia Mozoľovci (1942). Veršovanú drámu z námetom zo starovekého Egypta Veľrieka z roku 1943 uviedli vo Zvolene. Tragédiu Trasovisko z roku 1944 zasa inscenovali v Prešove.

Na prvú scénu slovenského divadelníctva vstúpil Štefan Králik v roku 1946, kedy v SND uviedli jeho hru Posledná prekážka. Následne sa stal jedným z kmeňových autorov SND a bratislavskej Novej scény. Vytvoril filozofujúce hry Hra bez lásky (1947) a Hra o slobode (1949).

Medzi socialisticko-realistické hry možno zaradiť veselohru Buky podpolianske (1949), drámu Horúci deň (1952) a tragédiu o vzbure handlovských baníkov Svätá Barbara (1953).

V roku 1952 bol Štefan Králik zo zdravotných dôvodov penzionovaný a skončil s lekárskou praxou. Počas zotavovania sa napísal spomienkovú knihu Mikromemoáre (1962), upravoval svoje staršie hry, dokončil nový variant Veľrieky s novým názvom Panenský pás čiže Bohovia nemilujú pravdu (1966).

S úplne novou hrou sa Štefan Králik prihlásil v roku 1970, keď dokončil historickú tragikomédiu Vojenský kabát Jura Jánošíka, ktorej akýmsi voľným pokračovaním bola hra Rebel z roku 1973. Po dráme zo súčasnosti Margaret zo zámku (1974) bola jeho poslednou inscenovanou hrou dráma z obdobia Slovenského národného povstania (SNP) Krásna neznáma (1976).

V rokoch 1979-1985 realizovali podľa Králikových televíznych poviedok filmovú tetralógiu Kraj sveta Istanbul, Rodinná anamnéza, Výlet do mladosti a Ulička stratených snov. Z nich už po jeho smrti vyšla kniha Učeň boha Aesculapa (1990).

Dramatik Štefan Králik, od roku 1974 nositeľ titulu Národný umelec, zomrel 30. januára 1983 v Bratislave.

Už ste čítali?

Slovenka svojimi šperkami očarila Meghan Markle. Jej tvorba…

Jej šperky inšpirované Slovenskom sa tešia veľkej obľube aj v…

Pani Eva skrášľuje sama vo voľnom čase okolie svojej bytovky.…

Pestré farby, kamienky či kvietky. Takáto krása sa pred bytovkami nevidí…

Peter Nagy: Snažiť sa zapáčiť tínedžerom by bolo trápne. Robím…

Skladba Profesori Indigo mala v skutočnosti už sedem rokov, keď sa z nej zo dňa na deň stal…

Radana má sklerózu multiplex. Keď jej ju diagnostikovali, nevedela…

Ľudia neraz o tomto ochorení nechcú rozprávať. 

Logopedička: Mamička vie správnu reč dieťaťa ovplyvniť už tesne…

Detí, ktoré majú problémy s rečou či artikuláciou, je v…

Uznávaný český pedagóg: Mama je doma kráľovná, nie slúžka. Zariadiť…

Vysokoškolský pedagóg, spíker a lektor Marek Herman pre Dobré…

Sima Martausová: To, že môžem spievať a skladať piesne, vnímam…

Úsmevom pozitívne naladí nejedného človeka a charakterizuje…

Onkogynekológ: Dvesto Sloveniek ročne zomrie úplne zbytočne.…

Chorobe, na ktorú na Slovensku zomiera množstvo žien, sa dá predísť.…