Vedci odhalili neuveriteľnú pravdu: Táto vec nás robí šťastnejšími ako peniaze. A je úplne zadarmo
Netreba to však preháňať. Všetko jednoducho má svoje hranice, čo potvrdil aj najnovší výskum.
NEW HAVEN 4. apríla - Nie je žiadnym tajomstvom, že cvičenie má pre človeka fyzický aj duševný zdravotný prínos. Keby vám však niekto povedal, že cvičenie vás urobí šťastnejším ako ekonomické postavenie, uverili by ste? Podľa štúdie, ktorú uskutočnili výskumníci v univerzitách Yale a Oxford, to tak pravdepodobne bude. Vedci pre svoj výskum zhromaždili 1,2 milióna Američanov, pričom údaje zistené na ich fyzickom správaní a psychickej nálade publikovali prostredníctvom svojej štúdie.
Účastníci boli požiadaní, aby odpovedali na nasledujúcu otázku: „Koľkokrát ste sa cítili duševne zle v posledných 30 dňoch, či už kvôli depresii, stresu alebo emocionálnym problémom?“ Tiež boli položené otázky týkajúce sa príjmu a fyzických aktivít účastníkov. Vyberali si približne zo 75 druhov fyzických aktivít, od kosenia trávniku, starostlivosti o deti, domáce práce až po vzpieranie, bicykel či beh. Tí, ktorí žili aktívnejším životom, boli vo výsledku celkovo šťastnejší.
Prekvapivé výsledky
Vedci odhalili, že tí, ktorí pravidelne cvičili, sa cítili zle približne 35 dní v roku. Účastníci, ktorí boli neaktívni, sa v priemere zle cítili o 18 dní viac. Okrem toho odborníci odhalili, že fyzicky aktívni ľudia sa cítia rovnako dobre ako tí, ktorí sa žiadnemu športu nevenujú, ale zarábajú o okolo 25 000 dolárov ročne viac. Vychádza z toho, že treba zarábať poriadny balík, aby sa neaktívni ľudia vyrovnali tým, ktorí športové aktivity preferujú.
Autor štúdie Adam Chekroud z Univerzity v Yale upozornil, že treba dávať pozor na jeden fakt. Podľa neho totiž neznamená prehnané športovanie šťastnejší život. Príliš veľa fyzickej aktivity práve naopak môže vplývať na duševné zdravie človeka negatívne. „Vzťah medzi časom stráveným športovaním a psychickou záťažou je v tvare U,“ vysvetlil Chekroud v rozhovore pre Die Welt. Štúdia, ktorú totiž viedol zistila, že fyzická aktivita prispieva k zlepšeniu duševnej pohody iba, ak sa vykonáva do určitého časového rámca.
Netreba to preháňať
Podľa výsledkov výskumu je ideálne, keď má človek tri až päť tréningov trvajúcich od 30 do 60 minút týždenne. Viac ich totiž môže mať opačný účinok. V praxi to vyzeralo tak, že duševné zdravie tých účastníkov, ktorí cvičili dlhšie ako tri hodiny denne, trpelo viac ako zdravie tých, ktorí necvičili vôbec. Vedci si tiež všimli, že tímové športy majú ešte pozitívnejší vplyv na duševné zdravie. No a aby toho nebolo málo, cyklistika, fitness a aerobik sa síce za tímové športy nepočítajú, no sú to aktivity, ktoré majú rovnako pozitívnejší vplyv na ľudské duševné zdravie.
