Výskumníci budú v Javorníkoch rok sledovať satelitom rysa Rufusa

Zvolen 3. apríla (TASR) - Objasniť priestorové a potravinové nároky rysa ostrovida a tiež využívanie migračných koridorov pri jeho presunoch medzi horskými celkami, je cieľom medzinárodného projektu Interreg ŠELMY SKCZ, ktorý aktuálne rieši Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR, Národné lesnícke centrum (NLC) vo Zvolene a Ústav biológie obratľovcov Akadémie vied ČR a Hnutia DUHA Olomouc.

Rysa, ktorého výskumníci nazývajú Rufus, podľa mena, ktoré mu v hlasovaní na sociálnych sieťach dala verejnosť, sleduje pomocou fotopascí na slovensko-českom pomedzí od roku 2016, keď bol ešte mláďa, Hnutie DUHA. V uplynulých týždňoch ho odchytili v Javorníkoch a označili satelitným telemetrickým obojkom výskumníci z NLC.

Rys sa narodil v Česku, v centrálnej oblasti Moravskosliezkych Beskýd. V decembri 2017 sa premiestnil do Javorníkov, kde žije doteraz a pohybuje sa predovšetkým na slovenskej strane hôr.

Na základe podrobnej analýzy získaných výsledkov tohto a predchádzajúcich projektov realizovaných na českej aj slovenskej strane bude možné vyhodnotiť konektivitu krajiny, úroveň jej fragmentácie, vytypovať migračné koridory a odhaliť rizikové oblasti pôsobiace ako migračné bariéry v prípade veľkých šeliem.

Podľa Mariána Slamku z NLC ide z hľadiska vhodnosti na telemetrické sledovanie o veľmi perspektívneho jedinca. "Ostáva len dúfať, že v priebehu roka, po ktorom mu satelitný obojok diaľkovo odpoja, bude prežívať v dobrej kondícii a poukáže na významné miesta z hľadiska ochrany druhu v regióne," uviedol.

"Ak chceme udržať životaschopnú populáciu rysa v Beskydách, je nutné zachovať priechodnosť krajiny z moravských pohorí ďalej do slovenského vnútrozemia. Jedine tak bude zaručená možnosť migrácie rysov zo Slovenska na Moravu a späť," uviedol Michal Bojda z Hnutia DUHA. "Práve nespochybniteľné dáta z telemetrie rysov nám môžu významne pomôcť k tomu, aby sa jedny z posledných priechodných miest podarilo uchrániť pred zástavbou a slúžili tak naďalej k migrácii veľkých šeliem a ďalších zvierat," dodal.

Podľa Petra Drengubiaka zo Správy CHKO Kysuce azda najznámejšou lokalitou, kde sa aktívne menil osud rysa ostrovida, je oblasť obce Nová Bystrica, Vychylovka. "Tu sa v minulosti do živolovných pascí odchytávali prvé jedince, pomocou ktorých sa zachraňovali či obnovovali rysie populácie v zahraničí. V súčasnosti je síce rys celoročne chráneným druhom živočícha, ale neustále ohrozený činnosťou človeka. Urbanizácia a predovšetkým výstavba dopravných komunikácií priamo zasahujú do jeho populácie. Fragmentácia a nepriechodnosť krajiny sú aktuálnym problémom, s ktorým nám môže satelitná telemetria pomôcť. Poznať totiž vzorce správania, trasy dennej aktivity, prípadne disperzné trasy jedincov sú pre ochranu rysa ostrovida zásadným poznaním," pripomenul.