Prírode musíme vrátiť to, čo sme si z nej zobrali. Tvrdí Češka, ktorá vlastné deti učí žiť bezodpadovo

PRAHA/BRATISLAVA 25. marca - Prírode musíme vrátiť to, čo sme si z nej zobrali - to je motto, ktorým sa riadi Češka Martina Sumbalová. Už niekoľko rokov žije tak, aby vytvárala čo najmenej odpadu a vedie k tomu aj svoje dve malé deti. V rámci životného štýlu zero waste ich učí nakupovať len nevyhnutné veci, a to najmä suroviny, z ktorých si potom doma varia či vyrábajú to, čo práve potrebujú. Martina je momentálne na materskej dovolenke a o svoje ekologické rady sa delí aj na internetovom blogu.

V rozhovore s Martinou Sumbalovou sa dočítate, ako sa dá postupne znižovať množstvo odpadu v domácnosti, aké potraviny či drogériu nakupujeme úplne zbytočne a aj to, že našou budúcnosťou sú bezobalové obchody.

Zero waste je životný štýl, ktorý sa snaží o nevytváranie zbytočného odpadu. Ako to prebieha v každodennom živote?

Kôš vynášame oveľa menej ako kedysi. Pred každým nákupom si premyslíme, čo chceme kúpiť, nachystáme si látkové vrecká na ovocie, zeleninu a pečivo, a tiež krabičky alebo sklenené nádoby na sypké potraviny. Veľa vecí si vyrábam doma, kupujem čo najviac základných surovín a minimum výrobkov. Doma si vyrábam prací prášok, dezodorant a pečiem vlastný chlieb a sušienky.

Ako vyzerali vaše začiatky v štýle zero waste? Prečo ste sa touto filozofiou začali riadiť?

Už dlho sa zaujímam o ekológiu a vždy som triedila odpad. Nemohla som si ale nevšimnúť, koľko odpadu neustále vyhadzujem. Keď sa ku mne dostala knižka Domácnosť bez odpadu, pochopila som, ako odpadom predchádzať a začala som do nášho života začleňovať zero waste. Šla som na to veľmi pozvoľna. Najzásadnejší krok bol asi vytvorenie kompostu, tým nám odpadlo množstvo práce s košom. Zažila som veľa neúspechov pri výrobe domácich produktov a občasné neúspešné bezobalové nákupy, keď mi napríklad predavačka zabalila krabičku so šunkou do fólie. Nič ma ale neodradilo a asi po pol roku sme už mali celkom funkčný systém, v rámci ktorého sme vyradili kôš na zmesový odpad. Taký veľký sme už nepotrebovali.

Zžili ste sa s vaším novým životom okamžite? Nemali ste problém vzdať sa niektorých dovtedy samozrejmých vecí?

Tým, že som sa snažila o pozvoľnú zmenu, zvykali sme si postupne. Meniť zo dňa na deň svoje životné zvyky by mi prišlo veľmi ťažké a asi aj dosť demotivujúce. Takže napríklad mlieko som vyradila tak, že som postupne prestala piť kávu s mliekom a zistila som, že ho už takmer na nič iné nepoužívam. Odvtedy mlieko kupujem len výnimočne, väčšinou vtedy, keď príde návšteva, a to do vratnej fľaše priamo od farmára. Podobne som pristupovala aj k mliečnym výrobkom. Mliečny priemysel považujem za jeden z najhorších - a to po ekologickej stránke, ale aj po tej etickej. Snažím sa týchto výrobkov konzumovať čo najmenej, ale zatiaľ ešte nie som tak ďaleko, aby som si z času na čas neodpustila dobrý syr. Podobne som sa zatiaľ nevzdala dovážanej čokolády a kávy, bez ktorých by som materskú asi neprežila (smiech).

Domácnosti vytvárajú odpad najmä tým, že neustále nakupujú nové veci. Ako nakupujete vy?

Kupujem hlavne potraviny a sem-tam aj nejakú drogériu - suroviny na výrobu domáceho prášku, bambucké maslo, tuhé mydlá, kefky, pasty. Nič viac nám takmer netreba. Oblečenie kupujeme vtedy, keď ho potrebujeme, nerobím nálety do obchodných reťazcov. Pre deti máme oblečenie najmä z druhej ruky, zdedené alebo kúpené od iných mamičiek. Nečítam letáky a ani nesledujem reklamy, a tak nemám falošné potreby. A keď už aj nejakú potrebu mám, napríklad robota, ktorý zvládne napiecť chlieb pre 5-člennú rodinu, dlho zvažujem a vyberám, ktorý bude dostatočne kvalitný a vydrží nám čo najdlhšie. Pri výbere nových vecí vždy pozerám na materiál, z ktorého je vec vyrobená, a tiež pôvod - snažím sa preferovať lokálnu výrobu. Využívam aj nákup z druhej ruky, veľa ľudí má doma veci, ktoré nepoužíva, stačí sa len spýtať.

Čo ľudia podľa vás nakupujú úplne zbytočne?

Ľudia predovšetkým nakupujú zbytočne veľa. Máme pocit, že musíme mať to a ono, pretože to má ten druhý alebo preto, že to práve letí. Čím som staršia, tým menej toho k životu potrebujem, vlastne sa viem odviazať len pri pomôckach do kuchyne, v ktorej trávim najviac času. Zbytočné sú nákupy jednorazových vecí - či už sú to tašky a obaly, ktoré vyhodíte len čo prídete domov, alebo tiež papierové vreckovky, dámske hygienické potreby, detské plienky... Všetko má svoju udržateľnú a ekologickú alternatívu, väčšinou látkovú. Dá sa vyprať, vydrží oveľa dlhšie a človek šetrí nielen prírodu, ale aj čas, peniaze a svoje zdravie.

Máte dve deti, ktoré už od mala vediete k filozofii zero waste. Je to už pre ne samozrejmosť alebo by chceli mať všetko to, čo ich kamaráti?

Moje deti sú zatiaľ malé, mladšie ešte nehovorí, staršie má 3,5 roka. Ten už trochu vníma, rozprávame sa o obaloch, keď ich vidíme na zemi, rozprávame sa o tom, prečo veci kupujeme do vlastných krabičiek a vreciek, a tiež o tom, prečo si niektoré veci nekupujeme, ale iní ľudia áno. Niekedy je to ťažké, napríklad keď v zime v obchode vidíme jahody. Vtedy vysvetľujem, že sem cestovali zďaleka a sú vypestované chemicky, a že si radšej z mrazničky vytiahneme tie naše, ktoré sme si natrhali, a na čerstvé počkáme do leta. Učím deti vnímať, že ľudia sú rôzni a nemajú všetci rovnaké informácie alebo zodpovednosť. Verím, že pre ne bude prirodzený štýl života, ktorý majú doma, a aj keď časom určite budeme musieť robiť nejaké kompromisy a výnimky, verím, že základom vždy bude udržateľný životný štýl s ohľadom na prírodu.

Ako začať u detí vytvárať pocit zodpovednosti za planétu? Ako im čo najjednoduchšie vysvetliť zero waste filozofiu?

Myslím, že pekne sa to ukazuje na pestovaní vlastnej zeleniny a ovocia, a varením v kuchyni. Keď dieťa vidí, koľko práce musíte dať do toho, než rastlina dá úrodu. Koľko úsilia vydáte na pečenie chleba, obzvlášť, keď ruku k dielu pridá dieťa samo. Určite potom jedlo nebude chcieť vyhadzovať, keď trochu stvrdne. Ak si dieťa kúpi chlieb v obchode, pokojne ho vyhodí, pretože vie, že si môže kedykoľvek kúpiť ďalší. Deti začleňujem do všetkých procesov dospeláckeho života tak, ako sa to robilo kedysi a mám pocit, že si vytvárajú hodnoty vecí samotných. Potom sa dá pokračovať k výrobe obalov, ich recyklácii a likvidácii. Denne si všímame, ako po sídliskách poletujú plastové vrecká, ale aj v lese - starší syn už jasne vníma, že ich je naozaj veľa. Keď máme chuť, zodvihneme ich a vyhodíme do koša, rozprávame sa o tom, či by nebolo lepšie, keby vôbec nevznikali.

Aké veľké množstvo odpadu vyprodukuje vaša rodina napríklad za mesiac?

Jeden mesiac som poctivo vážila náš odpad. Vyprodukovali sme 2,5 kilogramu zmesového odpadu, ale napríklad 700 gramov z neho bol rozbitý tanier, ktorý sa mi nepodarilo zlepiť. Ďalej to bolo 0,5 kilogramu kovov, 200 gramov papiera, plastov a skla. V ten mesiac mi padali veci z ruky, inak sklo nevyhadzujeme. Za ten jeden mesiac sme teda vyhodili necelé 4 kilogramy odpadu. Boli sme vtedy 3-členná domácnosť.

V rámci vašej webstránky Reduca.cz ste vytvorili mapu bezobalových obchodov po celom Česku a Slovensku. Ponúkajú podľa vás dostatočný sortiment pre človeka, ktorý žije v štýle zero waste?

Bezobalové obchody sa rozrastajú závratnou rýchlosťou, čo ma veľmi teší. Ich sortiment sa tiež neustále rozširuje, a tak je dnes už dostupné napríklad tofu bez obalu. Vegánskeho nebaleného tovaru bolo ešte pred pár mesiacmi nedostatok. Ak sa stravujete zdravo, stačia vám na nákup základné potraviny, a tie sa v bezobalových obchodoch dajú zohnať ľahko. Niekedy troška bojujeme s korením, pretože v každom obchode majú len niečo, a obchody s koreninami vám ich nie vždy predajú do vlastnej nádobky. Osobne ma ale veľmi teší, že sa rozšírili aj obchody s drogériou bez obalu.

Prečo je podľa vás dôležité, aby ľudstvo znížilo množstvo odpadu, ktoré produkuje?

Je nás na svete naozaj veľa, a to číslo sa stále zvyšuje. Keby každý človek na planéte žil západným konzumným štýlom života, naša planéta by už bola zdrancovaná a nebolo by z nej čo čerpať. K tomuto stavu sa ale, žiaľ, blížime. Od malička som bola vychovávaná upratovať po sebe a vracať veci na ich pôvodné miesto. Je na čase, aby sme po sebe začali upratovať nielen doma, ale aj v prírode. Musíme prírode začať vracať to, čo sme si z nej zobrali. Zo všetkých strán na nás pomaly, ale isto vyskakujú správy o tom, že mikroplasty už sú všade, aj vo vzduchu, vode. V oceánoch sa plavia plastové ostrovy. Svet pre naše deti si predstavujem inak - čistý, zdravý a bez odpadu.