Dobré noviny
Nielen Vlkolínec! Na Slovensku máme ešte jednu dedinku, ktorá sa mu krásou vyrovná
Kristína Jurzová
Kristína Jurzová

Nielen Vlkolínec! Na Slovensku máme ešte jednu dedinku, ktorá sa mu krásou vyrovná

Osada Kysuca v dedinke Drábsko.
Osada Kysuca v dedinke Drábsko. — Foto: Janci Hano‎

Klenot medzi slovenskými krásami. Malá osada s tradičnou architektúrou je učupená v lone prírody a napiť sa tu môžete aj pramenitej horskej vody.

DRÁBSKO 24. marca (Dobré noviny/TASR) - Niektorí ľudia toto čarovné miesto ani nepoznajú, iní ho prezývajú miestny Vlkolínec. Malebná dedinka Drábsko na pomedzí okresov Brezno a Poltár tróni v priamom srdci Slovenska. A v osade Kysuca skrýva jedinečnú ľudovú architektúru, akú nikde inde neuvidíte.

Tradičné dreveničky sú učupené v lone prírody Sihlianskych lazov a miestny kolorit mnohým pripomína Vlkolínec pri Ružomberku. No na rozdiel od známeho skanzenu táto podhorská osada zatiaľ nie je turisticky presýtená.

Azúrovo modrú kaplnu sv. Anny neprehliadnete.
Azúrovo modrú kaplnu sv. Anny neprehliadnete. Foto: Facebook/Drábsko - Kysuca

Slovenský skvost

Do Kysuce vás privedie rozbitá cestička, ktorá umocňuje atmosféru tohto rozprávkového miesta. Na jednej strane sú pekne upravené dvory s drevenými chalúpkami, na druhej strane zas budete počuť žblnkot potôčika, ktorý bol našim predkom naporúdzi po celé stáročia.

Napiť sa môžete z pramenitej horskej vody.
Napiť sa môžete z pramenitej horskej vody. Foto: Facebook/ Drábsko - Kysuca

Vzťah k niekdajším hodnotám a snaha o ich uchovanie priviedli pred asi 15 rokmi skupinu ľudí k obnove už takmer zabudnutej osady Kysuca. Osada s asi dvadsiatkou drevených domov predstavuje dnes jednu z najzachovalejších oblastí ľudovej architektúry na Slovensku.

Miestni by svoj domov nemenili za nič na svete, čaro tohto miesta objavujú aj chalupári.
Miestni by svoj domov nemenili za nič na svete, čaro tohto miesta objavujú aj chalupári. Foto: TASR - Jozef Poliak

„Kysuca mala v 80. rokoch uplynulého storočia ustúpiť plánom na výstavbu priehrady, ktorú ale napokon vôbec nepostavili,“ povedala TASR starostka Drábska Martina Grgačová – Kocová.     

Zachránili ju pre budúce generácie

Osadu po spoločenských zmenách v 90. rokoch „objavili“ ľudia, ktorých fascinoval život na vidieku, v lone prírody a podujali sa ju zachrániť. Od obce postupne odkúpili chátrajúce domky a začali ich renovovať.      

V zime sa osada Kysuca mení na rozprávkovú krajinu.
V zime sa osada Kysuca mení na rozprávkovú krajinu. Foto: Facebook/Drábsko - Kysuca

Dnes nájdete v osade asi 20 citlivo zrekonštruovaných dreveníc. Návštevníci tam uvidia nielen drevené domky, ale aj hospodárske dvory, sýpky či malú kaplnku zasvätenú sv. Anne, ktorá vám padne do oka vďaka azúrovo modrej farbe. „Je tam ešte niekoľko polorozpadnutých domov. Tie chceme ale tiež predať záujemcom, ktorí by ich obnovili a osadu tak ešte viac rozšírili,“ pripomína starostka.      

Jedna z miestnych zachránených dreveničiek.
Jedna z miestnych zachránených dreveničiek. Foto: Facebook/Drábsko - Kysuca

Osadníci i ostatní obyvatelia asi 200-člennej obce Drábsko chodia už niekoľko rokov do Kysuce na sviatok svätej Anny, keď sa v tamojšej kaplnke koná malá pobožnosť. Po nej sa všetci stretnú na malom útulnom námestíčku, kde sa dá napiť pramenitej horskej vody.      

Pôvodne sa volala inak

Zaujímavosťou je, že súčasní osadníci zriaďujú v jednom z objektov aj múzeum. Na drevenici visí oznam o zbierke starých predmetov, ktoré by ho v budúcnosti tvorili. Podľa starostky múzeum nesie meno dnes už nežijúceho Ľubomíra Janoštiaka, jedného z prvých majiteľov kysuckých dreveníc a propagátora ich krásy. V súčasnosti je podľa jej slov expozícia iba čiastočne sprístupnená a záujemcom ju otvárajú na požiadanie.

Múzeum Ľubomíra Janoštiaka.
Múzeum Ľubomíra Janoštiaka. Foto: Facebook/Drábsko - Kysuca

A prečo sa osada v strede Slovenska volá Kysuca? Podľa starostky bol jej pôvodný názov Otília. Nazval ju tak gróf Forgách podľa svojej dcéry. Majiteľ panstva tam na prelome 17. a 18. storočia priviedol prvých osadníkov - drevorubačov z Oravy. Neskôr k nim pribudli pastieri, furmani a sklári z Kysúc a Valašska.

Už ste čítali?