Karlova Ves chce asfalt a betón meniť za vodopriepustný povrch
TASR
TASR

Karlova Ves chce asfalt a betón meniť za vodopriepustný povrch

Prvým väčším pripravovaným projektom je výmena asfaltových chodníkov za priepustný ekologický povrch v areáli škôlky na Borskej ulici.

Ilustračné foto. — Foto: TASR/AP

Bratislava 11. marca (TASR) – Bratislavská Karlova Ves chce postupne meniť povrch chodníkov a zhromažďovacích priestorov a všade tam, kde je to možné, budovať priepustný povrch. "Je to spôsob, ako znížiť negatívny dôsledok intenzívnych lejakov, prípadne povodňovej vlny a zároveň i umožniť odparovanie vody späť do prostredia, čím sa zníži prehriatie vzduchu v teplých letných mesiacoch,“ ozrejmila Zuzana Hudeková z referátu riadenia projektov miestneho úradu Bratislava-Karlova Ves.

Priepustný povrch chce mestská časť preferovať nielen pri budovaní nových spevnených povrchov, ale hlavne pri rekonštrukčných prácach či bežných opravách. Prvým väčším pripravovaným projektom je výmena asfaltových chodníkov za priepustný ekologický povrch v areáli škôlky na Borskej ulici. "Pôjde o finančne náročnú aktivitu, preto sme vo fáze prípravy žiadosti o dotáciu,” informovala vedúca referátu riadenia projektov karloveského úradu Lenka Nemcová.

Ambícia zavádzať vodopriepustné povrchy musí rátať s finančne náročnejšou realizáciou, kompenzáciou za vyššie vstupné investície by však mala byť úspora pri platbách vodného a stočného, ktoré samospráva platí za verejné priestory vo svojom vlastníctve či v správe.

Hudeková takisto pripomenula, že k pozitívam priepustných plôch patrí ich dlhá životnosť a tiež to, že chodníky s týmito povrchmi sa vyznačujú lepšou priľnavosťou počas dažďa či v snehových podmienkach. Dôležitou výhodou je aj svetlý odtieň vodopriepustných povrchov, ktorý lepšie odráža slnečné žiarenie.

Znižovanie podielu nepriepustných povrchov je zároveň ďalšou z možností optimalizácie vodného hospodárstva mestských sídel. "Dažďová voda stekajúca zo striech a nepriepustných povrchov zaťažuje nielen kanalizáciu, ale najmä čistiarne odpadových vôd (ČOV). V nich sa musí dažďová voda čistiť spolu s odpadovou napriek tomu, že jej kvalita si vo väčšine prípadov čistenie vôbec nevyžaduje. Takto sa zbytočne zvyšujú prevádzkové náklady vrátane energetickej spotreby ČOV,“ upozornila Hudeková.

SLEDUJTE POZITÍVNE SPRÁVY Z BRATISLAVSKÉHO KRAJA NA FACEBOOKU!

Už ste čítali?

Šéfka Profesie: Radšej nemať žiadny titul ako nekvalitnú vysokú…

Ivana Molnárová pôsobí v Profesii už 18 rokov, posledných…

Kristína Kövešová: O pedofiloch mi píšu deti, ktorým sa to deje,…

Rozhodla sa svetu pomáhať a svojimi reportážami odhaľuje realitu, ktorá…

Odborník na vzťahy: Muž potrebuje nájsť svoje miesto vo svete.…

Fungujúci vzťah je snom mnohých z nás. Dá sa ho vybudovať aj v…

Mladého Dubničana k sebe volajú televízie z celého sveta. Ovláda…

Zabudnite na spôsob, ktorým televízie doteraz šírili svoje…

Košičanka vyrába parfumy, za ktorými sa idú v Paríži potrhať,…

Voňavky, ktoré sa vyrábajú v laboratóriu na východe Slovenska,…

Profesionálna dohadzovačka: Tragédiou dneška je, že ľudia si…

Profesionálna dohadzovačka pre Dobré noviny prezradila nielen dôvod, prečo…

Slovenskí muži nie sú galantní a ženy nevedia, kto je pravá…

Zisťovali sme za vás, ako sa v spoločnosti vhodne správať a s čím majú…

Uznávaný český pedagóg: Materské školy nevznikli pre potreby…

Špeciálny pedagóg Jiří Halda tvrdí, že materské…