Karlova Ves chce asfalt a betón meniť za vodopriepustný povrch
TASR
TASR

Karlova Ves chce asfalt a betón meniť za vodopriepustný povrch

Prvým väčším pripravovaným projektom je výmena asfaltových chodníkov za priepustný ekologický povrch v areáli škôlky na Borskej ulici.

Ilustračné foto. — Foto: TASR/AP

Bratislava 11. marca (TASR) – Bratislavská Karlova Ves chce postupne meniť povrch chodníkov a zhromažďovacích priestorov a všade tam, kde je to možné, budovať priepustný povrch. "Je to spôsob, ako znížiť negatívny dôsledok intenzívnych lejakov, prípadne povodňovej vlny a zároveň i umožniť odparovanie vody späť do prostredia, čím sa zníži prehriatie vzduchu v teplých letných mesiacoch,“ ozrejmila Zuzana Hudeková z referátu riadenia projektov miestneho úradu Bratislava-Karlova Ves.

Priepustný povrch chce mestská časť preferovať nielen pri budovaní nových spevnených povrchov, ale hlavne pri rekonštrukčných prácach či bežných opravách. Prvým väčším pripravovaným projektom je výmena asfaltových chodníkov za priepustný ekologický povrch v areáli škôlky na Borskej ulici. "Pôjde o finančne náročnú aktivitu, preto sme vo fáze prípravy žiadosti o dotáciu,” informovala vedúca referátu riadenia projektov karloveského úradu Lenka Nemcová.

Ambícia zavádzať vodopriepustné povrchy musí rátať s finančne náročnejšou realizáciou, kompenzáciou za vyššie vstupné investície by však mala byť úspora pri platbách vodného a stočného, ktoré samospráva platí za verejné priestory vo svojom vlastníctve či v správe.

Hudeková takisto pripomenula, že k pozitívam priepustných plôch patrí ich dlhá životnosť a tiež to, že chodníky s týmito povrchmi sa vyznačujú lepšou priľnavosťou počas dažďa či v snehových podmienkach. Dôležitou výhodou je aj svetlý odtieň vodopriepustných povrchov, ktorý lepšie odráža slnečné žiarenie.

Znižovanie podielu nepriepustných povrchov je zároveň ďalšou z možností optimalizácie vodného hospodárstva mestských sídel. "Dažďová voda stekajúca zo striech a nepriepustných povrchov zaťažuje nielen kanalizáciu, ale najmä čistiarne odpadových vôd (ČOV). V nich sa musí dažďová voda čistiť spolu s odpadovou napriek tomu, že jej kvalita si vo väčšine prípadov čistenie vôbec nevyžaduje. Takto sa zbytočne zvyšujú prevádzkové náklady vrátane energetickej spotreby ČOV,“ upozornila Hudeková.

SLEDUJTE POZITÍVNE SPRÁVY Z BRATISLAVSKÉHO KRAJA NA FACEBOOKU!

Už ste čítali?

Peter Nagy: Snažiť sa zapáčiť tínedžerom by bolo trápne. Robím…

Skladba Profesori Indigo mala v skutočnosti už sedem rokov, keď sa z nej zo dňa na deň stal…

Radana má sklerózu multiplex. Keď jej ju diagnostikovali, nevedela…

Ľudia neraz o tomto ochorení nechcú rozprávať. 

Logopedička: Mamička vie správnu reč dieťaťa ovplyvniť už tesne…

Detí, ktoré majú problémy s rečou či artikuláciou, je v…

Uznávaný český pedagóg: Mama je doma kráľovná, nie slúžka. Zariadiť…

Vysokoškolský pedagóg, spíker a lektor Marek Herman pre Dobré…

Sima Martausová: To, že môžem spievať a skladať piesne, vnímam…

Úsmevom pozitívne naladí nejedného človeka a charakterizuje…

Onkogynekológ: Dvesto Sloveniek ročne zomrie úplne zbytočne.…

Chorobe, na ktorú na Slovensku zomiera množstvo žien, sa dá predísť.…

Braňo Mojsej vo vlastnej klinike lieči závislých: Pvým varovným…

Braňo Mojsej sa rozhodol založiť kliniku, v ktorej chce pomáhať závislým…

Fyzioterapeutka: Chrbticu si neničíme len v práci, ale aj v…

Chrbtici neškodíme iba v práci, ale aj v spánku. Fyzioterapeutka…