Boľševici si MDŽ sprivatizovali, nie je to socialistický sviatok a ďakujeme zaň obyčajným robotníčkam
Jaroslav Valent
Jaroslav Valent

Boľševici si MDŽ sprivatizovali, nie je to socialistický sviatok a ďakujeme zaň obyčajným robotníčkam

MDŽ: „Za lepší život pre nás a naše deti“ – ženský hlas sa po prvý raz zdvihol pred 111 rokmi. Vypočujte si podcast Jaroslava Valenta z Historickej revue o tom, ako vzniklo MDŽ a prečo to nie je socialistický sviatok, ktorý pôvodne zaznel v Dobrom rádiu.

BRATISLAVA 8. marca - „Chlieb a mier“, „dôstojné pracovné podmienky“ či  „občianske práva pre všetkých“ – s takýmito heslami sa kedysi začínala tradícia Medzinárodného dňa žien. Dnes je to presne 111 rokov – práve 8. marca 1908 vyšlo do ulíc New Yorku 15 tisíc žien, zväčša robotníčok v americkom textilnom priemysle, aby protestovali proti neznesiteľnému zaobchádzaniu a žiadali lepší život pre seba i svoje deti.

Drina, pot a nízke mzdy

Ak by sme sa preniesli o spomínaných 111 rokov späť, nevstúpili by sme do sveta, ktorý by bol k ženám zvlášť žičlivý. Neraz by sme ich našli uprostred lomozu a škripotu fabrík s minimálnymi vyhliadkami na zlepšenie. Prvé ženské hnutie bolo totiž od začiatku úzko spojené s robotníckym či socialistickým hnutím, pričom bojovalo za dôstojnejšie pracovné podmienky. Ženy často pracovali v mimoriadne namáhavých profesiách v beznádejnom prostredí textilného priemyslu zväčša až 12 hodín denne 6 dní v týždni, a to všetko za smiešne nízku mzdu. Ak nemali pri sebe verného manžela, ktorý by sa vedel o ne postarať, ich dni sa uberali v chudobe a nedostatku.  

Fenomén ženského hnutia súvisí pochopiteľne i s priemyselnou revolúciou, ktorá sa v 19. storočí rozšírila po celom západnom svete a napriek veľkému pokroku priniesla aj negatívne sociálne javy – častú úrazovosť, narušenie rodinných väzieb, sociálnu vykorenenosť a v prípade opakujúcich sa hospodárskych kríz aj nezamestnanosť a biedu.  Na krehkejších ženách, ktoré zároveň neboli zbavené povinnosti starať sa o domácnosť, sa to podpisovalo o to ťažšie.

Prvé protesty preto prichádzali prakticky počas celej druhej polovice 19. storočia, no pamätným sa stal práve pochod newyorských robotníčok z 8. marca 1908. Na konferencii Druhej internacionály v dánskej Kodani o dva roky neskôr presadila nemecká socialistka Klára Zetkinová svoj návrh, aby si práve tento deň pripomínalo celé socialistické hnutie ako Deň žien.

Namiesto streľby kytica kvetov

V našich zemepisných šírkach sa Medzinárodný deň žien do veľkej miery vnímal a možno stále vníma ako sviatok, ktorý s obľubou propagoval a zneužíval bývalý komunistický režim. Ženy boli často vykresľované ako hrdinky novej epochy – skvelé matky, robotníčky, traktoristky, kombajnistky a pod. Onálepkovanie MDŽ ako výhradne komunistického sviatku však nesedí a to ani v samotnom Rusku (resp. bývalom Sovietskom zväze), kde sa komunistická diktatúra zrodila. Ženské hnutie stálo za demokratickými zmenami v tejto krajine.

Vo významnej miere to boli práve ženy, kto sa podieľal na zvrhnutí cárskeho režimu v Rusku počas tzv. februárovej revolúcie. Práve na medzinárodný deň žien 8. marca 1917 (podľa vtedy platného juliánskeho kalendára to bol 23. február) sa totiž do petrohradských ulíc vybrali tisíce žien protestovať proti predlžujúcej sa prvej svetovej vojne a žiadať chlieb pre svoje rodiny. Vojaci, ktorí vtedy strážili mesto, sa proti ženám – často sestrám, matkám či družkám - neodvážili zasiahnuť.

Petrohradský pochod žien 8. marca 1917.
Petrohradský pochod žien 8. marca 1917. Foto: Wikipedia

Britský historik Orlando Figes pripomína jeden kľúčový moment týchto dramatických dní, keď sa k nastúpenému a po uši ozbrojenému pluku kozákov rozbehla mladá dievčina a podala jednému z dôstojníkov kytičku kvetov. Obmäkčila tak nervóznych vojakov a odvrátila zrejme i veľké krviprelievanie. Muži jednoducho odmietli ubližovať ženám. Tie si tak aj týmto nežným spôsobom získavali armádu na svoju stranu. Vtedajšie hlavné mesto Ruskej ríše následne ochromila obrovská vlna štrajkov a protestov,  no skompromitovaný a násilnícky cársky režim už nemal kto brániť.

Boľševická ideológia si neskôr po októbrovom prevrate v novembri 1917 tento deň takpovediac sprivatizovala. Svoje miesto má však 8. marec práve v demokratickej februárovej revolúcii a nie v násilnom boľševickom októbrovom prevrate. K nám sa tak MDŽ dostávalo prakticky z dvoch strán – zo západu i z východu.

Prečo na celom svete?

To, že si MDŽ dnes každoročne pripomína celý svet je predovšetkým zásluha Organizácie spojených národov (OSN), ktorá vyhlásila rok 1975 za Rok žien a vyzvala členské štáty k pripomínaniu si tohto dňa. Hoci presný dátum MDŽ nebol od začiatku záväzný a jednotlivé krajiny si v zhode so svojimi kultúrnymi tradíciami mohli vybrať vlastný termín, napokon sa i tak presadil 8. marec.

A nie je to náhoda, práve v tento deň ženy po prvý raz odvážne a odhodlane vystúpili na politickú scénu a neraz pri tom zahanbili, no zároveň obmäkčili a presvedčili o svojej pravde nás mužov.

SLEDUJTE NAJVÄČŠIE HITY A POZITÍVNE SPRÁVY NA FACEBOOKU!

Už ste čítali?

Šéfka Profesie: Radšej nemať žiadny titul ako nekvalitnú vysokú…

Ivana Molnárová pôsobí v Profesii už 18 rokov, posledných…

Kristína Kövešová: O pedofiloch mi píšu deti, ktorým sa to deje,…

Rozhodla sa svetu pomáhať a svojimi reportážami odhaľuje realitu, ktorá…

Odborník na vzťahy: Muž potrebuje nájsť svoje miesto vo svete.…

Fungujúci vzťah je snom mnohých z nás. Dá sa ho vybudovať aj v…

Mladého Dubničana k sebe volajú televízie z celého sveta. Ovláda…

Zabudnite na spôsob, ktorým televízie doteraz šírili svoje…

Košičanka vyrába parfumy, za ktorými sa idú v Paríži potrhať,…

Voňavky, ktoré sa vyrábajú v laboratóriu na východe Slovenska,…

Profesionálna dohadzovačka: Tragédiou dneška je, že ľudia si…

Profesionálna dohadzovačka pre Dobré noviny prezradila nielen dôvod, prečo…

Slovenskí muži nie sú galantní a ženy nevedia, kto je pravá…

Zisťovali sme za vás, ako sa v spoločnosti vhodne správať a s čím majú…

Uznávaný český pedagóg: Materské školy nevznikli pre potreby…

Špeciálny pedagóg Jiří Halda tvrdí, že materské…