Horolezci stretli počas expedície v horách túlavého psíka. Ten s nimi zdolal sedemtisícovku
Kristián Plaštiak
Kristián Plaštiak

Horolezci stretli počas expedície v horách túlavého psíka. Ten s nimi zdolal sedemtisícovku

Horolezectvo so sebou nesie množstvo príbehov priateľstva.

— Foto: Facebook/Don Wargowsky

KÁTHMANDU 10. marca - To čo sa udialo v srdci Himalájskych hôr sa nevidí každý deň. Horolezci sa vydali na dlhý výstup na horu Mera, ktorá so svojou nadmorskou výškou 6476 metrov predstavuje vynikajúcu lokalitu pre fyzicky náročnú turistiku, nazývanú aj trekking. Pri jej zdolávaní sa tím Američana Dona Wargowskeho stretol s neočakávaným kolegom v podobe psíka. Kríženec Tibetského mastiffa a Himalájskeho ovčiaka sa stal členom skupiny, ba vystúpil s nimi na 7-tisícovú horu Baruntse.

Prvý výstup

Tím dosiahol vrchol Mery na trinásty deň expedície. Týkajúc sa „8-tisícoviek“, nejde o náročný výstup, horolezci sú nútení použiť lano iba v jednom úseku, no nedá sa povedať, že by šlo o ľahkú turistiku. Pri zostupe z Mery si Don všimol akéhosi psa. Ako sa sem dostal? Vo výške 5,5 tisíca metrov psa predsa nestretnete bežne. Drobný kríženec Tibetského mastiffa a Himalájskeho ovčiaka sledoval skupinu už nejaký čas.

„Ako sa približoval, spomenul som si, že som videl podobného v Khare, osade 2,5 kilometra nižšie od nás. Tam som sa jej nemohol ani dotknúť, ale tu hore ma nechala a očividne sa z nás stala podarená dvojka. Nepochybne zato môže sušené hovädzie mäso.“

Sučka Mera s Donom Wargowskym
Na fotke horolezecký pár: sučka Mera a Don Wargowsky Foto: Facebook/Don Wargowsky

„Je to dievča!“

Členovia tímu zistili, že pes je v skutočnosti sučka a pomenovali ju Mera. Nemusela, no nasledovala tím počas ďalších štyroch dní, až do tábora Baruntse. Na tejto ceste ju Don chcel prichýliť v stane, aby ju ochránil pred zimou v noci, no Mere sa stan nepáčil, zjavne v nijakom ešte nebola. Radšej sa skrútila do klbka pri jeho vchode, kde ju ráno našli s tenkou snehovou pokrývkou. Ďalšie noci už spala vnútri.

Prvú noc Mera spala vonku, ostatné už v teplom stane
Prvú noc Mera spala vonku, ostatné už v teplom stane Foto: Facebook/Don Wargowsky

„Vedel som, čo nás čaká a považoval som za nemožné, aby to Mera zvládla. Lezenie na lanách, kempovanie v mínus 30-ich stupňoch v mrazivom vetre. Keď pôjde s nami, nemá šancu prežiť. Prečo by pes chcel trpieť v takýchto extrémnych podmienkach?“ Podobné otázky si kládli aj ostatní členovia expedície, nielen Don. Z ďalšieho tábora sa chceli odraziť k výstupu na horu Baruntse, ktorej nadmorská výška je 7162 metrov.

Pohľad na horu Baruntse (7162 m)
Pohľad na horu Baruntse (7162 m) Foto: Wikimedia CC

Po jednom dni v tábore sa skupina štyroch šerpov odhodlala vystúpiť do ďalšieho tábora s označením Camp 1, pričom Mera ich nasledovala. Keď sa v podvečer vrátili, Donovi opísali svoj výstup: zopár hodín stúpali po náročnej kamenistej cestičke k ľadovcu a zaznačovali cestu, dosiahli tábor, a keď sa chceli vrátiť, Mera odmietla. Bála sa zostupu viac ako výstupu, a tak ju opustili a vrátili sa naspäť sami.

Na ďalší deň Don a ostatní členovia jeho tímu vystúpili ku Campu 1, kde sa vo výške 6-tisíc metrov opäť zvítali s Merou. Spoločne dokončili výstup na Baruntse a Don ani šerpovia nechápali, ako bravúrne sučka výstup zvládla. Neboli na nej badať žiadne príznaky výškovej choroby či únavy. „Vyzeralo to, akoby tam už niekedy bola. Po zamrznutom kopci sa pohybovala sebaisto, bez strachu. To, na čo som ja potreboval obuv za 1300 dolárov, Mera zvládla bosá,“ opisuje svoje skúsenosti Don vo svojom blogu.

Zostup bol o niečo horší, pretože Mera sa pri pohľade na strmé zvažujúce sa steny začala báť. Tam, kde bol dostatok snehu, to horolezci riešili tým, že ju postrčili a ona si poradila sama, no pri ťažkých úsekoch ju museli spúšťať na lanách. Keď zostúpili do základného tábora, všetci boli šťastní, že náročnú horu zvládli.

„Uvažoval som, že by som si Meru vzal domov do Seattlu, no už mám psa a neprišlo mi to správne. Mera je doma v Nepále. Teším sa, že si ju adoptoval jeden zo šerpov. Mera tak získala novú rodinu a ja sa vrátim za tou mojou. Čaká na mňa snúbenica,“ napísal Don.

Už ste čítali?

Uznávaný český pedagóg: Mama je doma kráľovná, nie slúžka. Zariadiť…

Vysokoškolský pedagóg, spíker a lektor Marek Herman pre Dobré…

Sima Martausová: To, že môžem spievať a skladať piesne, vnímam…

Úsmevom pozitívne naladí nejedného človeka a charakterizuje…

Onkogynekológ: Dvesto Sloveniek ročne zomrie úplne zbytočne.…

Chorobe, na ktorú na Slovensku zomiera množstvo žien, sa dá predísť.…

Braňo Mojsej vo vlastnej klinike lieči závislých: Pvým varovným…

Braňo Mojsej sa rozhodol založiť kliniku, v ktorej chce pomáhať závislým…

Fyzioterapeutka: Chrbticu si neničíme len v práci, ale aj v…

Chrbtici neškodíme iba v práci, ale aj v spánku. Fyzioterapeutka…

Marek Herman: Otcovia dnes nevedia, čo majú doma a v domácnosti…

Otec je pre deti nenahraditeľný minimálne v dvoch situáciách. O…

Zuzka šije svadobné šaty, aké na Slovensku ešte neboli: Vďaka…

Šikovná Slovenka si za rok vybudovala značku, ktorá zarezonovala na módnej…

Šéfka Profesie: Radšej nemať žiadny titul ako nekvalitnú vysokú…

Ivana Molnárová pôsobí v Profesii už 18 rokov, posledných…