V roku 1909 sa na celom území USA konal prvý Národný deň žien

New York/Bratislava 8. marca (TASR) - Organizácia Spojených národov (OSN) v roku 2019 navrhla, aby sa ľudia pri príležitosti Medzinárodného dňa žien (MDŽ) zamysleli nad inovačnými prostriedkami, ktoré by umožnili rozšírenie rodovej rovnosti, práv a možností žien najmä v oblastiach, akými sú systémy sociálnej ochrany, prístup k verejným službám či budovanie trvalo udržateľných infraštruktúr. OSN zosumarizovala svoje návrhy do témy MDŽ: Rozmýšľaj o rovnosti, buduj s rozumom a inovuj v mene zmien. MDŽ, ktorý pripadá na 8. marca, sa slávi v mnohých krajinách sveta, zdôraznila OSN.

Svetová organizácia v roku 1977 rozhodla, že Medzinárodný deň žien bude oficiálnym sviatkom. OSN prvýkrát slávila MDŽ počas Medzinárodného roku žien v roku 1975.

Keď OSN v roku 1977 vyhlásila MDŽ za oficiálny sviatok, vyzvala všetky krajiny na svete, aby venovali jeden deň v roku na oslavy práv žien a medzinárodného mieru. Na plenárnom zasadnutí 16. decembra 1977 Valné zhromaždenie OSN v rezolúcii 32/142 požiadalo všetky štáty sveta, aby sa usilovali vytvoriť priaznivé podmienky na odstránenie diskriminácie žien a na ich plnú účasť na spoločenskom rozvoji na základe rovnosti.

V niektorých krajinách - Rusku, Bielorusku, Číne či Bulharsku - sa MDŽ stal národným sviatkom.

Korene MDŽ siahajú do rokov 1857 a 1911, keď robotníčky v textilných závodoch v New Yorku protestovali proti zlým pracovným podmienkam.

V súlade s deklaráciou Americkej socialistickej strany (The Socialist Party of America, SPA) sa prvý Národný deň žien konal na celom území Spojených štátov amerických (USA) 28. februára 1909. Ženy slávili tento deň v poslednú februárovú nedeľu do roku 1913, priblížila OSN na svojom webe.

Mimoriadnou sa stala udalosť, keď 25. marca 1911 skupina robotníčok demonštrujúca v newyorskej textilke zahynula pri požiari. Nepodarilo sa im uniknúť včas, lebo boli zatvorené dvere. Preto, aby robotníčky nevychádzali von pred koncom pracovného času.

Ďalší významný fakt sa viaže s II. Medzinárodnou konferenciou socialistických žien v roku 1910 v Kodani. Nemecká socialistka Clara Josephine Zetkinová navrhla, aby sa zaviedol Medzinárodný deň žien na uznanie boja za práva žien všade vo svete.

Deň solidarity žien v boji za rovnosť s mužmi, za ekonomické a politické práva sa uskutočnil 19. marca 1911 v Dánsku, Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku formou mítingov, na ktorých sa stretol vyše milión žien a mužov. O rok nato sa sviatok žien konal v tých istých štátoch, ale 12. mája. V nasledujúcom roku 1913 tento deň 2. marca slávili vo Francúzsku, 9. marca v Čechách, Holandsku, Uhorsku, Rakúsku, Švajčiarsku a 12. marca v Nemecku.

Tradícia slávenia sviatku žien 8. marca sa začala posilňovať po tom, ako v roku 1914 ženy v Dánsku, Holandsku, Nemecku, Rakúsku, Rusku, Švajčiarsku a USA organizovali protesty či akcie solidarity práve ôsmy marcový deň. Tento dátum bol zvolený na pamiatku veľkých štrajkov robotníčok textilných fabrík v USA, ktoré sa konali 8. marca 1857 a 1908.

Iná referencia sa vzťahuje k 8. marcu 1917 a ruským robotníčkam, ktoré vyšli do ulíc, aby začali generálny štrajk. V roku 1917 zahynuli v bojoch približne dva milióny mužov. Ruské ženy sa rozhodli v poslednú februárovú nedeľu vstúpiť do štrajku, aby získali "chlieb a mier".

O niekoľko dní cár abdikoval a Dočasná vláda Ruska dala ženám volebné právo. Vtedy pripadla posledná nedeľa v mesiaci na 23. február v juliánskom kalendári, teda na 8. marca gregoriánskeho kalendára. Odvtedy MDŽ nadobudol inú dimenziu v rozvinutých i rozvojových krajinách.

Po druhej svetovej vojne sa 8. marec začal vo viacerých štátoch sveta sláviť ako sviatok žien, až napokon ho v roku 1977 OSN vyhlásila za Medzinárodný deň žien.