Kurilla: SR pomohla v EÚ presadiť ambicióznu smernicu o pitnej vode
TASR
TASR

Kurilla: SR pomohla v EÚ presadiť ambicióznu smernicu o pitnej vode

Norbert Kurilla pripomenul, že diskusie v Rade ministrov sa týkali najmä novej smernice o pitnej vode a ambicióznych vízií EÚ o dosiahnutí nízkouhlíkovej ekonomiky do roku 2050.

Norbert Kurilla, archívna snímka. — Foto: TASR Jaroslav Novák

Brusel 5. marca (TASR) - Aj vďaka Slovensku sa podarilo v utorok presadiť na zasadnutí Rady EÚ pre životné prostredie v Bruseli novú legislatívu v oblasti pitnej vody, ktorá posilňuje ochranu vôd a ľudské zdravie. V rozhovore pre TASR to potvrdil štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR Norbert Kurilla.

Kurilla pripomenul, že diskusie v Rade ministrov sa týkali najmä novej smernice o pitnej vode a ambicióznych vízií EÚ o dosiahnutí "nízkouhlíkovej ekonomiky" do roku 2050.

"Pre Slovensko je ochrana vôd prioritná téma. Slovensko podporovalo ambicióznu pozíciu, aby sme presadzovali čo najvyššiu možnú ochranu vôd a zdravia obyvateľstva," vysvetlil štátny tajomník.

Podľa jeho slov má smernica o vode tri aspekty. Prvý sa týka princípu založeného na riziku, čo znamená, že ak sa potvrdí nejaké zhoršenie kvality vody, pozornosť zodpovedných úradov sa sústredí na odstránenie nedostatkov v danej lokalite, pričom sa využijú všetky informácie z dostupných databáz a monitorovania.

Druhým aspektom sú hygienické štandardy materiálov, ktoré prichádzajú do kontaktu s pitnou vodou. Kurilla spresnil, že "je v našom záujme", aby sa používali certifikované materiály, ktoré nemôžu zhoršiť kvalitu vôd.

Treťou oblasťou je univerzálny prístup k vode, čo podľa Kurillu zohľadňuje aj požiadavky občianskej iniciatívy s názvom Právo na vodu.

"Tento rozmer vyplýva aj z iniciatívy, ktorú podporilo viac ako milión Európanov a ktorá bola predložená Európskej komisii. Je to dôležité aj pre Slovensko, lebo sa to týka najviac marginalizovaných a zraniteľných skupín. Je v našom záujme, aby každý občan mal možnosť prístupu k neškodnej a zdravej vode. Aj tí, ktorí si to nemôžu dovoliť alebo nemajú ten prístup zabezpečený ako ostatní ľudia," vysvetlil Kurilla.

Podľa jeho slov sa Slovensko dlhodobo zúčastňovalo na tvorbe návrhu, ktorý v utorok prijali ministri pre životné prostredie, pričom sa slovenská delegácia pripojila k tomu "ambicióznejšiemu krídlu" členských krajín EÚ s prísnejšou líniou pre zabezpečenie čo najvyššej kvality vôd a zdravia obyvateľstva.

Spravodajca TASR Jaromír Novak

N. Kurilla: EÚ má pri vízii Čistá planéta pre všetkých zohľadniť národné špecifiká

O dlhodobej strategickej vízii Európskej únie (EÚ) s názvom Čistá planéta pre všetkých sa diskutuje na všetkých formátoch ministerských zasadnutí v Rade EÚ a bola aj témou utorňajších rokovaní ministrov životného prostredia v Bruseli. Pre TASR to uviedol štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR Norbert Kurilla.

O vízii Čistá planéta pre všetkých budú na marcovom samite EÚ (21. - 22. 3.) rokovať aj hlavy vlád a štátov. Cieľom je dosiahnuť nízkouhlíkovú ekonomiku do roku 2050, pričom európske hospodárstvo má byť nielen klimaticky neutrálne, ale aj prosperujúce, moderné a konkurencieschopné.

Kurilla potvrdil, že diskusie v Rade ministrov sa týkali aj ambicióznych vízií o bezuhlíkovej budúcnosti, ktorá je potrebná pre Slovensko, pre Európu a pre celý svet, lebo "máme iba jednu planétu".

Podľa jeho slov je táto vízia "prierezová", lebo sa ňou zaoberajú všetky formáty ministerských zasadnutí, a je logické, že Rada EÚ pre životné prostredie má zrejme najambicióznejšiu víziu.

Zároveň pripomenul špecifické postavenie Slovenska, ktoré sa pri dosahovaní týchto cieľov spolieha na jadrovú energetiku, ktorá nevytvára žiadne skleníkové emisie. "Takisto je pre Slovensko špecifický vysoký podiel energeticky intenzívnych odvetví. Na Slovensku je spotreba týchto odvetví až o 80 percent vyššia, ako je priemer EÚ," opísal situáciu.

V praxi to znamená, že dôsledky dekarbonizácie budú pre SR citeľnejšie, aj preto treba v ďalších diskusiách, ktoré budú nasledovať aj na samite EÚ, klásť dôraz na to, aby sa v záujme zachovania konkurencieschopnosti našli vhodné ochranné opatrenia. Také, ktoré pomôžu ochrániť priemyselné zázemie, ktoré má Slovensko, a súčasne ponúknu dostatok stimulov a motivácií, aby sa investovalo do nízkouhlíkových riešení a čistých a udržateľných technológií.

Kurilla zdôraznil, že pravidlá na znižovanie emisií musia byť globálne, aby boli účinné, čo EÚ presadzuje cez parížsku klimatickú dohodu.

"Mňa teší, že ministri v utorok podporili túto víziu za predpokladu, že bude treba zohľadniť osobitné národné špecifiká," uviedol Kurilla a zopakoval, že na úrovni Slovenska ide o jadrovú energiu a podiel ťažkého priemyslu na tvorbe HDP. Spresnil, že proces dekarbonizácie je "nezastaviteľný", avšak netreba sa unáhliť pri hľadaní riešenia, lebo ide o víziu na ďalších 30 rokov.

Podľa jeho slov Slovensko nezaostáva v "domácich úlohách", dôkazom čoho je aj minulotýždňové prijatie environmentálnej stratégie, ktorá hovorí o cieľoch do roku 2030 a týka sa aj ochrany ovzdušia a klimatických zmien. Jedným z jej cieľov je útlm spaľovania uhlia od roku 2023, čo povedie k zníženiu emisií.

"Pracujeme tiež na domácej nízkouhlíkovej stratégii, ktorú by sme chceli dokončiť približne o jeden rok," dodal Kurilla. Upozornil na spoločnú štúdiu vypracovanú s partnermi so Svetovej banky, ktorá hovorí o nákladovo efektívnych možnostiach, ako znižovať emisie na Slovensku, čiže o tom, v ktorých sektoroch možno dosiahnuť najvyššie zníženie emisií za najmenej peňazí. "Výsledkom štúdie bude pripravenie údernej domácej stratégie, ktorá bude zárukou nízkouhlíkovej budúcnosti Slovenska," vysvetlil Kurilla.

Spravodajca TASR Jaromír Novak

Už ste čítali?

Peter Nagy: Snažiť sa zapáčiť tínedžerom by bolo trápne. Robím…

Skladba Profesori Indigo mala v skutočnosti už sedem rokov, keď sa z nej zo dňa na deň stal…

Radana má sklerózu multiplex. Keď jej ju diagnostikovali, nevedela…

Ľudia neraz o tomto ochorení nechcú rozprávať. 

Logopedička: Mamička vie správnu reč dieťaťa ovplyvniť už tesne…

Detí, ktoré majú problémy s rečou či artikuláciou, je v…

Uznávaný český pedagóg: Mama je doma kráľovná, nie slúžka. Zariadiť…

Vysokoškolský pedagóg, spíker a lektor Marek Herman pre Dobré…

Sima Martausová: To, že môžem spievať a skladať piesne, vnímam…

Úsmevom pozitívne naladí nejedného človeka a charakterizuje…

Onkogynekológ: Dvesto Sloveniek ročne zomrie úplne zbytočne.…

Chorobe, na ktorú na Slovensku zomiera množstvo žien, sa dá predísť.…

Braňo Mojsej vo vlastnej klinike lieči závislých: Pvým varovným…

Braňo Mojsej sa rozhodol založiť kliniku, v ktorej chce pomáhať závislým…

Fyzioterapeutka: Chrbticu si neničíme len v práci, ale aj v…

Chrbtici neškodíme iba v práci, ale aj v spánku. Fyzioterapeutka…