Michaela vytvorila tie najkrajšie zábery z Lomnického štítu. Modelmi sa stali jej milovaní rodičia

DUBNICA NAD VÁHOM 5. marca - K fotografovaniu ju priviedla jej vlastná značka zameraná na kvetinové doplnky. Michaela Ďurišová si jednoducho uvedomila, že kvalitný záber je dôležitý a bez neho to nepôjde. Jej cieľom bolo sa už na prvý pohľad odlíšiť a fotografiou vytvoriť vlastný podpis. Podarilo sa! Prelomovým záberom bol presne ten, na ktorom sa objavila jej mamina. Ako v rozhovore pre Dobré noviny priznala o zverejnení síce pochybovala, no dnes je šťastná.

Svetlo sveta však pred pár mesiacmi uzreli aj ďalšie zábery. Miška je autorkou nádherných fotografií, ktoré vznikli na Lomnickom štíte. Dokonalé prostredie doplnilo a podčiarklo krásu, ktorá sa jej podarila zachytiť a navždy uchovať. Pred objektív sa totiž postavili jej najmilovanejší a najbližší ľudia, mamina a tatino. Fotografie vznikli krátko pred 50. výročím svadby a presne, ako autorka spomínala, tu nechýba emócia, láska a čistá krása.

Tieto zábery dokážu vyčarovať úsmev na perách, príjemný pocit a pokoj. Príbeh, ktorý sa však za nimi skrýva je tiež veľmi zaujímavý a Dobrým novinám ho Michaela Ďurišová vyrozprávala.

Ako dlho sa venujete fotografovaniu a čo vás na tomto umeleckom smere dostalo?

Prvýkrát som fotoaparát do ruky zobrala asi pred šiestimi rokmi, keď som založila svoju značku kvetinových doplnkov, ktorú môžete poznať pod menom Magaela. Už vtedy som si jasne uvedomovala, že ak chcem uspieť, musím si dať záležať na kvalitných a príťažlivých produktových fotografiách a prezentácii. Tak som začala fotiť, no začiatky boli veru veľmi vtipné, dnes sa na tých fotkách ohromne smejem. Profesionálnejšie a s vážnosťou som sa však k fotke dostala v minulom roku. Uvedomila som si, že naše produkty potrebujú i po fotografickej stránke vlastný rukopis. Vďaka internetu sa obsah šíri enormne rýchlo a je nutné, aby zákazník i pri prvom letmom pohľade na fotku vedel, že ide o doplnky z dielne Magaela. Slovensko je malá krajina a často sa stalo, že jedna fotografka spolupracovala s viacerými umelcami rovnakého zamerania, čo môže byť pre zákazníka veľmi zmätočné. Definitívny zlom nastal, keď som do sveta vypustila fotky s mojou maminou, ktoré vyvolali ošiaľ. Vtedy som si povedala, áno, idem do toho.

Už prvý pohľad na vašu tvorbu napovedá, že inklinujete k fotografovaniu ľudí. Prečo práve živé objekty? Čím to bolo pre vás atraktívne?

Súvisí to jednak s našimi kvetinovými doplnkami, ktoré je potrebné fotiť na ľuďoch. A na druhej strane, hoci milujem i prírodu a svet okolo nás, v ľuďoch je toľko emócií, toľko príbehov, ktoré môžem cez hľadáčik fotoaparátu vypovedať. Mnoho žien, ktoré ku mne príde, si navráva, že nie sú pekné či príťažlivé. No ja verím, že v každom z nás je niečo krásne a to, čo chcem svojou fotkou dosiahnuť, je ukázať ľuďom, že sú krásni a hodnotní. Nie je to práca či hobby, vnímam to i ako také malé poslanie.

Ste autorkou, dovolím si tvrdiť, tých najkrajších záberov z Lomníckeho štítu. Okrem nádherného prostredia, pred vami stáli najmilovanejší ľudia, vaši rodičia. Pre akú príležitosť vznikli tieto krásne zábery a ako celé fotenie vyzeralo?

Dlhodobo spolupracujeme s Jaroslavou Wurll Kocánovou, ktorá šije krásne šaty, v ktorých sa kus našej histórie a folklóru prepletá s modernosťou. Jarka sa ma spýtala, či nepoznám nejakú „šumnú modelku“ a ja som jej ponúkla moju maminu, ktorú sme obliekli do jej krásneho kroja. Jarke sa ten nápad veľmi páčil. Bolo to v čase, keď sa blížilo 50. výročie svadby mojich rodičov, tak som navrhla, že ich môžeme odfotiť i spolu. Jarka súhlasila a pre tatina pripravila i krásnu vyšívanú košieľku. Fotiť na Lomničáku bol Jarkin nápad a ja jej zaň ďakujem. Bola to skvelá skúsenosť, i keď ocino neznáša lanovky a chudák, do poslednej minúty nevedel, čo sme si pre neho prichystali. Zistil to až v momente, keď nebolo cesty späť (smiech). Ale obaja to zvládli super a ja som rada, že tieto fotky zožali úspech, naozaj pre mňa veľa znamenajú i po emočnej stránke.

[avizo=https://www.dobrenoviny.sk/c/137126/jaroslava-wurll-kocanova-spolocenske-a-svadobne-saty-|V malej dedinke na východe tvorí Jarka vyšívané šaty, do ktorých sa zaľúbilo celé Slovensko]

Pri vašej práci prichádzate do kontaktu s ľuďmi často. V čom bolo iné pracovať práve s rodičmi? Bol potrebný iný prístup alebo práve naopak?

S rodičmi, hlavne s maminou sa mi spolupracuje skvelo. Poznáme sa už od môjho narodenia (smiech) a preto fotenie nesprevádza žiaden stres. Fotíme spolu v absolútne uvoľnenej atmosfére, veľa sa smejeme. Rodičia si môžu spokojne pofrflať, že čo ich tak dlho trápim, a ja ich môžem zahriaknuť, že nech len ešte pekne vydržia (smiech). Ale k takýmto situáciám nedochádza skoro vôbec, mamina je moja najlepšia modelka. Urobí, čo jej poviem, tvári sa prirodzene a v póze, ktorú potrebujem, vydrží toľko, koľko si dokonalý záber vyžaduje.

Čo je podľa vás dôležité dodržiavať pri vašej práci? Stalo sa, že ste niečo pri fotení opomenula a s výsledkom nebola spokojná?

Ako asi v každom umeleckom smere, na detailoch naozaj záleží. Pre mňa je najdôležitejšie svetlo. Je pre mňa alfou a omegou. Správne svetlo je cesta k dokonalému záberu - či už vonku alebo v ateliéri. A s mojou spokojnosťou je to také všelijaké. Ani neviem, či som niekedy bola s fotkou absolútne spokojná. Vždy mám pocit, že by to išlo ešte lepšie. Fotky s maminou, ktoré zožali taký úspech, som sa bála vôbec vypustiť do sveta, myslela som, že zostanú absolútne nepochopené. No opak bol pravdou. No vo všeobecnosti platí, že je nutné mať pred fotením predstavu, jasný obraz, ktorý chcete zrealizovať, čo chcete zachytiť a priniesť. Potom je to fotenie jednoduchšie.

Miška každý máme svoje sny. Prezradíte našim čitateľom, aké sú tie vaše v oblasti fotografovania?

Ja som človek, ktorý o svojich snoch veľa nehovorí. Som stará škola a myslím si, že keď o snoch budeme hovoriť, nesplnia sa. V každom prípade však túžim neustále sa posúvať, nezostať na mieste, nestagnovať, vylepšovať samú seba. Chcem robiť svet krajším, chcem ženám ukazovať, aké sú krásne a prinášať ľuďom čas zastaviť sa a zamyslieť nad tým, čo vidia. To je to najdôležitejšie. Sny o publikovaní fotografií v prestížnych médiách potešia, ale nie sú až také dôležité.