Najlepšia zbraň proti zmene klímy je obyčajný strom. Austrália ich vysadí miliardu

ZÜRICH 28. februára - Najnovšia analýza lesov prišla s veľkým plánom. Zistilo sa totiž, že reálne existuje miesto, kde je možné vysadiť viac ako 1,2 bilióna nových stromov. Pre predstavu, ide o také množstvo nových stromov, ktoré by dokázali absorbovať viac uhlíka, ako ľudia vyprodukujú emisií. Štúdiu vykonali pracovníci z univerzity ETH v Zürichu. Jedným z nich je aj vedec Thomas Crowther, ktorý pre portál The Independent priznal, že stromy sú našou záchranou a najmä predstavujú najsilnejšiu zbraň v boji proti obávaným klimatickým zmenám.

Výsledok štúdie odhalil, že výskyt stromov na celom svete by mal na životné prostredie našej planéty oveľa väčší vplyv, ako prechod na vegetariánstvo či budovanie veterných turbín. „Vo svete sa nachádza 400 gigaton emisií na 3 bilióny stromov. V prípade, že by sme teda pridali ďalších trilión stromov, ktoré by dokázali zachytiť stovky gigaton emisií v atmosfére, podarilo by sa zničiť všetky emisie nahromadené za posledných 10 rokov,“ vysvetlil Crowther.

Prečítajte si tiež: Leonardo DiCaprio investoval do záchrany Zeme už 100 miliónov. Chválu za to ale nepotrebuje

Výhoda nových stromčekov

Rôzne systémy a mechanizmy vytvorené na zachytávanie emisií, ktoré slúžia ako riešenie problematiky klimatických zmien, sú v porovnaní s výsadbou nových stromov oveľa zložitejšie. Stromček si totiž môže vysadiť a pestovať každý. Takto môžeme veľmi jednoducho aj my prispieť k lepšiemu životu na našej planéte. „Je to nádherná vec, pretože zapojiť sa môže naozaj každý,“ potvrdil Crowther. Nezabudol dodať aj to, že stromy dokážu hotové zázraky. „Stromy robia ľudí v mestských prostrediach doslova šťastnejšími, zlepšujú kvalitu ovzdušia, kvalitu vody, kvalitu potravín a tiež aj kvalitu ekosystému,“ potvrdil svojím vyjadrením vedec.

Prečítajte si tiež: So smogom v mestách dokáže bojovať banálna vec, ktorá zachráni aj naše zdravie

Katastrofálny stav v Austrálii

Úžasnú schopnosť stromov sa rozhodla využiť aj Austrália, ktorá dlhodobo bojuje s negatívnymi dopadmi klimatických zmien. Tohtoročný január sa bezpochyby zapísal do histórie zeme ako najteplejší mesiac za celú dobu merania. Teploty sa v týchto dňoch vyšplhali k 46 stupňom Celzia a narobili poriadne škody. Hasiči museli zasahovať najmenej pri 50 požiaroch a o životy prišli aj milióny rýb. Práve toto neskutočné a ničivé teplo prinútilo Austráliu konať. Plánom, ktorý predstavil premiér Scott Morrison, je do roku 2050 vysadiť až miliardu nových stromov.

Podľa všetkého by sa do roku 2030 mali začať znižovať emisie o 18 miliónov ton ročne. Austrália pritom každý rok vyprodukuje až 500 miliónov. Ako ďalej uviedol singapurský denník The Straits Times, vzniknú aj nové pracovné miesta a uspokojí sa dopyt po dreve.

Pochybnosti o vytýčených cieľoch

Austrália patrí medzi desať najväčších producentov oxidu uhličitého. To by chceli v krajine zmeniť. V rámci Parížskej dohody, v ktorej sa v roku 2015 takmer 200 krajín zaviazalo znížiť emisie skleníkových plynov spôsobujúcich globálne oteplenie, si Austrália vytýčila svoj cieľ. Oproti stavu z roku 2005 chce znížiť emisie o 26 až 28 % a túto zmenu dosiahnuť do 11 rokov. Pochybnosti o splnení vytýčených cieľov však existujú a koncom januára svoje obavy prezentovala Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Ako dôvod použili a opreli sa o skutočnosť dvojtretinového podielu energie z neobnoviteľných zdrojov a o zvyšujúci sa podiel emisií z dopravy.

Prečítajte si tiež: Geniálne riešenie: Pásy lúčnych kvetov na poli môžu nahradiť pesticídy, ktoré zabíjajú včely, tvrdia vedci

Zapája sa celý svet

Veľmi podobný plán týkajúci sa výsadby stromov, už v minulosti zverejnilo talianske mesto Miláno. Vedenie mesta počíta s výsadbou troch miliónov stromov do roku 2030. Tie by okrem absorbovania piatich miliónov ton oxidu uhličitého ročne znížili priemernú teplotu v meste o dva stupne Celzia. Okrem samostatných cieľov, existuje aj medzinárodná ekologická iniciatíva Milión stromov (Million Tree Initiative), do ktorej sa zapojili veľké mestá ako Londýn, Šanghaj a New York. Práve tieto betónové džungle sa zaviazali znížiť emisie a zmierniť dopady klimatických zmien výsadbou obrovského množstva stromov v betónovej zástavbe.