Mária do tradičného remesla zasvätila dcéru aj vnučku. Spolu šijú prekrásne folklórne kúsky, do ktorých sa zaľúbite
Dominika Dobrocká
Dominika Dobrocká

Mária do tradičného remesla zasvätila dcéru aj vnučku. Spolu šijú prekrásne folklórne kúsky, do ktorých sa zaľúbite

Do tradičného remesla zasvätila dcéru aj vnučku. Z rodinnej dielne vychádzajú nádherné tradičné výrobky.

— Foto: Rastislav Péchy

LEVOČA 24. februára - Už ako dievčatko mala možnosť priučiť sa jednému z najkrajších remesiel. Mária Smiková je dodnes verná krajčírskemu stroju, tradíciám a folklóru. Za svoje zručnosti je vďačná najmä svojej babičke, ktorej nožnice používa dodnes. Nielen neodmysliteľný krajčírsky nástroj, ale aj množstvo krásnych spomienok si uchovala na pamiatku dôležitej ženy v jej živote. Dnes je pani Mária rovnako babičkou malej princeznej, ktorú sa snaží zasvätiť a predať jej skúsenosti.

Práve narodenie malej Lili bolo pre zanietenú krajčírku prelomovým momentom v živote. Vtedy totiž vznikla značka Babafolk, ktorá prinavrátila Márii úsmev na tvár. Za túto obrovskú zmenu však vďačí jednej z najdôležitejších osôb, a to svojej dcére. Tá totiž prehodnotila zručnosti a potenciál svojej matky a vyhodnotila, že sa jednoducho musí vydať novou cestou. Bolo to nepochybne to najlepšie rozhodnutie. Výrobky vychádzajúce z rodinnej dielne sú nádherné, pestré, tradičné, ale najmä kvalitné. Na tom si totiž Mária, Táňa a Lili zakladajú.

Viac o krásnom remesle, láske k tradíciám a rodinnej spolupráce Dobrým novinám porozprávala babička a mamička Mária Smiková.

Vnučka Lili so svojou babičkou. Foto: Tomáš Šefčík

Prezraďte nám, ako a kedy ste sa dostali k šitiu? Čo bolo takým vaším hnacím motorom?

Šijem už 41 rokov. Už ako 13-ročné dievča ma moja babka, krajčírka zaúčala tomuto remeslu. Dodnes strihám s nožnicami, ktoré mi darovala – majú už 100 rokov. Pestovali sme ľan, ručne tkali, ale najradšej som s babkou šila. Naučila ma pripravovať strihy, najprv šiť rovno - jednoduché veci ako bľachu na kidľu až po komplikované šitie krojov. Vtedy bola mojím hnacím motorom moja babka a túžba niečo krásne tvoriť, dnes je mojou motiváciou a inšpiráciou dcéra Táňa a vnučka Lili.

Foto: Archív Babafolk, Rastislav Péchy

Pamätáte si na svoje prvotiny? Čo prežívate a aké pocity sa vo vás objavujú, keď si sadnete za stroj a spod vašich rúk vychádzajú krásne výrobky?

Ako 14-ročná som si sebe a sestre ušila kidľu, neskôr saténovú blúzku podľa vzoru z obrazu ABBA, a potom všetko ostatné, čo mali oblečené rôzni speváci. Obšívala som všetky kamarátky, rodinu neskôr svoju rodinu a dcéry, teraz vnučku. Som vyučená pletárka, ale moja babka mi dala krajčírsku učňovku hneď od mlada, a za to som jej neskutočne vďačná. Babka zomrela, keď som mala 17 rokov, a tak som vďačná za tie 4 roky a za to, že mi stihla ako tak odovzdať svoje krajčírske dedičstvo. Keď si na ňu s láskou spomeniem, moje srdce sa zaraduje.

Keď si sadnem za stroj, teším sa a druhý krát sa teším, keď odovzdávam či už sukňu, šaty, košeľu, traky, motýlik alebo opasok, mašľu do vlasov, folk náušničky, ľanové vrecko na chlieb či vankúš. Predaj na trhoch je ten naj, lebo hneď vidíte tu radosť v očiach zákazníkov, ktorí si skúšajú a kupujú vaše výrobky. Samozrejme posielame výrobky aj poštou. Niektorí veľmi spokojní zákazníci hneď zavolajú a napíšu, ako príklad naposledy pani z Východnej - volala s plačlivým hlasom, že chce osobne poďakovať osobe, ktorá to šila, povedala: „Keď som balík rozbalila nenachádzala som slov, košieľka a sukňa s opaskom pre vnučku a traky a motýliky pre vnukov boli presne podla mojich predstáv.“ A ešte podotkla, že ma blízko k folklóru a je veľmi náročná a stále ďakovala a ďakovala. A KEĎ VIDÍTE, AKO ĽUDOM VAŠÍM VÝROBKOM ROBÍTE RADOSŤ - KRAJŠÍ POCIT NEEXISTUJE.

Foto: Stanka Hollo

Ako vznikla značka Babafolk?

Šijem už od roku 1977. Vlastním krajčírstvo. Značka BABAFOLK vznikla v roku 2015 po narodení vnučky Lili. No veľké poďakovanie, že firma BABAFOLK existuje patrí mojej dcére Táničke. Na materskú dovolenku prišla žiť z Bratislavy do Levoče a to bol dôležitý krok. Hneď ju napadlo, že podhýnať nohavice a šaty, zužovať kabát a šiť na zákazku, nie je to pravé orechové pre môj veľký talent. „Musíme začať šiť niečo nové, iné robiť veci ináč ako ostatní. A folklórny smer sa zrazu zdal ako jediné.“ Prečo? Bol nám blízky, vychádza z histórie , je tam 1000 rôznych spôsobov ako niečo skombinovať a to je niečo pre nás. Mať otvorené dvere dokorán.

Vďaka týmto folk výrobkom, ktoré sme začali šiť s mojou dcérou, sa za mašinou zase usmievam. Folklórna tvorba ma cez spomienky vracia do mladých čias, keď som sa ako dievča začínala učiť šiť pri mojej babke. A viete, ako to je, každý rád spomína na svoje začiatky. Pre dcéru Táňu je hračka „bárzčo“ objednať cez počítač, prihlásiť nás na trhy, dohodnúť novú spoluprácu, vytvoriť eshop.

Táňu bavia všetky tieto činnosti, no a šiť sa za tie 3 roky naučila tiež, no najčastešie pripravuje a kombinuje modely a vystrihuje, čo budeme spolu šiť do noci. Niekedy jej už nestíham s dychom, keďže už mám aký taký vek, ale teší ma, že je presne taká istá, ako som bola ja. A keď vnučka dorastie, budeme mať tri generácie krajčírok v dome.

Foto: Tomáš Šefčík

Vedeli ste už od začiatku, že sa chcete venovať tradičným a folklórnym vzorom? A prečo práve tento smer?

Šitie s babkou boli moje najprínosnejšie roky života. Narodením vnučky a vďaka dcére som sa vrátila v čase na začiatky mojej tvorby a začala som zase šiť folklór. Ale keďže každá babička musí tak trošku držať krok s mladými, tak šijem síce folklór, ale trochu inak - moderne. Dcéra navrhne, ja vyšperkujem postup strihu a práce a vnučka vyskúša a kriticky zhodnotí.

Začali sme folk čiapkami, keďže bola zima a vnučka bola na kidľu ešte aj tak malá. Lili mala najkrajšiu čiapku široko - ďaleko a každý nám ju chválil. Bola z krásneho úpletu s farebnými ľudovými kvetmi. Potom prišlo leto a dcéra Táňa s vnučkou boli pozvané na svadbu. Dcéra doniesla pár metrov modrotlače a povedala, že z toho nechce kroj, ale pohodlné folk šaty pre seba a Lili. Viac mi nebolo treba, z večera do rána boli folk šaty hotové. Myslíte, že som sa zdržiavala strihom? Nie, zobrala som babkine nožnice a strih išiel sám od seba. Keď máš raz dobre vystrihnuté, ušiť to, to už žiadna robota, hovorievala babka.

Foto: Robin Polák

Už nejaký čas je návrat k folklóru akýmsi módnym trendom. Ovplyvnila aj vás táto vlna alebo ste zostali verná tomu, o čom ste sama presvedčená?

Návrat k folklóru aj u mladých vnímam pozitívne a mne sa folklórna tvorba páčila už pri babke. Šila mi môj prvý kroj a teraz vekom folklór o to viac zbožňujem a vnímam jeho hodnotu. Verím,že toto dedičstvo odovzdám aj ja dcére a vnučke. Niekedy bol kroj ako dnes občiansky preukaz. Každý Vás podľa neho vedel zaradiť. Viete si predstaviť, aká to bola krásna doba. Jednoducho pastva pre oči. A nehovorím o tom, ako sa žilo. Všetci boli sami sebe v regióne prínosom. Niekto choval, niekto robil syr, niekto údil najlepšie klobásy a slaninu. Som rada, že dnes sa aj to opäť vracia a teším sa z toho.

Foto: Ivana Búžková

Myslíte, že ľudia čoraz častejšie vyhľadávajú poctivú slovenskú prácu pochádzajúcu od malých podnikateľov?

Poctivá slovenská práca je zárukou kvality a ľudia aj mladí ju čoraz častejšie vyhľadávajú. Ak je to možné, aj ja nakupujem u malých dodávateľov a riadim sa heslom: „KEĎ NAKUPUJETE OD MALÉHO PODNIKATEĽA, NEPRISPIEVATE ANONYMNÉMU RIADITEĽOVI NA TRETIU CHATU, ALE MALÉMU DIEVČATKU NA TANEČNÝ KRÚŽOK!“

Mamička Táňa so svojou Lili.
Mamička Táňa so svojou Lili. Foto: Rastislav Péchy

Aké výrobky vychádzajú z vašej dielne a čo je takým vaším pomyselným podpisom? Ako človek zistí, že „táto vec je od Babafolk“?

Z našej dielne vychádzajú iba výrobky, ktoré poslúžia aj niekoľko rokov. Napríklad na ľanové vrecká na chlieb podpíšem 10-ročnú záruku, komukoľvek. Na detské sukničky, šaty a čiapky šijeme rastúce z kvalitných materiálov minimálne na 3 roky. Naše traky a ľanové košele sú skoro nezničiteľné a takto síce ideme sami proti sebe, ale nikdy by sme nešili niečo, čo je len na pár použití. Zákazníci nám povedia: „Máme od vás čiapku, nosíme ju už tretí rok a deti ani inú čiapku nechcú nosiť.“

Foto: Stanka Hollo, Rastislav Péchy

Kvalita materiálu je veľmi dôležitá. Dbáte na to, odkiaľ je ten, s ktorým pracujete vy? Ako si vyberáte dodávateľov?

U niektorých dodávateľov nakupovala už moja babka a mama a aj ja od nich nakupujem stále. Odmala sme chodili do podnikovej predajne Tatraľan, aj teraz od nich kupujeme ľan na vrecká na chlieb či ľanové košele. Zostala som verná. Aj ostatné materiály sa snažíme nakupovať na Slovensku či v Českej republike

Foto: Archív Babafolk

Vaše výtvory sú naozaj krásne. S akými reakciami sa stretávate najčastejšie a aký je to pocit, keď sa k vám spokojný zákazník vráti?

Spokojný zákazník, ktorý sa vracia aj keď po 3 rokoch (keďže šijeme veci najmenej na 3 roky), je tá najlepšia vec na svete a dáva nám silu hlavne od večera do noci, keď máme konečne priestor ďalej tvoriť a šiť. Vtedy sa teším na ráno, keď bude Lili môj model skúšať a ako ho zhodnotí, lebo ona je najnáročnejší zákazník. Na kruhovej sukni jej nestačí jeden kruh, ale musí byť ušitá z dvoch kruhov, aby sa kidľa správne točila.

Foto: Stanka Hollo

Viem, že krabičky, do ktorých balíte výrobky, sa rodia pod rukami slabozrakých a nevidiacich v chránenej dielni. Ako vznikla táto spolupráca?

Naše výrobky začali žiadať do predajní aj zákazníci v darčekovom balení. Potrebovali sme teda krabičky, a tak sme oslovili najbližšiu firmu Ajmy.sk. Boli veľmi radi, lebo väčšinu zákaziek máju zďaleka.

No a na záver. Povedzte našim čitateľom, aké plány máte so svojou značkou do budúcnosti?

No budem rada, keď firmu a naše výrobky budú poznať všetci v našom regióne a budú u nás radi nakupovať, ba dokonca sa nebránim ani výmennému obchodu - najlepšie je, keď mi za moje šitie dá suseda kilo domácich jabĺk, kamarátka domácu slaninu, či vajíčka. A že naše výrobky budú mať cveng, dobré meno a pokračovanie - možno aj práve odovzdávaním týchto tradícií dcére a vnučke Lili.

Lili strihanie látok a ručné šitie už ide a keď bude vedieť šiť aj s mašinou, to bude pre mňa splnený životný sen a ďalšia budúcnosť rodinnej firmy babafolk. Nechceme zarábať milióny, zamestnávať desiatky krajčírok, ale zachovať rodinnú firmu, z ktorej sa ako rodina zabezpečíme. Prečo? Nech si podnikanie každý skúsi, každá rodina nech niečo tvorí, vyrába, veď to je v živote doležité: byť s rodinou, pre rodinu, odovzdať deťom rodinné dedičstvo, niečo, čo budú s láskou vytvárať po ďalšie generácie. Veď nakoniec poctivá práca šľachtí. Nie?

Foto: Rastislav Péchy

Už ste čítali?

Uznávaný český pedagóg: Mama je doma kráľovná, nie slúžka. Zariadiť…

Vysokoškolský pedagóg, spíker a lektor Marek Herman pre Dobré…

Sima Martausová: To, že môžem spievať a skladať piesne, vnímam…

Úsmevom pozitívne naladí nejedného človeka a charakterizuje…

Onkogynekológ: Dvesto Sloveniek ročne zomrie úplne zbytočne.…

Chorobe, na ktorú na Slovensku zomiera množstvo žien, sa dá predísť.…

Braňo Mojsej vo vlastnej klinike lieči závislých: Pvým varovným…

Braňo Mojsej sa rozhodol založiť kliniku, v ktorej chce pomáhať závislým…

Fyzioterapeutka: Chrbticu si neničíme len v práci, ale aj v…

Chrbtici neškodíme iba v práci, ale aj v spánku. Fyzioterapeutka…

Marek Herman: Otcovia dnes nevedia, čo majú doma a v domácnosti…

Otec je pre deti nenahraditeľný minimálne v dvoch situáciách. O…

Zuzka šije svadobné šaty, aké na Slovensku ešte neboli: Vďaka…

Šikovná Slovenka si za rok vybudovala značku, ktorá zarezonovala na módnej…

Šéfka Profesie: Radšej nemať žiadny titul ako nekvalitnú vysokú…

Ivana Molnárová pôsobí v Profesii už 18 rokov, posledných…