Finančný analytik: Slováci sa pripravujú o stovky eur z dôchodku. Vyhnite sa týmto chybám aj vy
TASR, Dobré noviny
TASR, Dobré noviny

Finančný analytik: Slováci sa pripravujú o stovky eur z dôchodku. Vyhnite sa týmto chybám aj vy

V rozhovore sa dočítate, aké je najvhodnejšie sporenie, kedy sa vám oplatí vstúpiť do dôchodkových pilierov a aj to, ako sú na tom Slováci s finančnou gramotnosťou.

Eurobankovky - ilustračná foto/Maroš Ovčarik. — Foto: Pexels.com, TASR

BRATISLAVA 18. februára - Patrí k najcitovanejším slovenským expertom na financie a dlhodobo upozorňuje na riziká, ktorá súvisia so zadlžovaním sa Slovákov. Hoci sme finančne gramotnejší ako v čase rozmachu nebankoviek v 90-tych rokoch, stále sa veľká časť našich úspor znehodnocuje na nevýnosných účtoch. Aj o tom nám povedal finančný analytik Maroš Ovčarik.

Podľa neho Slováci robia pri sporení do budúcnosti viacero chýb: „Čo Slováci robia zle, je napríklad to, že mladí ľudia, ktorí sa zapoja do 2. alebo 3. dôchodkového piliera majú pocit, že o ich dôchodok je už postarané, ale vôbec to tak nie je. Druhý a tretí pilier sú z môjho pohľadu povinnou jazdou, ale najdôležitejšie je niečo iné, a to vytvárať si priestor v dobrovoľnom sporení a v dlhodobom investovaní“.

Maroš Ovčarik odporúča hospodáriť pomocou pravidla „10-20-30-40“. „Toto pravidlo hovorí o tom, koľko percent nášho príjmu by malo odchádzať na jednotlivé položky. Desať percent by malo odchádzať na vytváranie rezervy pre prípad neočakávaných výdavkov, 20 % by zas malo odchádzať na tvorbu dlhodobých aktív, tam už patrí aj dôchodok. Maximálne 30 % by človek mal vynakladať na splátky úveru a pôžičiek, a 40 % je výdavok na bežnú spotrebu,” povedal finančný analytik. Viac sa o vhodnom sporení, dôchodku či dôchodkových pilieroch dozviete v nahrávke nižšie. Celý rozhovor s Marošom Ovčarikom pokračuje pod ňou.

Hoci ste začínali v bankovom sektore, po čase ste sa osamostatnili a spoluvytvárali projekty, zamerané na porovnávanie finančných produktov na trhu. Trafili ste dieru na trhu?

Áno, bola tam diera na trhu. V oblasti bankovníctva sa tomu nikto nevenoval. Bola to výzva, ktorá ma oslovila. Tým, že som robil roky vo finančnom sektore, tak som videl, že sú veľké rozdiely medzi bankami a bežný človek bez toho, aby videl do vnútra, to nemá šancu rozoznať.

Súvisí to s finančnou gramotnosťou Slovákov?

Súvisí, ale aj tá sa postupom času zlepšuje. Hovoria to moje skúsenosti. Z prieskumov vyplýva, že Slováci majú väčšie sebavedomie ako je realita. Myslia si, že financiám rozumejú, že sú v nich zbehlí, no realita a medzinárodné porovnania ukazujú, že to tak vôbec nie je. Nevychádzame v týchto ukazovateľoch vôbec dobre. Môžeme hovoriť o druhom pilieri, o tom, akým spôsobom ľudia ukladajú peniaze, či akým tempom sa zadlžia. V akejkoľvek oblasti financií vidno u Slovákov veľké rezervy v znalostiach.

Ilustračná fotografia.
Ilustračná fotografia. Foto: Pexels.com

Kde vidíte najväčšie chyby u ľudí pri rozhodovaní sa o tom, či chcú získať nejaký finančný produkt?

Často to rozhodnutie berú na vlastné plecia, hoci skutočné znalosti im chýbajú. Neobracajú sa na odborníkov v tejto oblasti. Preto sa skôr spoľahnú na prvú ponuku, ktorú dostanú. Možno je v tom nejaká obava či lenivosť zisťovať viac. Je to však úplný základ pre dobré rozhodnutie. Bez minimálne troch ponúk na stole sa nemôžu správne rozhodnúť. Nevedia, kde sa hýbe trh, kde je priestor na ďalšie vyjednávanie výhodnejšej ponuky.

O Slovákoch sa hovorí, že sú konzervatívni. Platí to vo finančníctve? Platí, že keď sa rozhodnú pre nejaký finančný produkt, zotrvajú pri ňom dlho a bez zmeny? Hovorí sa to o druhom pilieri, kde zostávajú ľudia v jednom fonde a nevnímajú, že v inom by si mohli sporiť na dôchodok výhodnejšie.

O druhý pilier dôchodkového sporenia sa ľudia zaujímali najmä v čase, keď sa otvoril. Sprevádzala to veľká medializácia, ľudia vnímali možnosť zmeny. Rovnako verejnosť vnímala, keď sa začali vyplácať prvé dôchodky z druhého piliera, ktoré boli veľmi nízke. Vtedy veľa ľudí z druhého piliera aj vystúpilo. Štandardne sa však verejnosť oň príliš nezaujíma. Väčšina sporiteľov má peniaze v garantovaných fondoch. Je to však do istej miery falošná dôvera, pretože ani ony nie sú imúnne voči poklesom. K otázke, či sú Slováci konzervatívni, by som uviedol príklad zmeny pravidiel refinancovania hypoték. Dovtedy ľudia nezvykli meniť banku. Prišlo k zvýhodneniu prenesenia hypoték a zrazu sa objavili obrovské presuny klientov medzi bankami.

Ilustračná fotografia.
Ilustračná fotografia. Foto: Pexels.com

To bolo spojené s kampaňami, čiže ľudia dostali vonkajší impulz...

Áno, bolo to tak. Je to však v poriadku, pretože ide o normálnu súčasť trhu a jeho fungovania. Keď majú ľudia motiváciu, tak zmenu spravia. Pri hypotékach toto spĺňali úspory, ktoré získali ich refinancovaním.

Nie je to aj o tom, že pri hypotékach sú výhody zrejmé už v krátkodobom horizonte, kým pri sporení na dôchodok ide o príliš vzdialený výsledok, ktorý si ľudia nevedia uvedomiť?

Pri hypotékach vidno okamžitý efekt v znížení mesačnej splátky. Pri druhom pilieri to tak nie je. Či sú peniaze v garantovanom alebo indexovom fonde, ľudia to v súčasnosti nevidia ako rozdiel. Z platu im odchádza rovnaká suma v jednom i druhom prípade. Aký však budú mať dôchodok o 30 – 40 rokov, ich momentálne nezaujíma.

Môžu byť potom nemilo prekvapení?

Mnohí áno. Najmä mladých ľudí, ktorí sú dnes v garantovaných fondoch a do odchodu do dôchodku im chýba 30 – 40 rokov. Pri nezmenených pravidlách budú mať nižší dôchodok, ako keby v druhom pilieri vôbec neboli. Ak by boli v indexových fondoch, ktoré ďaleko viac zarábajú, tak ich dôchodok by, podľa dnešných prepočtov, mohol byť vyšší aj o niekoľko sto eur.

Ilustračná fotografia.
Ilustračná fotografia. Foto: Pexels.com

Aké sú v súčasnosti najväčšie riziká na našom finančnom trhu?

Najväčšie riziko je v extrémne rýchlom tempe zadlžovania sa Slovákov. Za posledných šesť rokov sa celkový dlh slovenských domácností zdvojnásobil a sme rekordérom v zadlžovaní sa spomedzi všetkých krajín Európskej únie. Je to alarmujúci stav a vynára sa otázka, čo sa stane, keď úrokové sadzby skutočne vzrastú. Preto je najväčším rizikom, či budú aj za zhoršených podmienok ľudia schopní splácať svoje záväzky. Riziko vidím aj v sektore vkladov a sporenia. Reálne úročenie sporiacich účtov alebo termínovaných vkladov je hlboko pod jedným percentom, v mnohých prípadoch je to dokonca kladná nula, čiže 0,01 alebo 0,05 %. Inflácia je pritom nad 2 % a tieto úspory strácajú na hodnote. Za desať rokov môže týmto tempom klesnúť hodnota peňazí o 20 – 30 %. Slováci sú pritom málo ochotní hľadať alternatívne formy investovania. Tam vidím veľký nevyužitý potenciál. Na Slovensku je podiel úspor, ktoré ľudia vložili do najbežnejšieho investičného nástroja, podielových fondov, 10 % z hrubého domáceho produktu. Pre porovnanie - v Nemecku, Dánsku i v ďalších štátoch západnej Európy je to 50 – 70 %. To je veľký nepomer. Aj keď sa pozrieme na štruktúru podielových fondov, ktoré využívajú slovenskí sporitelia, tak vidno malý podiel akciových fondov, ktoré majú z dlhodobého hľadiska najväčšiu šancu zarobiť. Na Slovensku je to 13 %, kým v EÚ sa šplhá až na 40 %.

Ak hovoríme o riziku extrémneho zadlžovania, tak podobný scenár vidno aj v Českej republike, kde situácia dospela tak ďaleko, že státisíce ľudí zápasia s exekúciami, ktoré sa stali celospoločenským problémom. Hrozí podobný scenár aj u nás?

Nevidel by som to až tak tragicky, ako je to v Českej republike. U nás vidíme reálny efekt sprísňovania poskytovania hypoték a spotrebných úverov. Hoci musím priznať, že tempo nárastu nových úverov je stále vysoké, stále ide o dvojciferné číslo.

Prečo sa to nedarí znížiť ešte viac?

Pravdepodobne tie opatrenia ešte nie sú dostatočne prísne. Na druhej strane, nízke úrokové sadzby mimoriadne motivujú ľudí využiť toto obdobie a čerpať lacné úvery. Sprísňujúce opatrenia nabiehajú postupne a posledné z nich vstúpi do platnosti 1. apríla. Uvidíme, ako sa prejaví. Ak zadlženie rastie ročným tempom viac ako 10 % a reálne mzdy rastú o 3 %, tak je to nepomer a riziko do budúcnosti.

Keď ste spomínali nevyužitý potenciál pri sporení, znamená to, že Slováci nechávajú veľa peňazí ležať ladom napríklad na bežných účtoch?

Presne tak. Slováci majú v bankách viac ako 30 miliárd eur a veľká časť z nich ostáva na bežných účtoch. Kedysi ľudia využívali aspoň termínované vklady, no objem peňazí v nich prudko klesá. Naopak, rastie podiel peňazí na bežných účtoch, kde sa nezhodnocujú.

Ilustračná fotografia.
Ilustračná fotografia. Foto: Pixabay.com

Na trhu sú produkty, ktoré ponúkajú nadštandardné zhodnotenie. Veľmi obľúbené sú v tomto smere firemné dlhopisy, ktoré ponúkajú často aj dvojciferné zhodnotenia. Ako vnímate tento produkt?

V prvom rade to vnímam ako relevantný trh, ktorý má svoje miesto a je to spôsob, ako firmy môžu získať peniaze. Na druhej strane, spôsob, akým sa to deje v Českej republike a do istej miery už aj na Slovensku, znamená, že veľa ľudí nakupuje mačku vo vreci a reálne nevie o firme, ktorá emituje dlhopisy, takmer nič. Požičajú peniaze a spoliehajú sa na to, že je tam fixný garantovaný výnos. V prípade firemných dlhopisov však garantovaný výnos znamená len toľko, že peniaze sa vyplatia, ak bude firma fungovať a ak nebude mať problém so splácaním svojich záväzkov. V opačnom prípade nikto negarantuje výplatu vložených peňazí. Tento trh vnímam na Slovensku ako málo transparentný. Vnímam ho tak, že mnohé firmy, ktoré emitujú dlhopisy, vydajú prospekt, ktorý má niekoľko sto strán a je veľmi komplikovaný. Emitent predpokladá, že bežný človek, ktorý sa rozhodne kúpiť takýto dlhopis, si prospekt prečíta, vyhodnotí a rozhodne sa. V praxi si však takýto dokument nikto neprečíta. Firmy často nemajú ani žiadny rating. Nedá sa teda ani oprieť o ich relevantné zhodnotenie zo strany tretieho subjektu. Tento sektor čaká ešte dlhá cesta, kým sa z neho stane bezpečný priestor na ukladanie peňazí. Na trhu sú však aj kvalitné dlhopisy, no veľmi veľa je práve tých nekvalitných, ktoré si ľudia nakúpili.

Aký je veľký tento trh?

Je to rastúci trh s objemom viac ako miliardy eur.

V Českej republike sú viaceré známe firmy, ktoré financovali svoje expanzie cez dlhopisy, v problémoch. Je to memento aj pre Slovensko, že niečo podobné môže prísť aj k nám?

Český trh je špecifický v porovnaní s naším v tom, že u nich zahŕňa aj malé firmy. U nás je to skôr doména stredne veľkých a väčších firiem. Preto je logické, že sa tam objavili problémy už skôr. Vôbec nevylučujem, že čosi podobné môže nastať aj u nás. Vidím na to zrelých adeptov.

Už ste čítali?

Šéfka Profesie: Radšej nemať žiadny titul ako nekvalitnú vysokú…

Ivana Molnárová pôsobí v Profesii už 18 rokov, posledných…

Kristína Kövešová: O pedofiloch mi píšu deti, ktorým sa to deje,…

Rozhodla sa svetu pomáhať a svojimi reportážami odhaľuje realitu, ktorá…

Odborník na vzťahy: Muž potrebuje nájsť svoje miesto vo svete.…

Fungujúci vzťah je snom mnohých z nás. Dá sa ho vybudovať aj v…

Mladého Dubničana k sebe volajú televízie z celého sveta. Ovláda…

Zabudnite na spôsob, ktorým televízie doteraz šírili svoje…

Košičanka vyrába parfumy, za ktorými sa idú v Paríži potrhať,…

Voňavky, ktoré sa vyrábajú v laboratóriu na východe Slovenska,…

Profesionálna dohadzovačka: Tragédiou dneška je, že ľudia si…

Profesionálna dohadzovačka pre Dobré noviny prezradila nielen dôvod, prečo…

Slovenskí muži nie sú galantní a ženy nevedia, kto je pravá…

Zisťovali sme za vás, ako sa v spoločnosti vhodne správať a s čím majú…

Uznávaný český pedagóg: Materské školy nevznikli pre potreby…

Špeciálny pedagóg Jiří Halda tvrdí, že materské…