Literárny vedec a politik Rudolf Chmel slávi 80. narodeniny
TASR
TASR

Literárny vedec a politik Rudolf Chmel slávi 80. narodeniny

Literárny vedec Vladimír Petrík označil obdobie, v ktorom Chmel viedol Slovenské pohľady, za hviezdne roky tohto časopisu.

Rudolf Chmel, archívna snímka. — Foto: TASR/Martin Baumann

Bratislava 11. februára (TASR) - Literárny vedec a historik Rudolf Chmel sa vyprofiloval aj ako jedinečný odborník na slovensko-maďarské vzťahy. Pôsobil v Maďarsku ako veľvyslanec, zastával funkcie ministra kultúry a podpredsedu vlády SR, bol poslancom parlamentu. Vysokoškolský pedagóg, spisovateľ, publicista a politik Rudolf Chmel sa v pondelok 11. februára dožíva 80 rokov.

Rudolf Chmel sa narodil 11. februára 1939 v Plzni. Jeho rodina sa v roku 1941 presťahovala späť na Slovensko, v roku 1956 zmaturoval na gymnáziu v Poprade.

V rokoch 1956–1961 študoval slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FFUK) v Bratislave. Po skončení školy pôsobil v Slovenskej akadémii vied v Bratislave. Bol pracovníkom Ústavu slovenskej literatúry (1961 – 1963), Ústavu svetovej literatúry a jazykov (1964 – 1972), Literárnovedného ústavu (1973 – 1982).

Od roku 1982 bol tajomníkom Zväzu československých spisovateľov v Prahe, v rokoch 1988 – 1989 šéfredaktorom Slovenských pohľadov, potom riaditeľom Literárnovedného ústavu SAV v Bratislave.

Literárny vedec Vladimír Petrík označil obdobie, v ktorom Chmel viedol Slovenské pohľady za "hviezdne roky tohto časopisu".

V roku 1990 sa stal československým veľvyslancom v Maďarsku, na tomto poste pôsobil do roku 1992. Od roku 1993 opäť pracoval v SAV a súčasne bol vedúcim Kabinetu maďarskej literatúry a jazyka na FFUK v Bratislave.

Od roku 1994 bol vedúcim Kabinetu slovakistiky na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. V rokoch 1993-2000 bol prezidentom Nadácie otvorenej spoločnosti - Open Society Foundation, od roku 2000 bol šéfredaktorom mesačníka OS.

V rokoch 2006–2011 bol riaditeľom Ústavu slavistických a východoeurópských štúdií na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity a od mája 2017 je emeritným členom jej akademickej obce.

V parlamentných voľbách 2002 Rudolfa Chmela zvolili za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) za liberálnu stranu Aliancia nového občana (ANO). Mandát si neuplatňoval, lebo od októbra 2002 do mája 2005 ako nominant tejto strany zastával post ministra kultúry. Po odchode z vlády bol do 5. apríla 2006 poslancom NR SR. Vo funkcii ministra kultúry SR pôsobil aj od 5. apríla 2006 do júla toho istého roku.

V 2009 vstúpil Rudolf Chmel do novovzniknutej politickej strany Most-Híd, stal sa jej podpredsedom. Od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012 zastával funkciu podpredsedu vlády SR pre ľudské práva a menšiny v kabinete Ivety Radičovej. Vo voľbách v roku 2012 opäť úspešne kandidoval za poslanca NR SR.

Ako literárny vedec sa Rudolf Chmel zaujímal o slovenský literárny romantizmus, slovenskú literárnu kritiku a slovensko-maďarské literárne vzťahy. Významnou súčasťou jeho diela sú aj antológie tvorby slovenských autorov. Z oblasti literárnej vedy možno spomenúť knihy Literatúry v kontaktoch (1972), Kritika a kontinuita (1975), Hodnoty a čas (1978), Két irodalom kapcsolatai (1980 po maďarsky), Dejiny v dejinách (1981), Sondy (1983), Paralely a konfrontácie (1986) či Dejiny slovenskej literárnej kritiky (1991).

Svoje skúsenosti z pôsobenia v Maďarsku, ale aj znalosť maďarského prostredia a literatúry zaznamenal Rudolf Chmel v knihe spomienok a esejí Moja maďarská otázka (1996). Po nej nasledovali publikácie Moje slovenské pochybnosti (2004), Romantizmus v globalizme: Malé národy – veľké mýty (2009) či Slovenský komplex (2010). Je editorom Slovníku diel slovenskej literatúry 20. storočia (2006) a Slovníku diel slovenskej literatúry 19. storočia (2009).

Od marca 2009 je Rudolf Chmel nositeľom prvej Ceny ministrov zahraničných vecí Slovenskej republiky Miroslava Lajčáka a Maďarskej republiky Kingy Gönczovej Za porozumenie a dobré susedstvo.

Literárny vedec Vladimír Petrík o ňom napísal: "V 90. rokoch sa len vďaka jeho osobnému nasadeniu podarilo udržať štúdium slovakistiky v Prahe (knižnicu katedry vybudoval z vlastných zdrojov). A bol to Chmel, nie jeho kritici z radov 'roduverných' Slovákov, kto zozbieral a vydal dokumenty nášho národného uvažovania v publikácii Slovenská otázka v 20. storočí, ktorá vyšla aj v Maďarsku a Poľsku a stala sa vlastne prvou ucelenou informáciou o národných snahách Slovákov u našich bezprostredných susedov."

Už ste čítali?

Šéfka Profesie: Radšej nemať žiadny titul ako nekvalitnú vysokú…

Ivana Molnárová pôsobí v Profesii už 18 rokov, posledných…

Kristína Kövešová: O pedofiloch mi píšu deti, ktorým sa to deje,…

Rozhodla sa svetu pomáhať a svojimi reportážami odhaľuje realitu, ktorá…

Odborník na vzťahy: Muž potrebuje nájsť svoje miesto vo svete.…

Fungujúci vzťah je snom mnohých z nás. Dá sa ho vybudovať aj v…

Mladého Dubničana k sebe volajú televízie z celého sveta. Ovláda…

Zabudnite na spôsob, ktorým televízie doteraz šírili svoje…

Košičanka vyrába parfumy, za ktorými sa idú v Paríži potrhať,…

Voňavky, ktoré sa vyrábajú v laboratóriu na východe Slovenska,…

Profesionálna dohadzovačka: Tragédiou dneška je, že ľudia si…

Profesionálna dohadzovačka pre Dobré noviny prezradila nielen dôvod, prečo…

Slovenskí muži nie sú galantní a ženy nevedia, kto je pravá…

Zisťovali sme za vás, ako sa v spoločnosti vhodne správať a s čím majú…

Uznávaný český pedagóg: Materské školy nevznikli pre potreby…

Špeciálny pedagóg Jiří Halda tvrdí, že materské…