Dobré noviny
Roberta vymenila lekársky plášť za viazanie kvetov. Jej kvetinárstvo vás očarí kvetmi len od lokálnych farmárov
Dominika Dobrocká
Dominika Dobrocká

Roberta vymenila lekársky plášť za viazanie kvetov. Jej kvetinárstvo vás očarí kvetmi len od lokálnych farmárov

— Foto: Janca Korcek

Filozofiou ateliéru Jarabina je úcta k prírode a jej ročným obdobiam.

BRATISLAVA 10. februára - Vyštudovala jeden z najťažších odborov, no život ju zaviedol na úplne inú cestu. Roberta Horonyová, sa v jednom momente rozhodla vymeniť lekársky plášť a kariéru na klinike, za prácu s kvetmi. V kvetinárstve Jarabina začínala pomalými krôčikmi, kedy si vo voľnom čase viazala malé kytičky pre radosť. Postupne sa zo záľuby vykľula vášeň, ktorá pretrváva dodnes. Z vyštudovanej medičky sa stala vedúca prvého kvetinového ateliéru, ktorej citlivosť a rešpekt k prírode dokonale vystihuje myšlienku krásnej a útulnej prevádzky.

Na tomto mieste by zákazníci len márne hľadali rôznofarebné ruže. Filozofiou Jarabiny je pracovať vždy len s materiálmi, ktoré nám dokáže odovzdať príroda. Roberta si dáva veľký pozor odkiaľ do jej kráľovstva kvety prichádzajú. A čo sa týka zákazníkov, tí si čoraz častejšie zvykajú na uvoľnenosť, ktorá pri viazaní kvetov v Jarabine panuje. Zásadou Roberty totiž je nechať vyniknúť prirodzenú krásu kvietkov.

O kvetinovom príbehu mladej, šikovnej a zanietenej floristky, nám porozprávala ona sama. Roberta Horonyová v rozhovore pre Dobré noviny odhalila viac zo svojich zážitkov aj zo zákulisia ateliéru Jarabina.

Foto: Janca Korcek

Roberta, prezraďte nám, akú školu ste vyštudovali a aké plány ste po škole mali?

Vyštudovala som všeobecné lekárstvo na LFUK a plánovala som sa zamestnať na klinike detskej hematológie a onkológie. Pre plný stav ma ale nemohli prijať a tak som začala pracovať na bežnom detskom oddelení a neskôr na Neonatologickej klinike intenzívnej medicíny.

Dovolím si povedať, že ste vyštudovali jeden z najťažších odborov, aký existuje. Prečo ste sa nakoniec rozhodli odložiť lekársky plášť do skrine a pustiť sa do práce s kvetmi?

Nebolo to priame životné rozhodnutie, skôr prirodzený chod životných udalostí. Jarabina fungovala spočiatku bez mojej účasti ešte počas toho, ako som pracovala v nemocnici. Bolo to kvetinárstvo môjho priateľa, kde pracovala moja mama a ja som tam chodievala po práci, viazať si malé kytičky zo zvyškov. Závažný životný zlom mi pomohol prehodnotiť životné priority a aj preto som jedného dňa dala výpoveď na klinike. To som ešte nepočítala s tým, že by som s medicínou skončila úplne. Postupne som sa začala Jarabine venovať intenzívnejšie, preberať čím ďalej tým viac povinností, až sa to vyvinulo do dnešnej podoby - kedy vediem prvý kvetinový ateliér s lokálnymi kvetmi a rešpektom k prírode.

Nie je potrebné pre prácu aranžéra kvetov vyštudovať tento odbor? Myslíte, že túto prácu môže robiť aj človek, ktorý síce nemá vzdelanie, no má veľmi silné cítenie a vzťah k rastlinám?

Ja sama žiadne klasické floristické kurzy za sebou nemám. Keď vyberám členov do tímu, uprednostňujem skôr ľudí, čo skúsenosti s kvetmi nemajú. Nemajú tým pádom „zlé návyky“ a môžeme ich od úvodu učiť viazať kvety našim štýlom. Pre mňa je omnoho podstatnejšie ich estetické cítenie a vnímanie farieb - to sa na rozdiel od techniky viazania naučiť nedá.

Foto: Janca Korcek

Ako dlho trvalo, kým ste sa so všetkým v kvetinárstve zoznámili a práca s kvetinkami vám išla od ruky?

Podla mňa to trvá stále. Človek sa učí každou jednou uviazanou kyticou, každou realizovanou svadbou.

Kedy vzniklo kvetinárstvo Ateliér Jarabina a čím sa odlišuje od tých bežných?

Jarabina vznikla v roku 2016, ako som už spomínala, prapôvodne nie ako môj projekt. Jej dnešná podoba sa začala kreovať o rok neskôr, kedy som sa začala intenzívnejšie zapájať do jej chodu. Odlišujeme sa asi celkovo filozofiou a spôsobom fungovania. Pracujeme len s prírodnými materiálmi, v sezóne sa zásobujeme kvetmi od lokálnych farmárov, snažíme sa používať recyklovateľné materiály, organické zvyšky kompostujeme a zvyšný odpad triedime. Spôsob nášho viazania kytíc a aranžovania je uvoľnenejší, nechávame vyniknúť prirodzenú krásu kvetov, dodržiavame ich sezónnosť.

Priestor, v ktorom pracujete, je už na prvý pohľad úplne iný. Človek tu totiž nenájde dokonalé ruže a iné Slovákmi vyhľadávané kvety. Bola vaša predstava už od začiatku presne takáto alebo sa to postupne vykreovalo?

Táto predstava sa postupne kreovala. Ako som sa ponárala hlbšie do problematiky, začala som zisťovať, že kvety, ktoré sa dajú bežne zohnať precestovali viac kilometrov ako ja sama. Tento fakt mi prišiel absurdný a tak som začala pátrať po lokálnych farmároch. Dnes tak môžeme v sezóne od jari do jesene pracovať s krásnymi kvetmi od spriatelených farmárov pri Budapešti. Počas zimných mesiacov sa opätovne vraciame k importu, ale aj tu sa snažíme vyberať európskych dodávateľov.

Foto: Janca Korcek

Dá sa u vás zohnať naozaj čokoľvek. Od malých kytičiek až po svadobnú výzdobu. Sú ľudia naklonení k prirodzenosti, ktorá u vás vzniká? Ako vyzerá podľa vašich predstáv ideálna svadobná kytica?

Čím ďalej, tým viac ľudí sa prikláňa k nášmu štýlu práce a vyhľadáva nás. Našimi zákazníkmi sú často dizajnéri, architekti a umelci, čo majú k estetičnu prirodzene blízko. Je to samozrejme ale hlavne o komunikácii. Často zákazníkom predstavujeme pre nich nové druhy rastlín, bavíme sa o ich pôvode, trvácnosti a spôsobe využitia v rámci kvetinových aranžmánov.

Ideálna svadobná kytica je pre mňa plná sezónnych kvetov rôznej štruktúry, v harmonických farbách, rozoviata, s krásnym pohybom.

Ako to je u vás s kvetmi a rastlinami? Akým spôsobom a odkiaľ ich odoberáte?

Od jari do jesene sa zásobujeme kvetmi od lokálnych pestovateľov, pre ktoré chodievam priamo na farmu. Po prvých mrazoch u nás ale sezóna takýchto kvetov končí a sme odkázaní na import. Tu sa ale tiež snažíme vyberať európskych pestovateľov, aby malli kvety čo najmenej nacestované.

Dnes je vaše kvetinárstvo zabehnuté. Čo všetko však bolo potrebné vybaviť pred tým, ako ste po prvýkrát otvorili brány?

Bolo potrebné vybaviť mnoho „papierovačiek“ a povolení - od živnostenského úradu, cez hygienu až po miestny úrad. Všetci úradníci, s ktorými som sa stretla, boli ale velmi nápomocní a tak to spätne nehodnotím ako niečo traumatizujúce.

Foto: Janca Korcek

Roberta, viem, že okrem aranžovania a výroby krásnych dekorácií, organizujete aj workshopy. Majú o ne ľudia záujem a čo všetko sa dokážu naučiť?

O workshopy je veľký záujem, obvykle sú vypredané, čo ma teší. Je to jedna z mojich obľúbených činností, stretávam sa počas nich s podobne naladenými ľuďmi, ktorí zbožňujú kvety. Je to skvelý spôsob relaxu a možnosť naučiť sa niečo nové. Témy workshopov sa v priebehu roka obmieňajú, od jari do jesene učíme viazať kytice a aranžovať zo sezónnych kvetov, v zime pridávame viazanie vencov.

Nedá mi na záver neopýtať sa. Kde sa vidíte o pár rokov a aké máte plány do budúcna?

Plánov je nesmierne mnoho, ale v najbližšej dobe určite rozšírenie štúdia, kde pripravujeme výzdobu na svadby a eventy. Rada by som tento priestor využívala aj ako fotoateliér a na náročnejšie workshopy. Nové spolupráce s miestnymi dizajnérmi a hľadanie čo najviac lokálnych zdrojov na zásobovanie.

Už ste čítali?

Barborka Palušová. / Jedna z posledných fotiek celej rodiny.

Namiesto stužkovej jej pripravovali pohreb. Barborka si nestihla splniť veľký sen, no darovala život

Počas svojho krátkeho života bola anjelik, ktorý všade rozdával…

List od neznámeho dievčaťa zmenil jeho život. Slovák Marián sa vo Vietname zaľúbil a našiel cestu ku káve

Mal som asi naivnú predstavu, že ľudia, čo robia s kávou, sú bohatí, spomína…

Fotograf Miroslav Ondruš a jeho snímka, ktorá ohúrila verejnosť.

Lesník Miroslav Ondruš stál zoči-voči bojujúcim medveďom: Keď odišli, zachvátila ma poľovnícka triaška

Medvedica zaútočila na medveďa a ten sa dlho spamätával z toho, čo sa vlastne…

Seriálový Juan s milovanou Broňou a ich spoločnou dcérkou / Mario Cimarro v Dobrých novinách a Dobrom rádiu

Nikdy nezabudne, ako na pláži uvidel krásnu Slovenku. Mario Cimarro spoznal Broňu po mnohých omyloch

Pozrela sa na mňa s tými svojimi úžasnými modrými očami, až sa…