Krásna Katarína naozaj bývala neďaleko od Trenčína. Toto je jej príbeh

TRENČÍN 3. februára (Dobré noviny) – Neďaleko od Trenčína, býva krásna Katarína... Túto kultovú ľudovú pesničku pozná snáď každý. Málokto však vie, že jej slová majú aj reálny základ. V niekdajšej Trenčianskej stolici totiž naozaj žila vychýrená krásavica s týmto menom, ktorá sa zapísala nielen do našich dejín, ale aj do povesťovej mapy Slovenska.

Katarína Suňogová žila v 17. storočí a bola dcérou budatínskeho hradného pána Gašpara Suňoga. Do mladej dievčiny sa zahľadel oveľa starší Ján Jakušic z neďalekého hradu Vršatec a požiadal o ruku jej otca. Tá sa však vôli otca vzoprela, pretože bola tajne zamilovaná do mladého grófa Františka Forgáča. Pán Budatína bol taký nazlostený, že svoju dcéru nechal zamurovať v hradnej veži. Aby si nešťastná deva zachránila holý život, napokon privolila k sobášu s Jakušicom.

Dobový kriminálny prípad

Láska a túžba však boli oveľa silnejšie, a tak bola manželovi neverná s 22-ročným grófom. Ten ju mal podľa povesti dokonca navštevovať priamo na Vršatci. Len čo to paroháč zistil, rozhodol sa konať. Vyzvedel sa, že František má cestu na Moravu, a tak si ho počkal aj s niekoľkými zbrojnošmi. Prepadol ho a kruto zavraždil. To sa stalo dňa 23. januára 1647. Svedčí o tom aj dochovaný list jeho matky Estery Bošániovej, v ktorom zvolávala príbuzných na pohreb svojho jediného syna. Za jeho vraha označila jednoznačne Jakušica.

Smrť Františka Forgáča mala veľký ohlas, pretože to nebol len tak hocikto, ale župan Tekovskej stolice a kapitán Tekova. Starému Jakušicovi sa vražda prepiekla, pretože mu nikto nič nemohol dokázať. Dlho však nepožil, zomrel iba dva roky po svojom hrdelnom čine. Katarína tak v krátkom čase stratila nielen milenca, ale aj manžela. Väčšina povestí tu končí svoje rozprávanie, no skutočný príbeh Kataríny pokračoval aj ďalej.

Problémy aj po smrti jej životnej lásky

Mladá vdova bola bola nielen krásna, ale aj zámožná, pretože vlastnila časť budatínskeho panstva a iné majetky. O pár rokov sa vydala i po druhý raz, a to za Valentína Balašu, s ktorým žila v kaštieli vo Visolajoch. Jej život však ani potom nebol pokojný, pretože niektorí členovia jej rodiny jej upierali dedičské práva. Spory sa naozaj vyostrili, a tak sa Katarína rozhodla konať. Z Budatína si odniesla svoj majetok vrátane časti hospodárskych zvierat.

Do sporu sa zamiešal aj pán hradu Košeca Štefan Petróci, ktorého dcéra Sidónia bola vydatá za jedného z Jakušicovcov. Výbojný Petróci donútil svojich poddaných, aby prepadli majetky Kataríny Suňogovej a Valentína Balašu vo Visolajoch a v Budatíne. Objavili sa však a chýry, že za prepadom zámku v roku 1660 stál druhý manžel Kataríny. Až neskôr sa vďaka písomným materiálom ukázalo, že za týmto aktom bol Petróci.

A čo sa stalo s Katarínou? Zdá sa, že sa napokon zmierila so svojím osudom, pretože zápis v jezuitských análoch hovorí, že ju v roku 1712 pochovali v krypte trenčianskeho kostola Sv. Františka Xaverského ako bohatú vdovu a štedrú patrónku kostola, v ktorom dala postaviť dva rady lavíc a darovala 20 zlatých na zriadenie lekárne Ku svätému Duchu, ktorá fungovala až do druhej polovice 20. storočia. Dochované písomné svedectvá však ukazujú, že v tomto prípade nejde ani tak o povesť, ako skôr o dobový kriminálny prípad. Osud krásnej Kataríny a jej tragickej lásky pripomína už len výklenok veže na Vršatci, nad ktorým je vysekaný špeciálny znak.

Zdroje: monografia Beckov, visittrencin.sk, kysucke.6f.sk