Súťaž Miss dnes oslavuje 100 rokov. Ideál ženskej krásy vtedy vyzeral úplne inak

NEW YORK 1. februára - Najkrajšia žena večera a zároveň najkrajšia žena Ameriky. Presne pred sto rokmi 1. februára 1919 sa ňou stala istá Edith Hyde a odštartovala tak najstaršiu súťaž krásy na svete. Nuž a ako to už býva, ženské zvody čoskoro pritiahli nielen veľa divákov, ale aj veľa peňazí.

Keď hovoríme o prvej súťaži krásy v USA, tak sa prenesieme do New Yorku, presnejšie do veľkej haly v Hotel Des Artistes, kde sa onoho večera 1. februára 1919 zišli umelci, novinári, ale napríklad aj vojaci, ktorí sa práve vracali z vojny v Európe, aby vybrali z niekoľkých stoviek tzv. glamour girls tú najkrajšiu. Porota zvolila za kráľovnú večera 24-ročnú Edith Hyde, ktorá sa predviedla v exotických šatách, ktoré pripomínali jeden z kostýmov vtedy mimoriadne populárneho nemého filmu Chu Chin Chow Ball. V ten istý večer bola vyhlásená aj za Miss America. Stala sa tak vlastne prvou priekopníčkou tejto súťaže, ktorá sa rozbehla naplno o dva roky neskôr.

Samozrejme, pri vyhodnocovaní súťaže sa posudzovala chôdza, tanec, prejav a obzvlášť na Edith Hyde porota ocenila mimoriadne ušľachtilý úzky krk.

Krása – lákavý biznis

Samotné šaty, v ktorých sa neskôr po vyhlásení výsledkov Edith Hyde ešte raz predviedla, boli poistené na sumu 80 tisíc dolárov, čo bol na tú dobu naozaj obrovský peniaz. Skutočne veľké peniaze do tohto nového mediálneho biznisu začali prichádzať až o pár rokov neskôr. Už v roku 1921 sa súťaž Miss America organizovala celonárodne. Vyhrala vtedy len 16-ročná Margaret Gorman z Washingtonu D. C.  Krátko po 2. sv. vojne to boli opäť Američania, ktorí prví zorganizovali celosvetovú súťaž krásy Miss World. Dnes sú celosvetové súťaže krásy popri majstrovstvách sveta vo futbale jednou z najsledovanejších televíznych show a ich diváci sa počítajú na stámilióny až miliardy. Zisky z reklám, sponzoring a aj samotné náklady na réžiu takýchto súťaží, sa, pochopiteľne, šplhajú aj k stámiliónovým položkám.

Všetko sa začalo v Belgicku

Američania neboli objaviteľmi súťaže krásy, ale ako prví si túto myšlienku osvojili tak, aby ju dokázali komerčne využiť. Samozrejme, po pôvode súťaží krásy by sme museli siahnuť podstatne hlbšie do minulosti. v najrôznejšom kultúrnom prostredí by sme našli rôzne formy tzv- festivalov krásy, keď bola vyberaná kráľovná večera, kráľovná tanečnej zábavy a pod... Tradičným mesiacom pre takéto aktivity bol máj a pochopiteľne 1. máj, keď nielen symbolicky, ale tiež celkom očividne všetko speje ku kráse.

Avšak, prvá súťaž krásy, tak ako ju hlavne z televízie poznáme aj dnes, sa uskutočnila v belgickom kúpeľnom meste Spa. Do tohto prvého konkurzu sa prihlásilo 350 mladých žien, aby z nich vybrala vážená mužská porota 21 finalistiek. Súčasťou podmienok bola napríklad už aj fotografia priložená k prihláške. Posudzoval sa prejav, správanie a obratnosť v spoločenskom bontóne a samozrejme, fyzický vzhľad. Dámy sa predvádzali vo večerných róbach. O plavkách, resp. bikinách v tej dobe ešte nikto ani nechyroval. Prvou kráľovnou krásy sa stala 18-ročná Kreolka z karibského ostrova Guadelope Marta Soucaretová. Stalo sa tak 19. septembra 1888 a už krátko na to sa jej fotografia objavila na titulnej strane populárneho francúzskeho časopisu L’Illustration. To doslova odštartovalo vznik podobných súťaží prakticky po celom starom kontinente.

Čo bolo krásne pred sto rokmi?

Máločo je tak premenlivé a subjektívne ako názor na ženskú krásu. Pri pohľade na prvé víťazky krásy spred viac ako storočia by sa dnešný módny a modelingový biznis asi neubránil poznámke, že to boli ženy s niekoľkými kilami navyše. Samozrejme, otázka je, či sa k reálnej predstave o zdravom ženskom tele približuje dnešná doba alebo skôr časy dávno minulé. Ak sa ale vrátime k našim krásnym súťažiacim, tie si mohli obliecť kúpeľný set až najskôr v 20. rokoch 20. storočia a kde inde, než opäť v Amerike. Práve Spojené štáty boli v tomto smere najprogresívnejšie, hoci by sme aj tu našli miesta, kde boli krátke sukne a holé ramená ešte po dlhý čas zakázané. Napríklad v Chicagu mohla na začiatku spomínaných 20. rokov 20. storočia dostať takáto ľahkovážna žena pokutu až 100 dolárov.

Nie je preto prekvapením, že súťaže krásy od začiatku sprevádzali neraz silné protesty. Terčom kritiky sa stali pochopiteľne bikiny. K celej záležitosti sa v roku 1947 dokonca vyjadril aj sám pápež Pius XII., keď označil finalistky súťaže Miss America za hriešne a konzervatívne krajiny sa dokonca vyhrážali, že stiahnu z podujatia svojich delegátov. Našťastie ani chrlenie síry a vízia pekla nezastavili americký sen o kráse, ktorý si čoskoro osvojila celá planéta.