Dobré noviny
Autori filmu Pouta točia voľné pokračovanie s názvom Miesta
SITA
SITA

Autori filmu Pouta točia voľné pokračovanie s názvom Miesta

Po trileri z 80. rokov, v ktorom bol hlavnou postavou eštébák posadnutý cudzou milenkou, sú Miesta príbehom dospievania zo začiatku 90. rokov.

BRATISLAVA 4. augusta - Autori česko-slovenského filmu Pouta (2009) Radim Špaček (réžia), Vratislav Šlajer (produkcia) a Ondřej Štindl (scenár) nakrúcajú druhý diel plánovanej trilógie s názvom Miesta.

Po trileri z 80. rokov, v ktorom bol hlavnou postavou eštébák posadnutý cudzou milenkou, sú Miesta voľným pokračovaním s príbehom zo začiatku 90. rokov.

Dej sa sústreďuje na dvoch 19-ročných kamarátov dcéry miestneho magnáta. Hlavného hrdinu Adama, ktorý sa po prvý raz v živote stretáva s pocitmi lásky, zrady a túžby po pomste, stvárni syn Boleka Polívku Vladimír. V úlohe jeho nerozlučného kamaráta sa predstaví Jan Cina, zatiaľ čo dievčenskú rolu zveril režisér Johane Matouškovej.

O slovenskom zastúpení v snímke hovorila koproducentka filmu Ľubica Orechovská: "Adamovho protihráča stvárňuje Jakub Gogál a vo filme uvidia diváci aj Ivana Romančíka v úlohe Adamovho deda, ktorého minulosť v podstate spustí celý reťazec nevyhnutných udalostí.“

V role ukrajinskej čašníčky Oliny, ktorá zásadne vstúpi do Adamovho života, sa predstaví sólistka baletu Štátneho divadla Košice Lyudmyla Vasylyeva Kolimečkov. Scenár filmu podľa Šlajera "nerobí z 90. rokov žiadny mafiánsky opus", ale snaží sa dynamicky a štýlovo vyrozprávať príbeh. Kameramanom je rovnako ako v prípade Pout Jaromír Kačer a slovenskými členkami tímu sú i architektka Viera Dandová a strihačka Jana Vlčková.

Snímku Miesta uvidia českí a slovenskí diváci začiatkom roka 2014 a jej tvorcovia plánujú po premiére pracovať na poslednej časti série, ktorá bude zasadená do začiatku 21. storočia. Prvý diel trilógie získal okrem iných ocenení aj päť Českých levov a päť Cien českej kritiky. V nomináciách sa vďaka nemu objavili aj slovenskí tvorcovia - herci Kristína Farkašová a Lukáš Latinák a architekt Pavol Andraško.

Informácie agentúre SITA poskytla Zuzana Mistríková zo spoločnosti PubRes.

Už ste čítali?