Vzťahový poradca: Muž nedokáže dať žene, čo potrebuje, kým v sebe nevylieči malého zraneného chlapca

BRATISLAVA 20. januára - Mať pekný, fungujúci, harmonický a najmä dlhotrvajúci vzťah je snom asi väčšiny z nás. Pravda je však, bohužiaľ, aj tá, že len málokomu sa to naozaj podarí. Nejde len o to, že žijeme v uponáhľanej dobe, kedy ľudský kontakt často nahrádza ten virtuálny, ale možno aj o to, že sa nechápeme. Aspoň taký názor zastáva spisovateľ, odborník na vzťahové poradenstvo, autor knihy Ako ju pochopiť Stanislav Ličko. Ten tvrdí, že muži nechápu, čo potrebuje vo vzťahu žena a zase naopak. Ako sa navzájom pochopiť, prečo nám to vo vzťahoch nefunguje, ako na nás vplývajú sociálne siete a tiež to, prečo musíme najprv odpustiť rodičom, aby sme boli skutočne šťastní, porozprával v rozhovore pre Dobré noviny. Poučný bude pre každého, kto chce vo svojom vzťahu niečo napraviť, zlepšiť, ale aj pre tých, ktorí len dúfajú, že pekný a trvácny vzťah raz mať budú.

Tvrdíte o sebe, že dokážete mužom pomôcť pochopiť ich partnerky a pomôcť páru vytvoriť si šťastný partnerský vzťah plný lásky. Ako teda podľa vás vyzerá ten naozaj fungujúci vzťah? Čo ho charakterizuje?

V prvom rade väčšinou ľudia, ktorí nedokážu byť šťastní v partnerskom vzťahu, nedokážu byť šťastní ani bez partnera. Títo ľudia sami nevedia, čo vlastne chcú a nechcú. Nepoznajú sami seba. A môžete vedľa nich postaviť kohokoľvek, aj tak nebudú šťastní. Čiže v prvom rade musím spoznať sám seba.

V druhom rade naozaj fungujúci vzťah je podľa mňa taký, v ktorom obaja partneri pristupujú k sebe s láskou, úctou a rešpektom. Ja takýto vzťah nazývam aj zrelým vzťahom. Je to vzťah, v ktorom obaja partneri pochopili a vyrástli do určitej zrelosti a dospelosti. Kde obaja partneri prevzali zodpovednosť za svoje potreby, pocity a emócie. Taký, v ktorom druhého neobviňujú za, to aký majú život. Je to vzťah, v ktorom sa obaja rozhodli byť spolu dobrovoľne a prijímajú toho druhého takého, aký je. Dokonca si uvedomujú, že tam vonku pre nich existujú stovky, možno tisíce rovnako vhodných partnerov, ale napriek tomu sa rozhodli byť spolu. Obaja si uvedomujú svoju hodnotu a sebalásku. Ďalej sa nesnažia toho druhého meniť na svoj obraz, ale ho rešpektujú takého, aký je. Muž je mužom a žena ženou.  Chápu svoje role vo vzťahu a uvedomujú si rozdielnosti mužskej a ženskej bytosti. Dokážu otvorene komunikovať o akejkoľvek téme a o svojich potrebách. Hľadajú riešenia svojich problémov a ak niečo nefunguje, aktívne na tom pracujú, aby sa to zlepšilo. Je to vzťah, v ktorom sú splnené 3 základné piliere šťastného vzťahu:

1. Chémia - dokážu sa aj po rokoch správať k sebe ako partneri (milenci) a nie ako spolubývajúci alebo obchodní partneri. Napríklad aj tak, že chodia pravidelne každý týždeň na rande bez detí, aj po 20 rokoch.

2. Komunikácia - Dokážu spolu komunikovať o akejkoľvek téme bez toho, aby sa báli, že ich ten druhý neprijme. Taktiež si uvedomujú si rozdielnosť v komunikácii medzi mužom a ženou.

3. Kompatibilita – Majú veľmi podobné alebo rovnaké životné hodnoty - “pohľad na svet“. Napríklad - vierovyznanie, výchova detí, pohľad na partnerský vzťah  alebo osobnostne spoločne rastú.

Čo je prvá vec, ktorú si musí muž uvedomiť, ak chce naozaj pochopiť svoju partnerku a preniesť sa napr. cez nejakú vzťahovú krízu?

Prvá vec, ktorú by si mali podľa mňa muži uvedomiť je to, že žena sa potrebuje každý jeden deň uistiť, že ju muž miluje. Veď možno poznáte tento vtip: Manželka sa pýta svojho manžela, či ju ešte miluje. On odpovedá: „Samozrejme, miláčik, povedal som ti to pred 20 rokmi na svadbe. Ak by sa na tom niečo zmenilo, dám ti vedieť..."

Spôsoby, akými sa dá vyjadrovať láska, je mnoho. Každá žena a každý muž sa cíti byť milovaný iným spôsobom. Niekto potrebuje dotyky, niekto darčeky, niekto slová uznania – verbálne prejavy, niekto pozornosť a niekto skutky služby. Ak by som to veľmi zgeneralizoval, čo nechcem. Pre ženu je jej intímny vzťah s mužom jedna z najdôležitejších vecí v jej živote. Vzťah s mužom, ktorého miluje a dokáže sa mu s dôverou odovzdať. Potrebuje k mužovi vzhliadať a dokázať sa o neho oprieť.

Pre muža by mala byť priorita jeho životné poslanie. Niečo, čo mu dáva akýsi vyšší zmysel jeho života. Ak niečo takéto muž nemá, môže sa stať to, že jeho partnerka sa stane jeho vyšším zmyslom života a tu nastáva problém. Myslím, že je veľmi dôležité prijať fakt, že žena je jednoducho odlišná bytosť a na základe toho sa k nej musí muž správať inak ako ku kamarátovi. Žena má iné citové a emocionálne potreby. Inak vníma lásku a sexualitu. A, samozrejme, inak myslí a komunikuje.

Z môjho pozorovania sa ukázalo, že jedna z vecí, ktorých sa ženám vo vzťahoch dlhodobo nedostáva v dnešnej dobe, je prítomnosť alebo pozornosť. Ženy sa sťažujú, že svojich partnerov jednoducho necítia. Čo to znamená? Muži sú fyzicky prítomní vo vzťahu, ale duchom sú niekde inde. Neustále riešia svoje projekty, prácu, koníčky a ženu berú ako samozrejmosť. Prejavuje sa to tak, že ženy sa s partnermi necítia v spojení. Nevedia sa spolu prepojiť v intimite, necítia od nich lásku.

Aké sú tie prvé varovné znaky, že vo vzťahu niečo nie je v poriadku?

Ako som už spomínal, ak je muž neustále duchom neprítomný a nevenuje sa svojej partnerke. Väčšinou si nevšimne, že sa niečo zmenilo. Napokon si nájde na stole žiadosť o rozvod, alebo uvidí partnerku, ako odchádza s kuframi. Až vtedy sa prebudí, že aha asi niečo nie je v poriadku. Myslím, že prvý varovný signál, ktorý si všimne každý muž, je nefunkčný sexuálny život. Na začiatku vzťahu to fungovalo, pretože muž nejak automaticky prejavoval záujem, bol pozorný, vnímavý, chodili na rande atď. a žena sa cítila milovaná. Zrazu sa podľa neho odrazu žena nechce milovať. Vôbec nevidí to, že sa jej prestal venovať ako milenec a partner.

Ďalej varovné signály sú napríklad momenty, kedy je žena frustrovaná a často sa so svojím mužom háda a vyhadzuje mu na oči podľa neho „blbosti“. Je to jeden zo spôsobov, ktoré ženy používajú podvedome, pretože aspoň v hádke má žena jeho plnú pozornosť a konečne ju vníma. Avšak toto podľa mňa nie je cesta, akou sa to dá vyriešiť. Poznám aj prípady, kedy žena nabúra manželovi schválne auto, alebo si nájde milenca a až vtedy sa manžel prebudil, že niečo so vzťahom nie je v poriadku.

S akými problémami za vami páry alebo muži najčastejšie prichádzajú? Aké problémy možno charakterizujú dnešné moderné vzťahy?

Je toho celý zoznam, ale zhrniem to do týchto kategórií:

• Žena sa necíti lásku a pozornosť. Necíti sa byť milovaná, videná a necíti svojho partnera. Muž si ju nevšíma a berie ju ako samozrejmosť. Všíma si ju len, keď niečo potrebuje. Napríklad sex. Alebo nejaký servis – naprať, uvariť, upratať, večer sa pomilovať a inak si ju nevšíma.
• Muži necítia od žien úctu a rešpekt. Ženy si neuvedomujú, že sa k svojim partnerom často správajú ako ich matky a toto zabíja takmer každý partnerský vzťah. Muž nevie, ako má na takúto kritiku reagovať. Lebo mu to nikto neukázal. Tak ostane ticho alebo odchádza. Ženy si neuvedomujú, že ich slová sú niekedy ostré ako nôž a doslova režú do muža. Jemu to nesmierne ubližuje. Muž sa potrebuje naučiť tento slovný nôž žene vziať a zastaviť ju. Odkomunikovať jej, že takto neúctivo sa ku mne správať nebudeš. Ženy ich neustále kritizujú, rozkazujú, snažia sa ich zmeniť, nedovolia im vstupovať do výchovy detí, manipulujú, citovo vydierajú a potom sa čudujú, že ich muž nemiluje. Žena ide s mužom do konfrontácie preto, aby si ju konečne všimol a aby sa s ním zblížila, ale muž to vníma ako zámernú provokáciu. O týchto rozdieloch nás nikto nikdy neučil, ale je potrebné o tom vedieť a pozrieť sa, ako to vo vzťahu máme. Prestať si brať veci osobne a naučiť sa komunikovať s úctou a rešpektom.
• Ďalej dnes je mnoho mužov pod papučou alebo sú príliš mäkkí. Nevedia byť mužmi. Nikto im to neukázal. Nemali otca alebo deda, ktorý by im to ukázal, čo je úloha muža vo vzťahu a v spoločnosti. Sú to malí chlapci v dospelých telách. Akoby neprebudili svoju mužskú silu. Napríklad v detstve nemali pravdivé mužské vzory, alebo ich vychovávali prevažne ženy. Nikto ich vedome nepreviedol do dospelosti. Takto sa správajú ako dobrí chlapci a chcú sa ženám neustále zavďačiť a vyhovieť. Žena sa dostáva do pozície matky a potom hovorí, že má doma 2 malé deti a jedno veľké dieťa – manžela. Takýto muž nevie „držať priestor pre ženu“, čo znamená, že nie je pevný a disciplinovaný. Nedokáže udržiavať pevné hranice. Teda nevie byť láskavý, ale zároveň prísny. Potom to musí robiť jeho žena a tá nemôže robiť policajta v domácnosti a zároveň byť nežná milenka. Žena si potom s takýmto mužom robí, čo chce a ľahko ho zmanipuluje. Neskôr si ho prestane vážiť a rešpektovať.

• Ďalej je obrovské množstvo problémov v sexuálnej oblasti. Partneri sa nevedia skutočne prepojiť a cítiť. Sexuálny život je pre nich len povinnosť, alebo spôsob, ako si vybiť sexuálne napätie. Taktiež ženy nechápu rozdiel v intimite medzi mužom a ženou. Nevedia o potrebách a rozdielnom prístupe v sexualite. Muži sa často žien nevedia vôbec dotýkať, hneď sa im pchajú medzi nohy. Navzájom partneri vlastne nevedia, aké sú potreby toho druhého. Ďalej nepoznajú ani sami seba a kopírujú nejaké divné veci, ktoré videli v porne. Alebo dávajú druhému to, čo vlastne chcú sami. Opäť nikto ich to nikdy neučil a v tejto oblasti sa nevzdelávajú.

Líšia sa naše vzťahy od vzťahov našich rodičov?

Vnímam to tak, že z pohľadu histórie sa stala jedna vec, ktorá zásadne zmenila partnerské vzťahy a rodiny. Je to priemyselná revolúcia. Udialo sa to, že muži odišli od svojich rodín. Jednoducho potom v tej rodine chýbali. Na dedinách dokonca odchádzali muži preč na celý rok a vracali sa niekedy len na Vianoce. Ďalej boli tu rôzne vojny, kde opäť muži chýbali v rodinách.

Toto vnímam ako zásadnú vec, ktorú je potrebné podľa mňa transformovať v najbližších desiatkach rokov. Dnes jednoducho žijeme oddelene v akýchsi bunkách - bytoch. Každý vo svojej betónovej krabici. Komunita sa zmenšila na jednotku rodiny.

Aspoň z rozprávania svojich rodičov a starých rodičov viem, že predtým sa žilo viac v komunitách. Ľudia sa jednoducho viac stretávali. Aj sídliská a ihriská boli plné detí.  Ženy sa viac stretávali v skupinách, na dedinách to boli páračky a popri tom tam behali deti. Neboli na výchovu samé. Mali svoje „sestry“ – susedky, tety, mamy, babky atď. Mama mi spomínala, že aj na sídlisku sa poznali celý vchod a mamy sa každý deň stretávali na káve, alebo chodili spolu vešať pred činžák prádlo. Navzájom si pomáhali napríklad pri strážení detí. Dnes je žena zatvorená medzi 4 stenami doma s deťmi a je izolovaná. Nemá jej, kto pomôcť. Stáva sa z nej matka, policajtka, manažérka, kuchárka, upratovačka, a ďalšie role. Muž je často do večera v práci, ktorú nemá rád a domov príde unavený a chce mať od všetkého pokoj.  Ak k tomu prirátame ešte tlak formou hypotéky, tak je to doslova recept na nešťastný život. V takomto nastavení nemôže byť šťastný nikto. Je potrebné, aby sa to nastavilo inak a pozerali sme sa na to, ako to môžeme zmeniť v súčasnom systéme my sami.

Aby bol partnerský vzťah zdravý a funkčný, žena sa potrebuje cítiť ako žena. To znamená musí sa dokázať mužovi v láske a dôvere odovzdať. Dokázať sa o neho oprieť v momentoch, keď to sama nezvláda a zároveň potrebuje aj priestor pre sebarealizáciu. Muž potrebuje byť pevný, zodpovedný, prevziať iniciatívu, musí vedieť udržiavať pevné hranice, cítiť sa potrebný a mať v živote akýsi vyšší zmysel svojho života.

Sám o sebe tvrdíte, že ste si najprv museli vyriešiť váš vlastný vzťah s otcom a až potom ste dokázali dať partnerke to, čo od vás potrebovala. Myslíte si, že naozaj naša výchova a naši rodičia formujú aj naše vzťahy v dospelosti? Nestačí, ak si je človek vedomý chýb jeho rodičov a jednoducho sa im bude snažiť vyvarovať?

Dnes si plne uvedomujem a som presvedčený o tom, že uzdravenie môjho vzťahu s mamou a otcom je vec, ktorá sa jednoducho nedá v živote preskočiť. Či chcem alebo nechcem, život nás určitým spôsobom dotlačí do situácií, kedy si tento vzťah potrebujeme z našej strany uzdraviť. Čo ale znamená uzdraviť vzťah? Jednoducho vyčistiť stôl z mojej strany. Pre mňa to znamená hlboké odpustenie za všetko, čo som dostal a aj nedostal. Pre mňa to bolo toto, prijať v láske môjho otca ako svojho predka. Prijať ho takého, aký je. To isté s mamou. Po takomto vyčistení a odpustení, dokážem za svojimi rodičmi prísť, objať ich a povedať im, že ich mám rád a ďakujem im za všetko. Neviem, koľko ľudí toto v dnešnej dobe dokáže.

Ak nedokážem odpustiť rodičom, nemôžem sa stať zrelým a dospelým mužom. Stále mám vo svojom vnútri malého zraneného chlapca, ktorý vzdoruje a cíti bolesť a krivdu a bolesť hádže na všetkých ostatných, len nie na seba.

Ak nedokážem odpustiť svojim rodičom, nemôžem sa stať zrelým a dospelým mužom. Pretože stále vo svojom vnútri mám „malého zraneného chlapca“, ktorý vzdoruje a cíti bolesť, krivdu a hádže vinu na všetkých ostatných, len nie na seba. Môj vzťah s mamou a otcom ovplyvňuje každú rovinu môjho života. Či chcem alebo nie. Otec je pre mňa vzor a archetyp muža a mama zase archetyp ženy. To, ako sa právali k sebe a ku mne, ma ovplyvnilo na podvedomej úrovni, či chcem alebo nechcem. Ide o to, že ako deti vyrastáme v určitom prostredí, približne 15 – 25 rokov. Toto prostredie sa nám zaryje pod kožu a naše podvedomie nasaje tieto vzorce správania ako špongia. Hovorí sa: „Aká matka taká Katka“ alebo „Jablko nepadá ďaleko od stromu“.

Zjednodušene povedané, každý máme svoje vedomie a podvedomie. Čo je dôležité pochopiť, je to, že podvedomie má vždy navrch nad vedomím. Čiže, aj keď sme si vedomí svojich chýb a chýb našich rodičov. Môžem si na vedomej úrovni povedať, že ja chcem v hádke reagovať inak ako môj otec. Avšak ako náhle sa dostanem do hádky a neviem si rady, naskakujú mi podvedomé vzorce správania, ktoré mám naučené zo svojej rodiny.

Toto odporúčam urobiť každému pri spoznávaní nového partnera. Navštíviť jeho rodinu, stráviť spoločne nejaký čas a vytvoriť emočne napätú situáciu. Napríklad sa stratíme na dovolenke, alebo sa niečo drahé rozbije. Vtedy krásne uvidíme, aké vzorce má zapísané v sebe aj moja potencionálna partnerka. Jedna vec je uvedomiť si svoje hlboké vzorce správania, ktoré mám naučené z mojej rodiny. A urobiť prvý krok. Rozhodnúť sa, že odteraz to chcem inak.  

Druhá vec je potom vedome sa to naučiť, ako sa to dá robiť inak. Je super, ak si poviem s partnerkou, že poďme sa k sebe správať inak ako naši rodičia. Avšak, vôbec netušíme, ako to máme urobiť. Nikto nás to nikdy neučil. Neučí nás to škola a ani iná inštitúcia. Našťastie, dnes je mnoho spôsobov, ako sa to dá naučiť. Máme tu možnosti, ktoré naši rodičia nemali. Knihy, workshopy, tréningy, semináre, online semináre, rôzne poradne alebo terapie. Stačí mať len čas a chuť pracovať na sebe.

Dnešné moderné vzťahy žiaľ často charakterizuje aj nekonečné „postovanie“ na sociálne siete. Prednedávnom sa však objavila štúdia, ktorá tvrdí, že tie páry, ktoré najčastejšie prispievajú na Facebook svojimi prejavmi lásky, sú v skutočnosti tie najmenej šťastné.

Sociálne siete vnímam ako dobrého sluhu a zlého pána. Nepoznám túto štúdiu. Ja to vnímam tak, že väčšina ľudí si vytvára na sociálnych sieťach nereálny pohľad na ich vlastný život. Povedzme si na rovinu, kto má odvahu a pochváli sa na Facebooku svojimi neúspechmi, slabosťami alebo tienistými stránkami? Podľa mňa partnerské dvojice, ktoré sú skutočne šťastné a milujú sa navzájom, nepotrebujú „potvrdenie“ zvonku v podobe srdiečok a páčikov. Áno, je fajn postnúť sem-tam nejakú fotku z rodinného výletu alebo vianočné blahoželanie. Avšak, podľa mňa nie je v poriadku dožadovať sa pozornosti a ukazovať na sociálnych sieťach „AHA, my máme šťastný vzťah...všetci sa pozrite a potvrďte nám to.“

Ak pozerám na rande do mobilu, jasne dávam druhej osobe najavo, že si ju nevážim a mobil mi je prednejší.

Je super, ak sa môžem vďaka sociálnym sieťam porozprávať s partnerkou, ak pracovne odcestuje na druhý koniec sveta. Na toto sú technológie alebo sociálne siete dobré. Avšak, som veľmi smutný, keď vidím v reštaurácii, ako sedí oproti sebe partnerská dvojica a obaja hladkajú svoje mobilné telefóny a úplne ignorujú partnera. O čom je potom takéto rande? Keď im čašník prinesie jedlo, tak si ho vyfotia na Instagram, potom si spravia jednu selfie, akože boli na rande a ďalej pozerajú do mobilu, koľko dostali srdiečok. Ak pozerám na rande do mobilu, jasne dávam druhej osobe najavo, že si ju nevážim a mobil mi je prednejší.

Ďalší problém vidím v rôznych zoznamovacích aplikáciách, kde hodnotíme potenciálneho partnera/ku podľa fotiek. Áno, je to super vec a možnosť zoznámiť sa pre nezadaných ľudí. To uznávam. Avšak, ak si túto aplikáciu nechá niekto nainštalovanú, aj keď je už vo vzťahu. Môže skĺznuť pri prvej hádke hneď k hľadaniu nového partnera. Nerozprávaš sa so mnou? Fajn, idem si kliknúť na Tinder a pohľadám si niekoho, komu sa budem „páčiť“. Jednoduchá dostupnosť nového partnera môže ľuďom zabraňovať ísť s jedným partnerom viac do hĺbky.

Ešte mi k tomuto napadá jedna vec, prečo až tak nepoužívam sociálne siete v komunikácii s mojou partnerkou. Sociálne siete a celkovo technológie zabraňujú partnerom, aby si mohli chýbať. Naši rodičia mali možnosť poslať poštou list, alebo možno niektorí aj si zatelefonovať. Vďaka sociálnym sieťam sme vlastne neustále spolu. Môžeme si dnes zdarma volať, písať, vidieť sa cez kameru. Ale potom sa vytráca tá radosť, keď sme spolu 3 dni neboli a znova sa stretneme. Teším sa na to, keď prídem domov a vystískam ženu a syna. Teším sa na to, ako sa porozprávame naživo o tom, čo všetko sa za 3 dni udialo. Opäť v tom treba hľadať nejakú zlatú strednú cestu. Radšej sa stretávať naživo a žiť život. Nie pozerať do mobilu.

Väčšinou je to práve žena, ktorá chce riešiť problémy vo vzťahu (ak nejaké sú a pretrvávajú). Stáva sa vám ale, že za vami prídu samotní muži, ktorí si uvedomujú, že v ich vzťahu nie je niečo v poriadku a chcú to riešiť? Mení sa postupne možno aj to myľné zmýšľanie ľudí, že chlapi sa o problémoch nerozprávajú a uzatvárajú sa do seba?

Je to tak evolučne nastavené. Ženy sú „srdcové a emočné“ bytosti, čo znamená, že vzťahy s najbližšími sú pre ne jedna z najdôležitejších priorít. Ak problémy sú, žena o nich rozpráva s kamarátkami, jej telo sa uvoľňuje a vylučujú sa rôzne hormóny a takto sa žena vyrozpráva, niekto ju vypočuje a ona sa vtedy cíti omnoho lepšie.

Ak je to zrelá žena, rozpráva sa neľahkých témach a problémoch aj s partnerom. Zrelý muž si taktiež uvedomuje, že ju potrebuje vypočuť a potrebuje vedieť, čo prežíva. Samozrejme, žena bytostne potrebuje doslova nahlas rozmýšľať a pre muža to môže znieť tak, že hovorí o niečom 15 minút a on sa v tom úplne stratí. Skáče od jednej témy k druhej, tak jednoducho funguje ženský mozog. Všetko je tam prepojené so všetkým. Napríklad vytiahne na manžela, že 13. februára pred 15 rokmi ju urazil. A spojí to s dnešnou hádkou.

Muži sa potrebujú učiť ženy počúvať. Venovať im plnú pozornosť a vypočuť ich. Ak tam príde nutkanie ihneď ženám radiť a riešiť ich problémy, je vhodné sa ženy opýtať toto: „Chceš teraz poradiť alebo len vypočuť?“. Toto bolo pre mňa obrovské prekvapenie, že často stačí pri komunikácii s partnerkou iba byť prítomný a vypočuť si ju s plnou pozornosťou. Vypočuť ju a uistiť ju, že ju stále milujem takú, aká je. Evolučne je tiež nastavené to, že muži riešia problémy inak. Nepotrebujú o nich až tak rozprávať. Uzavrú sa do seba a idú napríklad na ryby, na prechádzku do lesa, alebo sa zatvoria do dielne. A tam si to vyriešia sami. Niekedy to však nestačí. Sám viem o tom, že niekedy stačí, keď o svojom probléme porozprávam kamarátovi na pive. Ihneď sa mi tiež uľaví. Sám si uvedomím riešenie. A áno, muži prechádzajú podľa mňa momentálne veľkou evolúciou. Už zhadzujú masky nezraniteľných tvrďákov a stávajú sa otvorenejší, v prejavovaní citov a emócií. Dochádza k takzvanému prepojeniu mužskej a ženskej zložky v každom z nás.

Poznám dnes už stovky mužov, ktorí na sebe pracujú a chcú riešiť problémy v partnerskom vzťahu. Zaujímajú sa o to, čo ženy cítia a riešia a chcú ženám porozumieť. Dnes podľa mňa prichádza doba, kedy ľudia chcú žiť v pravde a chcú žiť v pravdivých partnerských vzťahoch. Už jednoducho nedokážeme žiť s partnerom s ktorým nie sme šťastní. Možno aj preto je tu toľko rozchodov.  

Hovorí sa, že na rozchod či rozvod sú vo vzťahu vždy dvaja. Je to naozaj tak alebo predsa len má niekto vždy o niečo väčšiu vinu na konci vzťahu? Majú dnes ešte ľudia vôbec chuť „opravovať“ svoje vzťahy, alebo to radšej hneď ukončia a hľadajú niečo iné a nové?

Vnímam to tak, že na nefungujúci vzťah sú vždy dvaja. Príčiny rozpadu vzťahov sú rôzne:

• Máme vzťah s nesprávnou osobou – nie sme kompatibilní.
• Očakávame, že druhá osoba nás urobí šťastnými a pritom nedokážeme byť šťastní ani bez partnera.
• Sme spolu len na základe počiatočnej zaľúbenosti.
• Nikto nás nikdy neučil, ako vo vzťahu vlastne fungovať.
• Nechápeme rozdiely medzi mužskou a ženskou bytosťou.
• Vyjadrujeme lásku inak, ako to chce partner/ka.
• Nedokážeme prijať samého seba a byť pravdiví a autentickí. Nosíme rôzne spoločenské masky, aby sme sa zapáčili ostatným.
• Nevieme konštruktívne komunikovať o svojich potrebách.
• Nemáme súlad v sexuálnej oblasti. Sexualita je pre nás len spôsob na plodenie detí, alebo vybitie sexuálnej energie.
• Nedokážeme byť zraniteľní a „otvoriť“ svoje srdce a niečo pred sebou skrývame.

Ľudia sú dnes netrpezliví a chcú všetko hneď. Mali by ale urobiť všetko, čo je v ich silách a snažili sa pracovať primárne na sebe a nesnažili sa hneď meniť partnera.

Dnešná doba je charakterizovaná tým, že ľudia sú netrpezliví a chcú všetko hneď. Pokazí sa nám mobil, vyhodíme ho a ideme si kúpiť ďalší. Paralela je aj vo vzťahoch. Málokomu sa chce dnes elektroniku a vzťahy opravovať. Pri prvom vážnejšom probléme ľudia od seba utekajú, lebo je to jednoduché. Omnoho ťažšie je ísť cestou sebarozvoja a na vzťahu spoločne pracovať. Omnoho ťažšie je otvoriť s partnerom témy, v ktorých sa cítime zraniteľní.

Nehovorím, že ľudia majú spolu ostávať, ak nie sú šťastní. Hovorím o tom, aby urobili všetko, čo je v ich silách a snažili sa pracovať primárne na sebe a nesnažili sa meniť partnera. Tých ciest je dnes neúrekom. Ak to nepôjde, budem mať dobrý pocit z vykonanej práce. A niečo som sa predsa naučil. Niekam ma to posunulo. Avšak, treba potom prijať fakt, že nie každý vzťah je potrebné zachraňovať a najlepšie bude pre oboch, aby išli každý svojou cestou. Tak či tak, partnerský vzťah je podľa mňa jedna z najlepších ciest osobnostného a duchovného rozvoja.

Ak chcem byť vo vzťahu šťastný, potrebujem pravidelne rozpoznávať pravdu o sebe samom. Prijať fakt, že sa učím celý život. Potom sa nebojím skutočnej intimity vo vzťahu a idem aj do tém, ktoré nie sú až také príjemné. Ak to nedokážem, je jedno, s kým budem vo vzťahu. Stále sa mi bude opakovať rovnaký vzorec.

Niekedy sa zdá, že partnerská nevera je u nás čoraz častejšia. Prečo vôbec k nevere v navonok spokojnom vzťahu dôjde a dá sa takýto vzťah ešte vôbec napraviť?

Nevera je veľmi individuálna u každého jedinca. Vnímam to tak, že jedna zo základných príčin nevery je v nenaplnených potrebách a v neschopnosti otvorene komunikovať. Druhá vec je, že na začiatku vzťahu kladieme pozornosť na iné veci ako po 5 rokoch vzťahu. Niektorí ľudia si mylne myslia, že zamilovanosť a motýliky v bruchu to je vlastne tá skutočná láska. Že láska odrazu vznikne sama v našom tele a sme zamilovaní. A ak to tam po čase nie je, tak už nemôžeme byť spolu šťastní. Ľudia sa často naháňajú aj za týmito stavmi zaľúbenosti, vášne a divokosti a sú ochotní kvôli tomu obetovať rodiny alebo platiť nehorázne sumy peňazí. Avšak, tieto stavy zamilovanosti vždy po nejakom čase pominú. Pri nevere si často ľudia nechávajú akési zadné vrátka. Uvediem nejaké príklady.

Muž nechce odísť od ženy, lebo má pri nej komfort a zabezpečenie, ale chýba mu tam vášeň. Využíva benefity. Žena sa o neho stará. Varí mu, perie a je na neho milá, ale nefunguje im to v posteli. Tak si nájde milenku. Je to nezrelý muž. Zrelý muž by sa k tomu postavil čelom a aktívne by začal riešiť problémy v sexualite so svojou ženou. Ak by sa mu to nepodarilo vyriešiť, jednoducho by od nej odišiel a našiel by si partnerku, ktorá je pre neho vhodnejšia.

Veľmi podobne to majú aj ženy. Sú s mužom len kvôli finančnému zabezpečeniu a preto, že ju nebije a je na ňu dobrý. Majú určitý životný štandard, ale nie sú v tomto vzťahu šťastné. Nenaplnené potreby v sexualite hľadajú inde. Nájdu si milenca.

Súvisí to aj s predchádzajúcou otázkou. Mám dojem, že v dnešnej dobe sa všetko neuveriteľne zrýchľuje. Takisto aj to, ako sa ľudia dávajú dohromady a rozchádzajú sa. Nehodnotím to, či je to dobré alebo zlé. Ako som už spomenul, je dobre sa na všetko, čo sa mi v živote deje, pozerať ako na skúsenosť a riešiť príčiny mojich problémov vo vzťahu. Ak si k sebe priťahujem neustále partnerky, ktoré sú mi neverné. Čím to je? Čo je za tým? Čo sa tu potrebujem naučiť? Prečo to potrebujem zažívať a čo potrebujem pochopiť, aby sa to zmenilo? Preto je dobré neustále hľadať pravdu o sebe samom.

Poznám niekoľko prípadov, kde bol vo vzťahu neverný muž a niekoľko prípadov, kde žena. Dokázali si napokon odpustiť a dodnes sú spolu šťastní. Nevera bola pre nich reštart vzťahu. Neuveriteľne ich to posilnilo a ich vzťah sa totálne zmenil k lepšiemu. Na druhej strane poznám aj prípady, kedy sa partneri okamžite rozišli. Ako som spomínal, pozrel by som sa hlavne na to, prečo sa mi táto situácia v živote deje.