Etnologička Tužinská: Mali by sme sa zamerať na to, čo s cudzincami máme spoločné a nie cudzie
Marián Balázs
Marián Balázs

Etnologička Tužinská: Mali by sme sa zamerať na to, čo s cudzincami máme spoločné a nie cudzie

Etnologička sa podieľala na výskume, ktorý odhalil zaujímavé skutočnosti o našom vzťahu s cudzincami.

BRATISLAVA 17. januára - „Slovensko, dobrý nápad“, „Slovensko, krajina priateľov“; aj takéto oficiálne slogany mali pomôcť prezentovať našu krajinu v dobrom, alebo aspoň v lepšom svetle v zahraničí. Na druhej strane sme svedkami slovných i fyzických útokov proti cudzincom, ako tomu bolo v prípade brutálneho usmrtenia Filipínca Henryho Acordu (36). Akí sme a ako nás Slovákov vnímajú v zahraničí? Povedala nám o tom etnologička Helena Tužinská, ktorá prijala pozvanie do relácie KRIŽOVATKY s Mariánom Balázsom.

Prečítajte si tiež: Etnologička: Prestali sme sa spolu rozprávať. Aj ľudia, ktorí spolu komunikujú, sa vôbec nepočúvajú

Výskum s cudzincami

Pred nejakým časom sa Helena podieľala na výskume na tému „ako nás vnímajú cudzinci“,  z nej vznikla štúdia, ktorej je aj spoluautorkou. Samotná štúdia vznikla v spolupráci s Centrom pre výskum etnicity a kultúry (CVEK), Slovenskou akadémiou vied a Katedrou etnológie a muzeológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. „Skúmala, akým spôsobom sa tvorí obraz o nás v čase, ktorý sa nazýval migračná kríza,“ povedala výskumníčka. Čo výskum ukázal?

Slovensko v očiach sveta

„Ak by som mala použiť akýsi symbol, použila by som vajíčko. Teda niečo, čo je zvonka, takpovediac, pevné a nedobytné, no po čase, keď sa spriatelí, tak sa cez tú škrupinu dostane k veľmi vzácnemu obsahu a stane sa blízkym priateľom na celý život,“ uviedla pre Dobré noviny Helena Tužinská.

Výskum prebiehal pomocou etnografických rozhovorov, hĺbkových interview či focusových skupín (skupinových rozhovorov), v ktorých sa zameriavali na množstvo otázok o tom, ako cudzinci vnímajú sami seba v danej situácii a ako vnímajú nás. Cieľom päťdesiatich rozhovorov bolo pochopiť ich optiku, pohľad. Výskum zahŕňal ľudí, ktorí na našom území žijú dlhodobo, no i krátko, ešte počas takzvaného kultúrneho šoku. Zapojil aj tých, ktorí na Slovensku žili istý čas, no potom sa vrátili do svojej rodnej zeme, či akejsi inej krajiny.

Menej „cudzí“

Podľa etnologičky je najväčším problémom v začleňovaní sa nadmerné a nesprávne používanie slova cudzí. Pri stretnutí s cudzincom sa často zameriavame na rozdiely medzi nami. Mali by sme sa zamerať na to, čo máme spoločné, nie cudzie. V každom z nás môžeme nájsť zoznam vecí, v ktorých sme si cudzí, no i zoznam vecí, ktoré máme spoločné.“

Viac o výskume etnologičky sa dozviete vo videorozhovore.

Už ste čítali?

Profesionálna dohadzovačka: Tragédiou dneška je, že ľudia si…

Profesionálna dohadzovačka pre Dobré noviny prezradila nielen dôvod, prečo…

Slovenskí muži nie sú galantní a ženy nevedia, kto je pravá…

Zisťovali sme za vás, ako sa v spoločnosti vhodne správať a s čím majú…

Uznávaný český pedagóg: Materské školy nevznikli pre potreby…

Špeciálny pedagóg Jiří Halda tvrdí, že materské…

Vzťahový poradca: Muž nedokáže dať žene, čo potrebuje, kým v…

Muži majú v sebe malého zraneného chlapca, ktorého musia najprv…

Psychologička: Mať pod stromčekom hračkárstvo je nezmysel. Deti…

Deťom veľa darčekov netreba, je potrebné sa im venovať. Viac o tejto téme prezradila…

Bývalý policajt: Podľa mojich indícií Kuciakovu vraždu vyšetria.…

Po 26 rokoch aktívnej služby v policajnom zbore odišiel do civilu v hodnosti…

Slovenský vedec Milan Kováč rozlúštil tisícky rokov staré tajomstvo…

Etnológ Milan Kováč skúmal staroveké mayské stavby v stredoamerickej…

Na Slovensku ju posielali na potrat, Švajčiari zachránili jej…

Bežné vyšetrenie spustilo lavínu zlých správ. Tehotná…