Etnologička Tužinská: Mali by sme sa zamerať na to, čo s cudzincami máme spoločné a nie cudzie
Marián Balázs
Marián Balázs

Etnologička Tužinská: Mali by sme sa zamerať na to, čo s cudzincami máme spoločné a nie cudzie

Etnologička sa podieľala na výskume, ktorý odhalil zaujímavé skutočnosti o našom vzťahu s cudzincami.

BRATISLAVA 17. januára - „Slovensko, dobrý nápad“, „Slovensko, krajina priateľov“; aj takéto oficiálne slogany mali pomôcť prezentovať našu krajinu v dobrom, alebo aspoň v lepšom svetle v zahraničí. Na druhej strane sme svedkami slovných i fyzických útokov proti cudzincom, ako tomu bolo v prípade brutálneho usmrtenia Filipínca Henryho Acordu (36). Akí sme a ako nás Slovákov vnímajú v zahraničí? Povedala nám o tom etnologička Helena Tužinská, ktorá prijala pozvanie do relácie KRIŽOVATKY s Mariánom Balázsom.

Prečítajte si tiež: Etnologička: Prestali sme sa spolu rozprávať. Aj ľudia, ktorí spolu komunikujú, sa vôbec nepočúvajú

Výskum s cudzincami

Pred nejakým časom sa Helena podieľala na výskume na tému „ako nás vnímajú cudzinci“,  z nej vznikla štúdia, ktorej je aj spoluautorkou. Samotná štúdia vznikla v spolupráci s Centrom pre výskum etnicity a kultúry (CVEK), Slovenskou akadémiou vied a Katedrou etnológie a muzeológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. „Skúmala, akým spôsobom sa tvorí obraz o nás v čase, ktorý sa nazýval migračná kríza,“ povedala výskumníčka. Čo výskum ukázal?

Slovensko v očiach sveta

„Ak by som mala použiť akýsi symbol, použila by som vajíčko. Teda niečo, čo je zvonka, takpovediac, pevné a nedobytné, no po čase, keď sa spriatelí, tak sa cez tú škrupinu dostane k veľmi vzácnemu obsahu a stane sa blízkym priateľom na celý život,“ uviedla pre Dobré noviny Helena Tužinská.

Výskum prebiehal pomocou etnografických rozhovorov, hĺbkových interview či focusových skupín (skupinových rozhovorov), v ktorých sa zameriavali na množstvo otázok o tom, ako cudzinci vnímajú sami seba v danej situácii a ako vnímajú nás. Cieľom päťdesiatich rozhovorov bolo pochopiť ich optiku, pohľad. Výskum zahŕňal ľudí, ktorí na našom území žijú dlhodobo, no i krátko, ešte počas takzvaného kultúrneho šoku. Zapojil aj tých, ktorí na Slovensku žili istý čas, no potom sa vrátili do svojej rodnej zeme, či akejsi inej krajiny.

Menej „cudzí“

Podľa etnologičky je najväčším problémom v začleňovaní sa nadmerné a nesprávne používanie slova cudzí. Pri stretnutí s cudzincom sa často zameriavame na rozdiely medzi nami. Mali by sme sa zamerať na to, čo máme spoločné, nie cudzie. V každom z nás môžeme nájsť zoznam vecí, v ktorých sme si cudzí, no i zoznam vecí, ktoré máme spoločné.“

Viac o výskume etnologičky sa dozviete vo videorozhovore.

Už ste čítali?

Šéfka Profesie: Radšej nemať žiadny titul ako nekvalitnú vysokú…

Ivana Molnárová pôsobí v Profesii už 18 rokov, posledných…

Kristína Kövešová: O pedofiloch mi píšu deti, ktorým sa to deje,…

Rozhodla sa svetu pomáhať a svojimi reportážami odhaľuje realitu, ktorá…

Odborník na vzťahy: Muž potrebuje nájsť svoje miesto vo svete.…

Fungujúci vzťah je snom mnohých z nás. Dá sa ho vybudovať aj v…

Mladého Dubničana k sebe volajú televízie z celého sveta. Ovláda…

Zabudnite na spôsob, ktorým televízie doteraz šírili svoje…

Košičanka vyrába parfumy, za ktorými sa idú v Paríži potrhať,…

Voňavky, ktoré sa vyrábajú v laboratóriu na východe Slovenska,…

Profesionálna dohadzovačka: Tragédiou dneška je, že ľudia si…

Profesionálna dohadzovačka pre Dobré noviny prezradila nielen dôvod, prečo…

Slovenskí muži nie sú galantní a ženy nevedia, kto je pravá…

Zisťovali sme za vás, ako sa v spoločnosti vhodne správať a s čím majú…

Uznávaný český pedagóg: Materské školy nevznikli pre potreby…

Špeciálny pedagóg Jiří Halda tvrdí, že materské…