Etnologička Tužinská: Mali by sme sa zamerať na to, čo s cudzincami máme spoločné a nie cudzie
Marián Balázs
Marián Balázs

Etnologička Tužinská: Mali by sme sa zamerať na to, čo s cudzincami máme spoločné a nie cudzie

Etnologička sa podieľala na výskume, ktorý odhalil zaujímavé skutočnosti o našom vzťahu s cudzincami.

BRATISLAVA 17. januára - „Slovensko, dobrý nápad“, „Slovensko, krajina priateľov“; aj takéto oficiálne slogany mali pomôcť prezentovať našu krajinu v dobrom, alebo aspoň v lepšom svetle v zahraničí. Na druhej strane sme svedkami slovných i fyzických útokov proti cudzincom, ako tomu bolo v prípade brutálneho usmrtenia Filipínca Henryho Acordu (36). Akí sme a ako nás Slovákov vnímajú v zahraničí? Povedala nám o tom etnologička Helena Tužinská, ktorá prijala pozvanie do relácie KRIŽOVATKY s Mariánom Balázsom.

Prečítajte si tiež: Etnologička: Prestali sme sa spolu rozprávať. Aj ľudia, ktorí spolu komunikujú, sa vôbec nepočúvajú

Výskum s cudzincami

Pred nejakým časom sa Helena podieľala na výskume na tému „ako nás vnímajú cudzinci“,  z nej vznikla štúdia, ktorej je aj spoluautorkou. Samotná štúdia vznikla v spolupráci s Centrom pre výskum etnicity a kultúry (CVEK), Slovenskou akadémiou vied a Katedrou etnológie a muzeológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. „Skúmala, akým spôsobom sa tvorí obraz o nás v čase, ktorý sa nazýval migračná kríza,“ povedala výskumníčka. Čo výskum ukázal?

Slovensko v očiach sveta

„Ak by som mala použiť akýsi symbol, použila by som vajíčko. Teda niečo, čo je zvonka, takpovediac, pevné a nedobytné, no po čase, keď sa spriatelí, tak sa cez tú škrupinu dostane k veľmi vzácnemu obsahu a stane sa blízkym priateľom na celý život,“ uviedla pre Dobré noviny Helena Tužinská.

Výskum prebiehal pomocou etnografických rozhovorov, hĺbkových interview či focusových skupín (skupinových rozhovorov), v ktorých sa zameriavali na množstvo otázok o tom, ako cudzinci vnímajú sami seba v danej situácii a ako vnímajú nás. Cieľom päťdesiatich rozhovorov bolo pochopiť ich optiku, pohľad. Výskum zahŕňal ľudí, ktorí na našom území žijú dlhodobo, no i krátko, ešte počas takzvaného kultúrneho šoku. Zapojil aj tých, ktorí na Slovensku žili istý čas, no potom sa vrátili do svojej rodnej zeme, či akejsi inej krajiny.

Menej „cudzí“

Podľa etnologičky je najväčším problémom v začleňovaní sa nadmerné a nesprávne používanie slova cudzí. Pri stretnutí s cudzincom sa často zameriavame na rozdiely medzi nami. Mali by sme sa zamerať na to, čo máme spoločné, nie cudzie. V každom z nás môžeme nájsť zoznam vecí, v ktorých sme si cudzí, no i zoznam vecí, ktoré máme spoločné.“

Viac o výskume etnologičky sa dozviete vo videorozhovore.

Už ste čítali?

Uznávaný český pedagóg: Mama je doma kráľovná, nie slúžka. Zariadiť…

Vysokoškolský pedagóg, spíker a lektor Marek Herman pre Dobré…

Sima Martausová: To, že môžem spievať a skladať piesne, vnímam…

Úsmevom pozitívne naladí nejedného človeka a charakterizuje…

Onkogynekológ: Dvesto Sloveniek ročne zomrie úplne zbytočne.…

Chorobe, na ktorú na Slovensku zomiera množstvo žien, sa dá predísť.…

Braňo Mojsej vo vlastnej klinike lieči závislých: Pvým varovným…

Braňo Mojsej sa rozhodol založiť kliniku, v ktorej chce pomáhať závislým…

Fyzioterapeutka: Chrbticu si neničíme len v práci, ale aj v…

Chrbtici neškodíme iba v práci, ale aj v spánku. Fyzioterapeutka…

Marek Herman: Otcovia dnes nevedia, čo majú doma a v domácnosti…

Otec je pre deti nenahraditeľný minimálne v dvoch situáciách. O…

Zuzka šije svadobné šaty, aké na Slovensku ešte neboli: Vďaka…

Šikovná Slovenka si za rok vybudovala značku, ktorá zarezonovala na módnej…

Šéfka Profesie: Radšej nemať žiadny titul ako nekvalitnú vysokú…

Ivana Molnárová pôsobí v Profesii už 18 rokov, posledných…