Dobré noviny
Nestojí nič a šetrí životné prostredie. Začnite doma robiť túto jednu vec a ušetríte na odpade
Petronela Svečnjaková
Petronela Svečnjaková

Nestojí nič a šetrí životné prostredie. Začnite doma robiť túto jednu vec a ušetríte na odpade

Kompostovisko v záhrade.
Kompostovisko v záhrade. — Foto: Pixabay.com

Priemerný človek za rok vyprodukuje 220 až 240 kilogramov odpadu. Veľkú časť z toho tvoria biologické materiály.

BRATISLAVA 19. januára - Kompostovanie je vynikajúci spôsob, ako predchádzať haldám odpadu, vyrobiť si vlastné hnojivo do záhrady a znižovať náklady za odvoz a likvidáciu odpadu.

Čo do kompostu patrí a čo nie

Kompostovanie je činnosť, pomocou ktorej si z domáceho biologického odpadu vyrobíme organické hnojivo vhodné na pestovanie rastlín. Do pôdy tak vrátime živiny, ktoré sme jej napríklad predchádzajúcim pestovaním odobrali. Kompostovať sa dajú takmer všetky biologické odpady, ktoré vznikajú v domácnosti, záhrade, na poli či pri chove hospodárskych zvierat. Vhodným príkladom sú zvyšky ovocia a zeleniny, zvädnutá tráva, seno, hnoj a trus hospodárskych zvierat, čaj a káva, škrupiny vajec a orechov či papierové obrúsky a vreckovky. Ideálna je rôznorodá zmes odpadov, ktorú vhodne upravíme (podrvíme, rozsekáme, zvlhčíme) a premiešame.

Muž vysýpa šupky zo zemiakov do kompostu.
Muž vysýpa šupky zo zemiakov do kompostu. Foto: TASR - Milan Kapusta

Do kompostu nepatria nerozložiteľné odpady, ako napríklad sklo, kov, plast, lieky, chemické prostriedky či detské plienky. Vyvarujte sa aj zvyškom varených jedál, mäsu, mlieku či kostiam, pretože by mohli prilákať zvieratá. Drevo v komposte nesmie byť lakované ani natierané, a nepatrí doň ani popol z uhlia. Výkaly v komposte by mali pochádzať len od zdravých bylinožravých zvierat, aby sa zamedzilo šíreniu chorôb.

Ako a kde kompostovať

Ak sa rozhodnete svoj domáci odpad kompostovať, na výber máte dve možnosti. Tou prvou je kompostovanie na kope. Stačí, keď materiál upravíte, premiešate a uložíte do požadovaného tvaru. Tento spôsob sa používa v takých záhradách, kde je k dispozícii väčší priestor a kompostovať chceme objemnejšie materiály.

Kompostovisko plné lístia.
Kompostovisko plné lístia. Foto: Pixabay.com

Druhou, na pohľad príjemnejšou možnosťou je kompostovanie v zásobníkoch (kompostéroch). Tie môžu byť z rôznych materiálov - drevené, plastové, kovové, betónové či z kameňa alebo starých paliet. Zásobníky nájdete v každom väčšom obchode, ktorý ponúka vybavenie do záhrady, alebo si ich môžete svojpomocne vyrobiť.

Pri zakladaní kompostoviska myslite na to, že odpad by sa mal dotýkať zeme, aby ho dážďovky či mikroorganizmy mohli rozložiť. Kompostovisko sa odporúča umiestniť do tieňa, napríklad pod strom či živý plot, a ochrániť ho proti dažďu. Ku kompostovisku by ste sa mali dostať ľahko a nemalo by prekážať vašim susedom.

Kompost.
Kompost. Foto: Pixabay.com

Zásobníky vybaví aj obec

Ako nás informoval hovorca Ministerstva životného prostredia SR Tomáš Ferenčák, so zabezpečením kompostéra vám vie pomôcť aj mesto či obec, kde bývate: Od januára 2017 platí povinnosť pre samosprávy zabezpečiť nakladanie s biologických rozložiteľným komunálnym odpadom. Obyvatelia rodinných domov s pozemkom so zeleňou alebo so záhradou môžu už od minulého roka požiadať obec o zabezpečenie kompostéra alebo o nádobu na zelený odpad (hnedá nádoba).

Postupne pribúdajú v obciach na Slovensku pri rodinných domoch hnedé kontajnery, objem biologicky rozložiteľného odpadu v zmesových kontajneroch logicky klesá. A čo je dôležité, nekončí na skládkach alebo sa nepáli niekde za domom.“

Ak sa o kompostovaní chcete dozvedieť viac, informácie nájdete napríklad v tejto brožúre, ktorú pripravilo ministerstvo životného prostredia v spolupráci so združením Priatelia Zeme.

Už ste čítali?