Dobré noviny
O tomto tajomstve Prahy ste nevedeli: Václavské námestie tvoria židovské pomníky
Petronela Svečnjaková
Petronela Svečnjaková

O tomto tajomstve Prahy ste nevedeli: Václavské námestie tvoria židovské pomníky

Dlažobné kocky zo starých židovských náhrobkov, ktoré si zo staveniska koncom 80-tych rokov domov vzal riaditeľ Židovského múzea v Prahe Leo Pavlat.
Dlažobné kocky zo starých židovských náhrobkov, ktoré si zo staveniska koncom 80-tych rokov domov vzal riaditeľ Židovského múzea v Prahe Leo Pavlat. — Foto: Reprofoto BBC

Rozsekané náhrobky zrejme pochádzajú zo židovského cintorína z obce Údlice na severozápade Česka.

PRAHA 14. januára - Praha patrí medzi miesta, ktoré ročne navštívia tisícky turistov z celého sveta. Málokto však vie, z čoho je postavené najznámejšie pražské námestie.

Staré židovské náhrobky komunisti použili na dlažbu

Tajomstvo dláždených pražských chodníkov nedávno odhalil reportér BBC Rob Cameron. Po Starom meste ho previedol Leo Pavlat, riaditeľ Židovského múzea v Prahe. Starší bradatý pán ukázal novinárovi na Václavskom námestí pás dlaždíc, ktoré už na prvý pohľad boli tmavšie ako ostatné. Z plastového vrecka potom vytiahol dve takmer identické dlaždice. Keď ich v ruke pootočil, odhalila sa hladká strana leštenej žuly, ktorá je inak pred chodcami skrytá. Na jednej z dlaždíc bolo vidieť kúsok dátumu 1895, na druhej boli tri písmená z hebrejskej abecedy. Pavlat reportérovi prezradil, že sa zrejme pozerajú na časť židovského chválospevu.

Václavské námestie v Prahe.
Václavské námestie v Prahe. Foto: Pixabay.com

Riaditeľ Židovského múzea reportérovi BBC porozprával aj o tom, ako a kedy sa k žulovým dlaždiciam dostal. Bolo to koncom 80-tych rokov, keď sa do Prahy chystal Michail Gorbačov a pri tejto príležitosti sa opravovali cesty a chodníky. Keď vtedy Leo Pavlat prechádzal popri kope nových dlaždíc, ktoré sa robotníci chystali osadiť, všimol si, že sú to židovské náhrobky z 19. storočia, rozsekané na kocky. Niekoľko si ich vzal a rýchlo sa pobral preč. Neskôr vypátral, že by mohlo ísť o pomníky zo starého židovského cintorína z obce Údlice na severozápade Česka.

Neľahký život československých Židov

Leo Pavlat ako Žid a riaditeľ Židovského múzea v Prahe pokladá rozsekanie starých židovských náhrobkov a ich využitie v chodníkovej dlažbe za nevhodné. "Nemyslím si, že to komunisti urobili naschvál, aby nás Židov urazili. Ale je to necitlivé," povedal Pavlat. Potešilo by ho, ak by mesto na Václavskom námestí zriadilo malú plaketu, ktorá by pripomínala, že v Česku kedysi židovská komunita prekvitala.

Ilustračná fotografia - vydláždený chodník.
Ilustračná fotografia - vydláždený chodník. Foto: Pexels.com

Leo Pavlat si spomenul aj na to, ako sa československým Židom žilo za komunizmu: „Byť Židom vtedy nebolo jednoduché. Bol som aktívnym členom komunity, ale nie v oficiálnych kruhoch. Členom Komunistickej strany som nebol. O Židoch neboli žiadne publikácie, žiadna osveta. Myslím, že režim chcel, aby židovská komunita pomaly zomrela.“

Ilustračná fotografia - židovský cintorín.
Ilustračná fotografia - židovský cintorín. Foto: Pexels.com

Pred 2. svetovou vojnou žilo v Československu asi 350 000 Židov, po nej už len 50 000. Protináboženská komunistická politika, ktorá krajinu ovládala až do roku 1989, zredukovala počet členov komunity na 8000. O staré židovské cintoríny z 19. storočia sa počas komunizmu nikto nestaral, až sa režim rozhodol, že pomníky by sa dali využiť v stavebníctve. Na Slovensku momentálne žije asi 5000 Židov, čo predstavuje jedno promile populácie.

Už ste čítali?