SNG sa podieľa na výstave krajinomaľby z čias Rakúsko-Uhorska v Plzni
Krajina sa stala dôležitým žánrom 19. storočia, na ktorom sa rýchly vývoj tendencií smerujúcich k modernému poňatiu prejavil najmarkantnejšie, povedala kurátorka výstavy Kataríny Beňovej.
Bratislava/Plzeň 7. januára (TASR) – Výstava s názvom Z akadémie do prírody je v Západočeskej galérii v Plzni. Podnázov Podoby krajinomaľby v strednej Európe 1860 – 1890 spresňuje obdobie vzniku diel aj ich dominantnú tematiku.
"Výstava je pozoruhodná v tom, že sa sústreďuje aj z umelecko-geografického hľadiska na doteraz celkom neprebádané súvislosti inšpirácií barbizonskou školou v strednej Európe z čias rakúsko-uhorskej monarchie. Robí to pomerne atraktívnym výberom autorov a maliarskych diel. Tie sa snažia zachytiť nielen videnú skutočnosť, ale aj atmosféru – podoby počasia a prírody v rôznych ročných obdobiach, a to ešte pred impresionizmom. Na obrazoch vidíme, ako predstavuje impresionizmus kontinuitu s maliarskym vývinom v poslednej tretine 19. storočia," uviedol pre TASR Dušan Buran zo Slovenskej národnej galérie (SNG), ktorá sa podieľa na výstave.
Tá patrí k prvým pokusom zameraných na tvorbu osobností výtvarnej scény v plenérovej krajinomaľbe, ktoré sa rozvíjali medzi dunajskou monarchiou a súdobými centrami výtvarného umenia. Vo výbere je aj veľkoplošná (244 krát 149 centimetrov) olejomaľba na plátne Noční pútnici pri kríži od Ladislava Mednyánszkeho.
Názvy ďalších obrazov potvrdzujú tematiku: Zimná krajina, Skaly v lese, Kúpeľný domček pri Balatone, Podtatranská krajina po jarnom daždi, Strnisko so zelenou trávou, Krajina z okolia Paríža, Výlov rybníka Svet pri Třeboni, Kone na pastve, Bocianí snem, Krajina v pustatine, Príboj, Na trhu pri Svätej Trojici a iné. Namaľovali ich Václav Brožík, Julius Mařák, Antonín Chittussi, Vojtěch Hynais, Tina Blau, László Paál, Géza Mészöly, Wilhelm Riedel, Eugen Jettel, August von Pettenkofen, Zdenka Braunerová a ďalší umelci.
Podľa kurátorky výstavy Kataríny Beňovej zo SNG hlavným vplyvom, ktorý mali maliari v rámci krajinomaľby možnosť absorbovať, bola tzv. barbizonská škola. Umelci z tejto skupiny aj ich nasledovníci sa sústredili na zachytenie prchavých prírodných javov a sprostredkúvali osobný pohľad na krajinu. Dôležité bolo získanie osobných skúseností z Barbizonu i ďalších oblastí Francúzska vyhľadávaných plenéristami. K tomuto vplyvu treba priradiť záujem o holandskú maľbu a vizuálne atraktívne prostredie Talianska pre osobné východiská k tvorbe umelcov dosiahnuté na výtvarných akadémiách vo Viedni, Prahe, Mníchove, Düsseldorfe a Paríži.
"Krajina sa stala dôležitým žánrom 19. storočia, na ktorom sa rýchly vývoj tendencií smerujúcich k modernému poňatiu prejavil najmarkantnejšie. Postupne upúšťala od schém a voľbou tém, obrazových foriem a stvárnením atmosféry sa menila. Krajinomaliari realisticky stvárňovali prírodný svet a ich práce boli oceňované i pre schopnosť zachytiť zvolený námet či výsek krajiny s jej jedinečnou atmosférou," konštatuje Beňová.
Výstava potrvá do 27. januára.
