Zakladateľ Musicy aeterny Ján Albrecht sa narodil pred 100 rokmi
TASR
TASR

Zakladateľ Musicy aeterny Ján Albrecht sa narodil pred 100 rokmi

Okrem hudby bolo jeho veľkou láskou aj výtvarné umenie, zvlášť maľba, pretože sa pôvodne túžil stať maliarom

Ján Albrecht, slovenský muzikológ a hudobný pedagóg. — Foto: Wikipedia

Bratislava 7. januára (TASR) - Od narodenia významnej postavy bratislavského, ale aj slovenského kultúrneho života, muzikológa, hudobného pedagóga, huslistu, violistu, zakladateľa a duchovného otca komorného orchestra starej hudby Musica aeterna Jána Albrechta uplynie v pondelok 7. januára sto rokov.

Nezmazateľnú stopu zanechal Ján Albrecht ako editor nôt starej slovenskej hudby, ale aj ako prekladateľ či esejista. Živo sa zaujímal o súčasnú hudbu, výtvarné umenie, literatúru, matematiku a filozofiu umenia. Patril k veľkým inšpirátorom mladšej generácie hudobníkov a teoretikov. Hansi, ako prezývali Jána Albrechta, až do sklonku života usporadúval vo svojom bratislavskom dome na Kapitulskej ul. 1 legendárne stretnutia spojené s prednáškami a s počúvaním hudby.

Ján Albrecht sa narodil 7. januára 1919 v Bratislave v rodine hudobného skladateľa, organistu, dirigenta a riaditeľa Cirkevného hudobného spolku pri Dóme sv. Martina Alexandra Albrechta, ktorý študoval u Bélu Bartóka. Dom Albrechtovcov sa stal na celé generácie doslova dušou bratislavského hudobného života, kultúry a umenia, dlhé roky miestom stretávania sa európskych intelektuálov. Syn Ján Albrecht pokračoval v tradícii svojho otca. Medzi hostí patril okrem iných aj napríklad Jánov bratranec Thomas Messer, dlhoročný riaditeľ Guggenheimovho múzea v New Yorku.

Na bratislavskom Konzervatóriu v roku 1950 ukončil Ján Albrecht štúdium hry na husle. Hru na violu študoval v rokoch 1950-1954 na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. V rokoch 1947-1955 bol členom orchestra Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave.

Pedagogická dráha Jána Albrechta začala v roku 1955, kedy prišiel na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Od roku 1967 do roku 1979 pôsobil na Pedagogickej fakulte UK a súbežne učil na bratislavskom Konzervatóriu. Na VŠMU, kde bol v roku 1995 vymenovaný za profesora, pôsobil v období rokov 1970-1996.

V roku 1970 založil súbor pre starú hudbu Musica aeterna. Vznik súboru podnietilo Albrechtovo štúdium skladieb z obdobia gotiky, renesancie a baroka. Hudobné teleso sa v roku 1989 preorientovalo na hru na originálnych nástrojoch zo 17. a 18. storočia a ich kópiách a začalo hrať hudbu tých čias pochádzajúcu zo slovenských miest. Patril aj k zakladateľom a predsedom festivalu Dni starej hudby. Stál aj na čele občianskeho združenia Centrum starej hudby.

Po celý život sa Ján Albrecht snažil o syntézu teoretického výskumu s oživením hudby starších období. Písal štúdie a články zamerané na objasňovanie otázok barokovej hudby, bol editorom nôt a nahrávok staršej slovenskej hudby. Úvahy o barokovej hudbe zhrnul v knihe Podoby a premeny barokovej hudby (1982), estetické a filozofické postrehy v knihe Eseje o umení (1986) a Duchovný svet krásna (v nemeckom jazyku, 1995). Osobné životné peripetie zachytil zase v knihe Spomienky bratislavského hudobníka, ktorá vyšla až po jeho smrti v roku 1998.

Okrem hudby bolo jeho veľkou láskou aj výtvarné umenie, zvlášť maľba, pretože sa pôvodne túžil stať maliarom. Nadchýnal sa dielami Emila Noldeho a miloval expresionistickú tvorbu Oskara Kokoschku.

Profesor Ján Albrecht zomrel 20. novembra 1996 v Bratislave a je pochovaný na bratislavskom Ondrejskom cintoríne.

Nenahraditeľné duchovné bohatstvo skrývajúce sa v útrobách domu Albrechtovcov si po dohode s dedičkou rozdelili Slovenské národné múzeum (SNM) - Hudobné múzeum, mesto Bratislava a jeho zbierkové inštitúcie.

Ešte počas života dostal v roku 1992 Cenu Jozefa Kresánka za dovtedajšie celoživotné muzikologické dielo. V roku 1996 ocenili Jána Albrechta Cenou hlavného mesta SR Bratislava in memoriam za celoživotné dielo.

V septembri 1998 odhalili pamätnú tabuľu skladateľovi Alexandrovi Albrechtovi (1885-1958) a hudobníkovi, pedagógovi a teoretikovi Jánovi Albrechtovi (1919-1996) na Kapitulskej ul. 1 v Bratislave v dome, kde obaja významní Bratislavčania žili a tvorili.

V marci 2011 bol citát Jána Albrechta "Umenie je najväčším darom, ktorý dáva človek sebe samému" témou písomných maturitných skúšok na slovenských stredných školách.

Slávnostné otvorenie prvého akademického roka na Hudobnej a umeleckej akadémii Jána Albrechta (HUAJA) v Banskej Štiavnici sa uskutočnilo v októbri 2011 v sídle školy.

Zdroje: www.huaja.org, www.hc.sk

Už ste čítali?

Košičanka vyrába parfumy, za ktorými sa idú v Paríži potrhať,…

Voňavky, ktoré sa vyrábajú v laboratóriu na východe Slovenska,…

Profesionálna dohadzovačka: Tragédiou dneška je, že ľudia si…

Profesionálna dohadzovačka pre Dobré noviny prezradila nielen dôvod, prečo…

Slovenskí muži nie sú galantní a ženy nevedia, kto je pravá…

Zisťovali sme za vás, ako sa v spoločnosti vhodne správať a s čím majú…

Uznávaný český pedagóg: Materské školy nevznikli pre potreby…

Špeciálny pedagóg Jiří Halda tvrdí, že materské…

Vzťahový poradca: Muž nedokáže dať žene, čo potrebuje, kým v…

Muži majú v sebe malého zraneného chlapca, ktorého musia najprv…

Psychologička: Mať pod stromčekom hračkárstvo je nezmysel. Deti…

Deťom veľa darčekov netreba, je potrebné sa im venovať. Viac o tejto téme prezradila…

Bývalý policajt: Podľa mojich indícií Kuciakovu vraždu vyšetria.…

Po 26 rokoch aktívnej služby v policajnom zbore odišiel do civilu v hodnosti…

Slovenský vedec Milan Kováč rozlúštil tisícky rokov staré tajomstvo…

Etnológ Milan Kováč skúmal staroveké mayské stavby v stredoamerickej…