Mila Kunis a Ashton Kutcher svojim deťom na Vianoce darčeky nedávajú. Majú na to dôvod, ktorý stojí za zamyslenie

BRATISLAVA 19. decembra - Vianočné nákupy sú v plnom prúde. Deti svoje listy s prianiami odovzdali rodičom a tí si ako veľkí a svedomití Ježiškovi pomocníci plnia svoje povinnosti. Veď, čo by pre svoje milované ratolesti nespravili. Nie všetci však vnímajú Vianoce rovnako. Niektorí rodičia totiž stoja na druhom brehu a zastávajú názor, že darčeky pod stromčekom deti nepotrebujú. K tejto skupinke sa prihlásil aj prominentný pár Mila Kunis a Ashton Kutcher.

Ani oni sa nevyhli radám, ako majú svoje deti vychovávať. Nerobia si však z toho ťažkú hlavu a nahlas priznali, že v ich domácnosti to funguje inak ako vo väčšine iných. „Našou tradíciou je žiadne darčeky pre deti,“ prezradila Kunis. Herci, ktorí sa poznajú niekoľko rokov, spolu vychovávajú trojročnú Wyatt a 10-mesačného synčeka Dimitriho. Vianoce pre ich židovskú rodinu znamenajú veľmi veľa a sviatky si užívajú v rodinnom kruhu. Snažia sa, aby ich deti pochopili význam Vianoc, ktoré nie sú iba o darčekoch.

Minuloročné Vianoce boli ešte len traja a ich vtedy dvojročná dcérka toho podľa slov rodičov dostala príliš veľa. „My sme jej nič nedali, boli to starí rodičia. Dieťa už viac neocení ďalší darček. Dokonca ani nevedia, čo očakávajú. Jednoducho len niečo očakávajú,“ povedala. Mila a Ashton nezakazujú starým rodičom, aby deťom niečo darovali. Obmedzili to však na jeden darček avšak žiadajú, aby im ukázali, ako si ho zaslúžia.

Je otázne, ktoré rozhodnutie je správne a tak Dobré noviny kontaktovali psychologičku Paulínu Bartkovú zo Základnej školy Nevädzovej 2 v Bratislave. 

Myslíte si, že je vhodné kupovať deťom veľa a drahých vianočných darčekov?

Ako sa hovorí: „Všetko s mierou.“ Vedieme ich tým k tomu, aby si vážili veci. Vianoce sú predovšetkým obdobím, kedy sa všetci zastavíme, vychutnávame si každý okamih a schádzajú sa celé rodiny. K tomu by sme mali viesť deti od malička. Ale darčeky majú v tých detských srdciach svoje miesto. Rozhodne však musia byť primerané veku.

Snáď každé dieťa píše pred Vianocami list Ježiškovi. Sú v ňom všetky možné priania. Myslíte, že by mali rodičia splniť všetko, po čom deti túžia? Podľa čoho by sa mali priania selektovať?

Tak každý rodič v prvom rade vyberá také darčeky, aké mu jeho finančné možnosti dovolia. Ale ak to zoberieme z iného hľadiska, tak dieťa nemusí dostať vždy úplne všetko. Rodičia určite vedia, po ktorom darčeku ich dieťa túži najviac a verím, že sa snažia zo všetkých síl, aby tá najväčšia túžba bola splnená. Častokrát sa mi aj v praxi stáva, že ak deti dostávajú všetko, tak sa ťažko vyrovnávajú so situáciami, keď niečo nedostanú počas takého bežného fungovania. A, áno, to detské srdiečko môže byť sklamané, ale zase… Veď, môžeme si nechať niečo aj na nabudúce.

Už malé deti dostávajú pod stromček tablety, telefóny a rôznu inú elektroniku. Je to vhodné a od akého veku?

Tablety, telefóny a aj iná elektronika sú už súčasťou nášho života a rovnako sú súčasťou života aj našich detí. Či si to uvedomujeme alebo nie. Deti vidia nás dospelých, ako s tými telefónmi, tabletmi manipulujeme a chcú nás napodobňovať. Podobne ako pri iných činnostiach, ako je varenie či šoférovanie. Preto sa kúpe takýchto produktov nevyhneme. Môže to byť pre dieťa skutočne významný a hodnotný darček.

Ťažko sa určuje, kedy je ten správny čas na kúpu prvého telefónu, či tabletu. Ale vzhľadom k dnešnej dobe by som povedala, že prvý telefón, či tablet je vhodný vo veku 9-10 rokov. V tomto veku si už deti dokážu po správnom vysvetlení uvedomovať aj nebezpečenstvo, ktoré im môže hroziť ako napríklad kyberšikana. Preto je nevyhnutné deti viesť k správnemu používaniu takýchto zariadení, aby minimalizovali možné riziká. Na druhej strane si treba uvedomiť, že dieťa môže tieto zariadenia využívať aj vo svoj prospech. Dnes už existuje mnoho aplikácií, ktoré deťom spestria učenie a celkovo sa aj vďaka takejto elektronike môžu dozvedieť veľa užitočných informácií.

Sú však aj takí rodičia, ktorí svojim deťom nezvyknú pod stromček ukryť nič. Je to v poriadku? Netrpí tým dieťa a nemôže sa to odzrkadliť v dospelosti?

Samozrejme. Každá negatívna udalosť zanecháva na detskej duši stopy. U niektorých detí sú tie stopy menšie, u niektorých väčšie. Záleží na mnohých faktoroch. Veľký vplyv v detstve majú na nás naši rodičia, ďalej je to formujúca sa osobnosť a spôsoby zvládania rôznych situácií a, samozrejme, kamaráti a spolužiaci. Potom sa takéto „traumy“ môžu preniesť do dospelosti. Deti bývajú mnohokrát smutné už len vtedy, keď počúvajú ako sa ich spolužiak chváli, čo všetko dostal a aké to bolo drahé. A predstavte si, že vy by ste nedostali nič. Ako by ste sa cítili? Jednoducho a detsky povedané: „Zle.“ Preto je vhodné, že v rodinách, kde sa slávia Vianoce, tak by sa mali dávať aj nejaké darčeky. Aj keď menej, ale ja som určite za dávanie darčekov deťom. Veď už len, keď si predstavíte tie krásne rozžiarené detské očká, keď pod stromčekom nájdu niečo, čo je pre ne.

Na záver by nás zaujímalo, či je správne deťom tvrdiť, že Ježiško existuje a do akého veku to nechať v tejto rovine?

Deti sú obklopené rozprávkami, pravdivými, ale aj vymyslenými. Tak prečo nie? Deti majú právo žiť v tomto čarovnom, vysnenom svete, ktorým detstvo je. Vianoce sú pre nich tajomným, rozprávkovým obdobím a majú svoje čaro. Neskôr sa prirodzene dozvedajú, že Ježiško neexistuje. Častokrát sa tak stáva v škole v kolektíve, keď už iný spolužiak nejakým spôsobom rozlúštil pravdu. Niektoré deti sú z toho veľmi nešťastné, iné to berú ako bežnú vec. „Veď som už veľký.“

Názorov je mnoho. No treba uznať, že pani psychologička má pravdu. Rozprávku a krásnu atmosféru si treba užiť a tešiť sa z každej jednej chvíľky strávenej v kruhu najbližších.