Vereš: Objav planétky Farout prispieva k poznaniu o Slnečnej sústave
Objavená planétka patrí medzi tzv. transneptunické objekty, ktoré sa nachádzajú v pásme za obežnou dráhou planéty Neptún vo vzdialenosti viac ako 30 AU.
Cambridge/Bratislava 18. decembra (TASR) - Novoobjavená planétka, ktorá dostala prezývku Faraout, má aj svoje oficiálne označenie 2018 VG18, „Objekt bol objavený 8.2 metrovým Subaru ďalekohľadom na Havajských ostrovoch na Mauna Kea a potvrdený 6.5 metrovým ďalekohľadom na Las Campanas, v Čile,“ uviedol pre TASR astronóm Peter Vereš, ktorý pôsobí priamo na pôde inštitúcie, ktorá objav publikovala – v Centre pre malé planéty na Harvardskom a Smithsonovom centre pre Astrofyziku. Slovenský astronóm pôsobí v USA už sedem rokov, v minulosti pracoval na Havaji, v NASA, momentálne pôsobí na Harvarde.
Objaviteľom planétky sú Sheppard, Trujillo, Tholen a Oldroyd.
Planétka je zaujímavá najmä svojou vzdialenosťou od Slnka, resp. od Zeme. Delí ju od nás vzdialenosť 120 astronomických jednotiek. Jedna astronomická jednotka (AU) predstavuje priemernú vzdialenosť medzi Slnkom a Zemou, čiže 149 597 870,7 kilometra. Teda v prepočte na kilometre sa planétka 2018 VG18 s prezývkou Farout nachádza vo vzdialenosti cca 18 miliárd kilometrov. Pre vedcov bude teraz dôležité určiť jej dráhu.
„Dráha telesa je len odhadovaná, nakoľko pri transneptunických objektoch treba na určenie dráhy pozorovanie, ktoré trvá aspoň pár rokov. Teleso 2018 VG18 je pozorované iba 32 dní. Preto poznáme iba jeho aktuálnu vzdialenosť, ktorá je maximálna, v akej bolo doteraz pozorované teleso slnečnej sústavy,“ povedal Peter Vereš.
Objavená planétka patrí medzi tzv. transneptunické objekty, ktoré sa nachádzajú v pásme za obežnou dráhou planéty Neptún vo vzdialenosti viac ako 30 AU. Nachádzajú sa tu menšie, ale aj väčšie planétky s priemerom viac než 1000 kilometrov. „Dodnes bolo objavených približne 3000 transneptunických objektov,“ doplnil astronóm.
Medzi tieto telesá napokon patrí aj Pluto, ktoré sa od svojho objavenia v roku 1930 považovalo za planétu, v roku 2006 ho však vedci zaradili medzi planétky resp. trpasličie planéty. Ďalšími transneptunickými telesami sú napríklad 136199 Eris, 136108 Haumea, či planétka 136472 Makemake. Len nedávno, 2. októbra 2018, objavili astronómovia planétku s prezývkou Goblin (2015 TG387) s priemerom 300 km. Obieha okolo Slnka po veľmi výstrednej dráhe. Najbližšie k Slnku je vzdialená 65 AU, no najďalej od Slnka sa dostane až do vzdialenosti 2300 AU a jeden obeh okolo našej stálice jej tak trvá až 32-tisíc rokov.
„Z doteraz odhadnutej dráhy novoobjaveného telesa 2018 VG18 sa dá vypočítať jeho obežná doba 929 rokov, tá sa však môže po ďalších pozorovaniach výrazne zmeniť aj na desiatky tisíc rokov. Najmä ak sa zistí, že veľká polos dráhy je ešte väčšia. Napríklad planétka Sedna má obežnú dobu viac ako 10.000 rokov, a ďalších 14 doteraz objavených transneptunických objektov má obežné doby v desiatkach tisíc rokov,“ vysvetlil astronóm Peter Vereš.
Podľa jeho slov skúmanie objektov vo vonkajšej slnečnej sústave, za dráhou planéty Neptún, poskytuje vedcom informácie o vzniku a vývoji Slnečnej sústavy a napríklad aj o Oortovom oblaku, z ktorého prilietajú kométy.
Okraj Slnečnej sústavy obsahuje množstvo malých objektov a nachádza sa tam omnoho viac malýh objektov, ako v hlavnom páse medzi Marsom a Jupiterom. „Tieto telesá tam podľa súčasných teórií nemohli vzniknúť a preto je zaujímavé študovať, ako sa tam dynamicky dostali z vnútra Slnečnej sústavy, z čoho sa skladajú a ako vyzerajú. Pár posledných rokov sa uvažuje aj o hypotetickej planéte, ktorá by mohla existovať ďaleko za dráhou Neptúna a mohla by vysvetliť zvláštne rozdelenie vzdialených dráh transneptunických objektov,“ povedal slovenský astronóm Peter Vereš z v Centre pre malé planétky na Harvardskom a Smithsonovom centre pre Astrofyziku.
