Lekárka kreslí vo voľnom čase folklórne mandaly. Vďaka nim vedú autistické deti normálny život

BRATISLAVA 19. decembra - Je lekárka, no keď má čas, rada kreslí farebné mandaly. Peniazmi, ktoré vďaka svojmu talentu zarobí, pomáha autistickým deťom žiť normálny život. S Ivanou Jakabovičovou sme sa rozprávali o jej projekte Slovenské čarokruhy. V rozhovore prezradila, ako sa k tomuto nezvyčajnému koníčku dostala a aj to, čo jej pomoc ostatným dáva.

Vaša tvorba je založená na kreslení mandál. Čo je to mandala?

Mandala je, najjednoduchšie povedané, kruhový obraz, v ktorom sa pravidelne opakujú určité tvary. Slovo mandala pochádza zo sanskritu, dávneho indického jazyka, a je odvodené od manda – podstata a prípony -la – uchopiť. Mandalu teda môžeme voľne preložiť ako zachytenie podstaty. Ďalší voľný preklad je stred a obvod – obidva tieto významy v jednom slove. Veľa ľudí názov mandala mätie, považujú mandaly za symboly prislúchajúce k určitému náboženstvu, ja to však vnímam ako omyl. Pre mňa sa v mandalách, po slovensky čarokruhoch, spájajú dva univerzálne jazyky, ktorými sa dohovoríme na celom svete: matematika a farby.

Odkiaľ mandaly pochádzajú?
Najstaršie kruhové obrazce sú z obdobia paleolitu a našli sa v skalných rytinách v Afrike, Európe aj Severnej Amerike. A kruh je aj prvý tvar, ktorý dieťa kreslí, keď mu dáte do ruky ceruzku.  Tieto  detské mandaly sa veľmi podobajú práve najstarším rytinám –  ako by deti postupovali v rovnakých krokoch v uvedomovaní si seba samého ako dávni ľudia. Takže kruhové tvary máme svojím spôsobom v sebe zakódované. Veď aj dieťa v brušku je v podstate v kruhovom tvare – v maternici.

Ako a kedy ste sa dostali ku kresleniu mandál?

Kresleniu mandál sa venujem asi 3 roky a priviedla ma k tomu úplná náhoda – išla som okolo papiernictva a vo výklade ma zaujali farebné fixky. Priťahovali ma k sebe. Doniesla som si ich domov a ešte v ten večer vznikla prvá mandala. To, že je to mandala, som ale zistila až neskôr. Jednoducho som chcela mať na papieri farby, ktoré ma v tej chvíli upútali a nepremýšľala som nad tým, čo kreslím. Akosi automaticky vznikol kruh.

Vaše čarokruhy sú jedinečné tým, že spájate myšlienku východných filozofií so slovenským folklórom. Ako vám napadlo práve toto spojenie?

Asi tým, že nespájam mandaly so žiadnym náboženstvom. Pri pohľade na výšivky na krojoch som tam tie mandaly videla – veľa výšiviek je kruhového tvaru, pozrite  okolo seba, mandaly sú vlastne všade okolo nás. A prečo folklór?  Zaujal ma asi ako každého v poslednej dobe, čo je fantastické. Ale ja som mala to šťastie, že som sa dostala k Janke Kucbelovej z firmy Parta a tam som videla originálne kroje, nádherné vzory a farby, a nemohla som ich nenakresliť. Práve vďaka Janke je presne pri každom obrázku v omaľovánke napísané, z ktorej oblasti pochádza, mala so mnou veľkú trpezlivosť.

Aké konkrétne slovenské motívy nájdeme na vašich mandalách?

V tejto omaľovánke to bol náhodný výber – ja som vlastne nevedela, že kreslím omaľovánku. Jednoducho som kreslila vzory a farby, ktoré ma zaujali. Keď bolo tých obrázkov veľa, vnukol mi myšlienku na omaľovánku pán Béreš – ten šíri osvetu o krojoch a slovenských tradíciách,  a bol tým človekom, kto mi dodal odvahu. Presnejšie povedané mi nekompromisne oznámil, že bude omaľovávanka a hotovo. Myslím si, že práve omaľovánka je príjemný spôsob zoznámenia sa s krojmi aj pre nás, bežných ľudí, ktorí nevedia vyšívať. 

Je pravda, že mandaly vedia byť za istých okolností liečivé?

Mandala vlastne ukazuje, ako sa chaos stáva harmonickou formou. Nemá začiatok ani koniec a vzorce v nej sa opakujú – tým dáva človeku akýsi pocit istoty. Ako prvý začal mandaly v terapii využívať Carl Gustav Jung, švajčiarsky psychiater. Vyskúšal to na sebe, každý deň do denníka nakreslil kruh a všimol si, že farby a tvary sa menili podľa jeho vnútorného rozpoloženia. Jung v podstate hovorí, že mandala nás privedie k nášmu stredu, centrálnemu bodu, k nášmu ja. Mne osobne mandaly ukázali, ako relaxovať. Pri tom množstve povinností a myšlienok, ktoré má každý z nás v hlave, je to taký malý dar – sadnúť si a jediné, čo vás zaujíma je, akú farbu použijete. Farby samotné majú dlhú históriu v terapii, každá na nás nejako pôsobí. Všimnite si, ako sa upokojíte, keď ste v lese – vďaka zelenej.  Akú energiu vám dodá slnečný deň – vďaka žltej. Alebo ako energicky pôsobí červená farba – to vidíte napríklad aj na býkoch. 

Vaša záľuba časom nadobudla aj charitatívny rozmer. Komu a ako pomáhate?

Mandaly najskôr pomáhali iba mne – zrelaxovať a vypnúť hlavu. Postupne začalo obrázkov pribúdať a páčili sa, takže som ich rozdávala. No ľudia mali väčšinou potrebu sa odvďačiť a chceli mi za ne niečo dať. A tak vznikla myšlienka venovať tieto peniažky niekomu, kto ich potrebuje viac ako ja. Vybrala som si vtedy 11-ročného chlapčeka Danka Droppu, ktorý sa narodil s kombináciou diagnóz autizmus a detská mozgová obrna. Poznám ho takmer od narodenia, jeho maminka je blízkou priateľkou manželovej mamy. A ako čas plynul a Danko rástol, narastali aj problémy bežného života. Za čo kúpiť všetky pomôcky, ako zohnať asistenta, kde vziať na rehabilitáciu... A tak vznikol projekt Mandalky od Ivky. Jeho cieľom je vlastne umožniť ľuďom pomáhať. Lebo ľudia sú vo svojej podstate dobrí a pomáhať chcú, len často nevedia ako. Takto si kúpia obraz a vedia, že peniaze, ktoré zaň dajú, idú na skvelú vec. Takže sami majú dobrý pocit a šíria ho ďalej. 

Dankovi sme pred dvomi rokmi vďaka mandalám nasporili na trojkolku, vďaka ktorej sa presúval na dlhšie trasy. Obrázky sa však predávali ďalej a Dankova mamina sa rozhodla pomoc rozšíriť aj pre iné rodiny s autistickými deťmi – mandalky podporili rôzne aktivity zdravých súrodencov, ktorí sú väčšinou v úzadí, prispeli na kuchynský robot pre 13-ročného autistu/cukrára Aďka, 9-ročnej autistke Maťke sme kúpili vírivku, ktorá slúži nielen pre ňu, ale pre všetkých „autíkov", podporili sme fotografickú výstavu dospelého aspergera Braňa...

Tých projektov bolo viac a je skvelé, že sa tento projekt rozšíril aj na iných autorov - sochárka Martina Matúšová Zimanová dáva mandalám tretí rozmer – sú vyrezávané v dreve, dvojica z Tete Art vyrába krásne šperky s motívom mandál – výťažok z predaja venujú rovnako autistickým deťom. A  Maťka Maršalová z Royal Candles nimi zdobí ručne vyrábané sviečky - tieto peniažky putujú 7-ročnej Timejke Olšiakovej, ťažko postihnutému dievčatku, ktorej ocko žobre v uliciach Žiliny, aby mohla rodina prežiť. 

Váš projekt Slovenské čarokruhy má teda ušľachtilý cieľ. Prečo ste sa rozhodli pomáhať ostatným?

Pretože môžem. Každý z nás môže. Niekedy na to stačí len obyčajný úsmev.