Na Nový rok sme nemohli jesť hydinu, lebo by nám uletelo šťastie. Aké boli novoročné zvyky Slovákov v minulosti? - Dobré noviny
Dobré noviny
Na Nový rok sme nemohli jesť hydinu, lebo by nám uletelo šťastie. Aké boli novoročné zvyky Slovákov v minulosti?

Na Nový rok sme nemohli jesť hydinu, lebo by nám uletelo šťastie. Aké boli novoročné zvyky Slovákov v minulosti?

K 1. januáru na Slovensku v minulosti patrili dlhé vinše, viacchodový obed aj plieskanie bičmi.

BRATISLAVA 1. január - Nový rok sa vždy nezačínal prvého januára. V dávnych časoch, keď sa ľudia riadili juliánskym kalendárom, mesiac január totiž ani neexistoval. Kalendár, aký používame dnes, gregoriánsky, zaviedol až pápež Gregor XIII. v 16. storočí. O Novom roku a zvykoch, ktoré v tento deň robili naši predkovia, sme sa rozprávali s etnologičkou Katarínou Nádaskou.

Ľudia boli na seba milí a chodili si vinšovať

K oslavám nového roka dnes patria bujaré oslavy a ohňostroje, no v minulosti dávali Slováci prednosť iným tradíciám. „O polnoci mládenci plieskali bičom alebo iným hlukom upozorňovali na príchod nového roka. Bolo to znamenie, že si už ľudia môžu zablahoželať,“ povedala Katarína Nádaská.

Plieskanie bičom - ilustračná fotografia.
Plieskanie bičom - ilustračná fotografia. Foto: TASR - Erika Ďurčová

Naši predkovia prikladali slovám a vinšom veľkú moc, preto sa 1. januára snažili byť čo najmilší, najprajnejší. Verili, že keď iným dožičia šťastia a zdravia, budú ho mať aj oni. Na Nový rok ráno si rodiny a priatelia chodili vinšovať, ale ako povedala Katarína Nádaská, do domu nikdy nesmela ako prvá vkročiť žena: „Vo všeobecnosti sa to považovalo za veľké nešťastie. Prah dverí musel ako prvý prekročiť švárny mládenec. Mladí muži robili obchôdzky po celej dedine, od horného konca až po dolný chodili všetkým zablahoželať. Vo vinšoch sa ukázala ľudová tvorivosť, priania trvali aj 20-30 minút a každý mládenec do nich vložil čosi svoje.“

Malí vinšovníci - ilustračná fotografia.
Malí vinšovníci - ilustračná fotografia. Foto: TASR - Lýdia Vojtaššáková

K prvému dňu nového roka patril na Slovensku aj slávnostný obed. Keďže už nebol pôst, mohlo sa podávať mäso, ale nikdy to nebola hydina. „Nemohla sa jesť sliepka, kohút, morka, kačka ani hus. Verilo sa, že by rodine mohlo uletieť šťastie. V niektorých regiónoch sa tento zvyk dodržiava dodnes,“ prezradila nám etnologička.

V rozhovore s etnologičkou Katarínou Nádaskou sa dozviete aj to, prečo ľudia postupne prešli z cirkevného kalendára na občiansky, prečo sa verilo, že ako na Nový rok, tak po celý rok a aj to, prečo sú oslavy Nového roka v podnikoch či na námestiach fenoménom 20. storočia.

Už ste čítali?

Daniel Hassan.

Sudánsko-slovenský lekár Daniel Hassan: Mojím vzorom bol primár Blažej z Nemocnice na okraji mesta

Najkrajších 10 rokov života vraj prežil v hospici s nevyliečiteľne chorými…

Barborka Palušová. / Jedna z posledných fotiek celej rodiny.

Namiesto stužkovej jej pripravovali pohreb. Barborka si nestihla splniť veľký sen, no darovala život

Počas svojho krátkeho života bola anjelik, ktorý všade rozdával…

List od neznámeho dievčaťa zmenil jeho život. Slovák Marián sa vo Vietname zaľúbil a našiel cestu ku káve

Mal som asi naivnú predstavu, že ľudia, čo robia s kávou, sú bohatí, spomína…

Fotograf Miroslav Ondruš a jeho snímka, ktorá ohúrila verejnosť.

Lesník Miroslav Ondruš stál zoči-voči bojujúcim medveďom: Keď odišli, zachvátila ma poľovnícka triaška

Medvedica zaútočila na medveďa a ten sa dlho spamätával z toho, čo sa vlastne…

Seriálový Juan s milovanou Broňou a ich spoločnou dcérkou / Mario Cimarro v Dobrých novinách a Dobrom rádiu

Nikdy nezabudne, ako na pláži uvidel krásnu Slovenku. Mario Cimarro spoznal Broňu po mnohých omyloch

Pozrela sa na mňa s tými svojimi úžasnými modrými očami, až sa…