Na Nový rok sme nemohli jesť hydinu, lebo by nám uletelo šťastie. Aké boli novoročné zvyky Slovákov v minulosti?
Petronela Svečnjaková
Petronela Svečnjaková

Na Nový rok sme nemohli jesť hydinu, lebo by nám uletelo šťastie. Aké boli novoročné zvyky Slovákov v minulosti?

K 1. januáru na Slovensku v minulosti patrili dlhé vinše, viacchodový obed aj plieskanie bičmi.

BRATISLAVA 1. január - Nový rok sa vždy nezačínal prvého januára. V dávnych časoch, keď sa ľudia riadili juliánskym kalendárom, mesiac január totiž ani neexistoval. Kalendár, aký používame dnes, gregoriánsky, zaviedol až pápež Gregor XIII. v 16. storočí. O Novom roku a zvykoch, ktoré v tento deň robili naši predkovia, sme sa rozprávali s etnologičkou Katarínou Nádaskou.

Ľudia boli na seba milí a chodili si vinšovať

K oslavám nového roka dnes patria bujaré oslavy a ohňostroje, no v minulosti dávali Slováci prednosť iným tradíciám. „O polnoci mládenci plieskali bičom alebo iným hlukom upozorňovali na príchod nového roka. Bolo to znamenie, že si už ľudia môžu zablahoželať,“ povedala Katarína Nádaská.

Plieskanie bičom - ilustračná fotografia.
Plieskanie bičom - ilustračná fotografia. Foto: TASR - Erika Ďurčová

Naši predkovia prikladali slovám a vinšom veľkú moc, preto sa 1. januára snažili byť čo najmilší, najprajnejší. Verili, že keď iným dožičia šťastia a zdravia, budú ho mať aj oni. Na Nový rok ráno si rodiny a priatelia chodili vinšovať, ale ako povedala Katarína Nádaská, do domu nikdy nesmela ako prvá vkročiť žena: „Vo všeobecnosti sa to považovalo za veľké nešťastie. Prah dverí musel ako prvý prekročiť švárny mládenec. Mladí muži robili obchôdzky po celej dedine, od horného konca až po dolný chodili všetkým zablahoželať. Vo vinšoch sa ukázala ľudová tvorivosť, priania trvali aj 20-30 minút a každý mládenec do nich vložil čosi svoje.“

Malí vinšovníci - ilustračná fotografia.
Malí vinšovníci - ilustračná fotografia. Foto: TASR - Lýdia Vojtaššáková

K prvému dňu nového roka patril na Slovensku aj slávnostný obed. Keďže už nebol pôst, mohlo sa podávať mäso, ale nikdy to nebola hydina. „Nemohla sa jesť sliepka, kohút, morka, kačka ani hus. Verilo sa, že by rodine mohlo uletieť šťastie. V niektorých regiónoch sa tento zvyk dodržiava dodnes,“ prezradila nám etnologička.

V rozhovore s etnologičkou Katarínou Nádaskou sa dozviete aj to, prečo ľudia postupne prešli z cirkevného kalendára na občiansky, prečo sa verilo, že ako na Nový rok, tak po celý rok a aj to, prečo sú oslavy Nového roka v podnikoch či na námestiach fenoménom 20. storočia.

Už ste čítali?

Uznávaný český pedagóg: Mama je doma kráľovná, nie slúžka. Zariadiť…

Vysokoškolský pedagóg, spíker a lektor Marek Herman pre Dobré…

Sima Martausová: To, že môžem spievať a skladať piesne, vnímam…

Úsmevom pozitívne naladí nejedného človeka a charakterizuje…

Onkogynekológ: Dvesto Sloveniek ročne zomrie úplne zbytočne.…

Chorobe, na ktorú na Slovensku zomiera množstvo žien, sa dá predísť.…

Braňo Mojsej vo vlastnej klinike lieči závislých: Pvým varovným…

Braňo Mojsej sa rozhodol založiť kliniku, v ktorej chce pomáhať závislým…

Fyzioterapeutka: Chrbticu si neničíme len v práci, ale aj v…

Chrbtici neškodíme iba v práci, ale aj v spánku. Fyzioterapeutka…

Marek Herman: Otcovia dnes nevedia, čo majú doma a v domácnosti…

Otec je pre deti nenahraditeľný minimálne v dvoch situáciách. O…

Zuzka šije svadobné šaty, aké na Slovensku ešte neboli: Vďaka…

Šikovná Slovenka si za rok vybudovala značku, ktorá zarezonovala na módnej…

Šéfka Profesie: Radšej nemať žiadny titul ako nekvalitnú vysokú…

Ivana Molnárová pôsobí v Profesii už 18 rokov, posledných…