Adventný veniec vymyslel učiteľ, aby sa ho deti prestali vypytovať, kedy budú Vianoce

BRATISLAVA 2. decembra - Každý rok pred Vianocami sa vo väčšine slovenských rodín dodržiava krásna tradícia. Postupne týždeň po týždni, zapaľujeme sviečku na adventnom venci. Jeho zdobenie a zapaľovanie sa spája s obdobím adventu, čo znamená prvú časť liturgického roka rímskokatolíckej cirkvi. Je vymedzená štyrmi nedeľami pred vianočnými sviatkami, teda pred oslavou narodenia Ježiša Krista. A to je odpoveď, prečo sa vždy v nedeľu zapaľuje na adventnom venci nová sviečka. Ide o akési symbolické odpočítavanie týždňov do Vianoc.

Sviečky na adventný veniec

Pôvod adventného venca

Skutočné okolnosti vzniku adventného venca nám nie sú celkom známe, no existujú o ňom viaceré zmienky. Tá prvá hovorí o tom, že na vencoch si zapaľovali sviečky už predkresťanské germánske národy, ktoré takto počas chladných a tmavých decembrových dní túžobne očakávali teplejšiu jar. V Škandinávii zasa ľudia zapaľovali sviečky umiestnené do kruhu a modlili sa k bohu svetla, aby otočil Zem späť k Slnku, predĺžil tak dni a vrátil na zem teplo. Predpokladá sa, že niekedy v období stredoveku si túto tradíciu prispôsobili kresťania pre vlastné potreby a pomocou adventných vencov sa pripravovali na Vianoce.

Odpočítavanie dní do Vianoc

Iné pramene však naznačujú, že adventný veniec bol „vynájdený“ až v 19. storočí. Bolo to údajne v hamburskej škole Rauhes Haus založenej protestantským pastorom Johanom Hinrichom Wichernomom. Študenti sa tu v čase adventu svojich učiteľov neustále vypytovali, či a kedy už budú Vianoce. A tak v roku 1839 Wichern postavil veľký drevený kruh, na ktorý položil dvadsať malých červených sviečok a štyri veľké biele sviece. Malé sviečky zapaľoval postupne každý všedný deň v čase adventu a vždy v nedeľu rozsvietil veľkú bielu sviečku. Takto deti naučil vyrátať si počet zostávajúcich dní do Vianoc. Tento zvyk sa vtedy ujal na pôde protestantskej cirkvi v Nemecku, ktorá ho začala dodržiavať. Až neskôr sa adventný veniec vyvinul do menšej podoby so štyrmi prípadne piatimi sviečkami, ako ho poznáme dnes.

Hlboký význam tradície

Adventný veniec by mal pozostávať z ihličnanov, pretože tie symbolizujú trvalý život. Sú však aj také, ktorých význam je ešte hlbší. Napríklad vavrín znamená víťazstvo nad prenasledovaním a utrpením. Borovica a tis predstavujú nesmrteľnosť a cédru sa pripisuje sila a uzdravenie. Používa sa aj cezmína, ktorá síce nie je ihličnan, no jej pichľavé listy pripomínajú tŕňovú korunu.

Aj napriek tomu, že v dnešnej dobe sú adventné vence rôznych podôb a tvarov, primárne by mal byť vždy kruhový. Dôvod je úplne jednoduchý, nemá začiatok ani koniec, čo symbolizuje večnosť a nesmrteľnosť duše. Šišky, oriešky, prípadne semienka, ktorými sa veniec zdobí, sú symbolom vzkriesenia a spolu so sviečkami a ich svetlom má celý veniec predstavovať večný život.