Naša tanečná špička: Je škoda, že chlapci chcú byť len futbalisti. Niektorí by boli úžasní tanečníci

BRATISLAVA 27. novembra - Andrea Zelinková zasvätila takmer celý život svojej najväčšej vášni. Spoločenským tancom sa venuje už od útleho detstva, kedy pochopila, že toto je tá cesta, ktorou sa chce poberať. Keď prišla do veku, kedy jej rovesníci behali po vonku a chodili na školské výlety, musela odolať a usporiadať si priority. „Boli obdobia, kedy som vymýšľala. Vždy som doma dostala na výber, že pokojne choď, ale nepôjdeš na súťaž, alebo kľudne môžeš dostať takýto darček, ale miesto tréningov. A ja som sa tak vždy nejako zamyslela a vždy som si vybrala ten tanec,“ vysvetlila Andrea.

Prvú súťaž absolvovala už po pol roku, odkedy začala tancovať. Bola veľmi maličká, no pamätá si stres a krásne oblečené tanečnice. Vtedy na nádherné róby pozerala s obdivom a túžila po tom, aby aj ona mala raz tak krásne a noblesné šaty. Aj to bola jedna z mnohých vecí, ktoré ju motivovali, aby pokračovala v tanečnej kariére.

Obrovský problém s tanečníkmi

Ako Andreja v rozhovore pre Dobré noviny priznala, s problémom nájsť si tanečného partnera sa nestretávame iba na Slovensku. „V tých detských kategóriách je naozaj viac dievčat ako chlapcov. Je to asi preto, že každý chlapec chce byť futbalista alebo hokejista. Takže chlapcov, ktorí by chceli tancovať, nie je až tak veľa, pritom veľa z nich je úžasne šikovných,“ vysvetlila. Myslí si, že ovládať základy tanca by mohli všetci, avšak rozumie tomu, že ak niekto robí niečo takmer vrcholovo, ťažko sa to spája s niečím ďalším.

Život v zahraničí

Po úspechoch na Slovensku sa tanečne chcela posunúť a naskytla sa jej úžasná príležitosť. Andrea nezaváhala a neodradilo ju ani to, že sa musí pobaliť a odcestovať do Lotyšska. Našla si tam totiž tanečného partnera. „Príležitosť v Lotyšsku bola z môjho pohľadu taká tá, ktorá sa neodmieta. Keby som to nebola vyskúšala, tak si to asi vyčítam,“ priznala Andrea. So svojím novým lotyšským partnerom reprezentovali jeho rodnú krajinu a dosiahli naozaj obrovské úspechy. „Tancovali sme spolu 2 a pol roka, boli sme dvakrát majstri Lotyšska, tým pádom sme túto krajinu reprezentovali na majstrovstvách Európy a sveta, kde sme vždy boli v takej prvej dvadsiatke,“ prezradila pre Dobré noviny Andrea.

To však nie je všetko. Okrem spomínaného boli Andrea s partnerom aj dvakrát finalistami svetového pohára a jeden z najväčších úspechov, ktoré spolu dosiahli, bolo víťazstvo na prestížnej tanečnej súťaži German Open v Stuttgarte.

Účinkovanie v svetoznámej tanečnej divadelnej šou

Po „rozchode“ s posledným tanečným partnerom prišla na Andreu únava. Hľadať a zvykať si na niekoho nového nie je podľa jej slov totiž vôbec jednoduché. „Bola som unavená, ale vedela som, že tancovať chcem,“ s istotou v hlase priznala Andrea. Od malička vedela o predstavení známom pod názvom „Burn the floor“, ktoré funguje už dlhé roky. Povedala si, že by to rada skúsila, a tak napísala email, či náhodou nehľadajú tanečnicu. „Zrazu som letela na skúšku do Londýna a o pár týždňov som bola v Londýne a nacvičovala s nimi predstavenie,“ opísala začiatok účinkovania v svetoznámej tanečnej divadelnej šou.

Túto skúsenosť si profíčka, akou Andrea dodnes je, veľmi cení. Netají sa však tým, že išlo o veľmi náročné a namáhavé obdobie, keďže v priebehu týždňa absolvovali všetci tanečníci osem dvojhodinových predstavení. Darilo sa jej a s predstavením odcestovala do Spojených štátov amerických na turné. Tu však dostala stopku a „americký sen“ skončil. „Zostala som tam žiaľ iba nejaké tri týždne, lebo som sa zranila. Bolo to vážnejšie zranenie, a tak som sa zrazu ocitla v lietadle smerom domov.“ Doma, teda na Slovensku Andrejka zostala dodnes.

Poďme spolu tancovať

Otvorenie vlastnej tanečnej školy nikdy v minulosti neriešila, jednoducho k tomu prišlo a ako sama Andrea priznala, pretancovala sa k nej. Zistila, že ju napĺňa a baví, predávať svoje skúsenosti či už dospelým alebo deťom. Samozrejme, je to u každej spomínanej kategórie iné, avšak u dospelých je to aj o niečom inom. „Dospelým sa dá ukázať, že tanec nie sú iba kroky, ale že je v tom oveľa viac. Že muž vedie tú svoju partnerku, ako ju má viesť, ako sa žena má nechať viesť, ako to v páre funguje. Že jednotlivé tance majú svoj charakter, svoju emóciu a príbeh. Potom to nie sú iba kroky a majú o tom úplne inú predstavu,“ vysvetlila Andrejka.

Pri deťoch je to práve o energii. Väčšina z nich totiž preferuje živšie tance a energickejšie pohyby. Len veľmi málo detí dokáže drilovať postoj a kroky dookola. „Skôr ich baví taká tá hravá forma,“ dodala Andrea.

V rozhovore vysvetlila Andrea Zelinková aj to, ako sa spoločenské tance rozdeľujú, prečo sa už ako 13-ročná dostala do kategórie medzi dospelých, či by mali tancovať všetci a aj to, aké pády počas svojej kariéry prežila.