Najhorší smog v dejinách zabil za päť dní 12 000 Londýnčanov. Aj tak zmenil svet k lepšiemu
Kristína Jurzová
Kristína Jurzová

Najhorší smog v dejinách zabil za päť dní 12 000 Londýnčanov. Aj tak zmenil svet k lepšiemu

Hmlová vlna, ktorá ráno 5. decembra 1952 zasiahla Londýn, bola výnimočná - fotografie z tej doby ukazujú, že mesto sa úplne ponorilo do šedo-žltého dymu. Miestni tomu neprikladali väčší význam, britská metropola bola v tej dobe zvyknutá na všeličo. To, čo nasledovalo potom, však nikto nečakal.

— Foto: Reprofoto Youtube

Londýn/Bratislava 25. novembra (Dobré noviny/TASR) – Je to už 65 rokov, čo hlavné mesto Veľkej Británie postihlo nešťastie, ktoré však v konečnom dôsledku zmenilo svet k lepšiemu. Londýn sa ponoril do zvláštnej vražednej hmly, ktorá pripravila o život tisíce ľudí.

Aby sme pochopili, čo spôsobilo jednu z najväčších tragédií na Britských ostrovoch, je dôležité vedieť, akými veľkými zmenami prešiel v tých časoch Londýn. Jedna z nich sa týkala dopravy. Londýn takmer úplne prestal využívať elektrickú energiu a namiesto toho prišli do módy autobusy s naftovým pohonom.

Druhým dôležitým míľnikom v priemyselnej revolúcii bolo uhlie a jeho spaľovanie. Dym z komínov (smoke) sa zmiešal s hmlou (fog) a vytvoril takzvaný smog. Ten sa počas inverzie zvykol držať pri zemi, no po niekoľkých dňoch zväčša zmizol.

Začiatkom decembra 1952 však ostrovy zasiahlo mimoriadne chladné počasie, a tak ľudia boli nútení enormne vykurovať svoje domácnosti prostredníctvom tuhého paliva. Hmla v meste extrémne hustla, no jej obyvateľom táto situácia spočiatku nepripadala podozrivá. Británia je predsa povestná hmlou už od čias Rimanov.

Vražedná "hrachová polievka"

Všetko sa však zmenilo dňa 5. decembra, keď nastalo obdobie bezvetria a inverzie. "Hrachová polievka", ako jav ľudovo nazývali, však akosi nemizla. Naopak, hmla naberala nebezpečne vyzerajúcu žltú farbu, pričom viditeľnosť bola naozaj nízka a ovzdušie vonku neuveriteľne páchlo. Dnes už vieme, že obsahovalo síru.

Napriek tomu, že 9. decembra vietor smog konečne odfúkol, v metropole vypukla panika. Miestne nemocnice totiž verejnosť informovali, že hospitalizovali o 150-tisíc ľudí viac, ako bolo bežné. Čo bolo však ešte horšie, v priebehu týždňa prišlo o život 4-tisíc ľudí. To však nebolo všetko. Respiračné problémy v priebehu niekoľkých mesiacov zabili množstvo ďalších ľudí, predovšetkým novorodencov a starších ľudí.

Podľa najnovších výskumov si katastrofa vyžiadala až 12-tisíc obetí. Úrady si dlhé desaťročia však nevedeli vysvetliť, čo presne spôsobilo túto tragédiu.

Záhadný chemický paradox

S jednoznačným vysvetlením prišli vedci až vlani. Tím v Texase na čele s Renjim Zhangom vytvoril v laboratórnych podmienkach situáciu podobnú tej spred šesťdesiatich rokov. Jednu z najväčších záhad rozlúštili v odbornom časopise Proceedings of the National Academies of Science.

Pri spaľovaní vzniká oxid siričitý, "lenže ako sa premenil na kyselinu sírovú, to bolo až doteraz záhadou," doplnil profesor. "Naše výsledky ukázali, že celý proces urýchlil oxid dusičitý, čo je ďalší produkt spaľovania uhlia. Ten sa zmiešal s prírodnou hmlou, ktorá padla na Londýn. Kľúčovým aspektom je potom premena oxidu siričitého na síru, pri čom vznikajú jedovaté častice, ktoré zostávajú v ovzduší," vysvetlil Zhang.

Laicky povedané, len čo sa z hmly začala vytrácať voda, v ovzduší sa skoncentrovala kyselina. Tá sa udržovala nielen na povrchu predmetov, ale prenikla aj do pľúc ľudí, čo malo za následok ich smrť.

Životne dôležité zmeny

Po tejto tragédii vyvolával akýkoľvek smog u verejnosti veľký strach. Len čo sa v uliciach opäť objavila neprirodzená hmla, mnohí obyvatelia radšej zostávali doma a nešli do práce. To malo, samozrejme, vplyv aj na samotnú ekonomiku krajiny.

Nielen ľudia volali po čistejšom vzduchu, ale situáciu začali riešiť aj samotné úrady. Začalo sa hovoriť o životnom prostredí a o vplyve človeka naň. Nové vyhlášky zakazovali napríklad spaľovať odpadky a viditeľné zmeny priniesla aj ekologickejšia doprava či obmedzenie tepelných elektrární. No predovšetkým odborníci sa začali zaoberať počasím. Predpovede dnes síce považujeme za samozrejmosť, no málokto vie, že za vznikom meteorológie stojí jedna z najväčších katastrof v Británii, ktorá je známa ako Veľký smog.

Na snímke ranná dopravná špička v smogom zahalenom v indickom meste Naí Dillí v utorok 14. novembra 2017.
Na snímke ranná dopravná špička v smogom zahalenom v indickom meste Naí Dillí v utorok 14. novembra 2017. Foto: TASR/AP

Smog však ohrozuje ľudstvo aj v súčasnosti. Podľa správy UNICEF asi tretina z dvoch miliárd detí na svete, ktoré dýchajú toxický vzduch, žije v severnej časti Indie a susedných krajinách ako Pakistan a Čína.

Napríklad indická metropola patrí k mestám s najviac znečisteným ovzduším na svete. Už vyše mesiac sa takmer 19-miliónové Naí Dillí borí so smogom. Ten spôsobil dopravné havárie, dýchacie problémy a tak mnoho obyvateľov muselo zostať vo svojich príbytkoch.

Prečo dnes smog nezabíja?

Nebezpečné častice v ovzduší neutralizuje amoniak, ktorý sa vylučuje pri nadmernom užívaním umelých hnojív, čo je pre tieto krajiny typické. Smog je síce podľa odborníkov z dlhodobého hľadiska naozaj nebezpečný, no za takýchto podmienok nemá také rýchle smrtiace účinky ako ten v Londýne z roku 1952.

Už ste čítali?

Rómsky lekár z Košíc: Na ZŠ mi imponovalo, keď odo mňa odpisovali…

Nikolas Rybár je mladý doktor s veľkou chuťou do života. Na pacientov nechce…

Slovenka svojimi šperkami očarila Meghan Markle. Jej tvorba…

Jej šperky inšpirované Slovenskom sa tešia veľkej obľube aj v…

Ženy bojujúce s rakovinou: Prísť o prsia či vlasy nie je hanba.…

Brošne s motívom kozy vznikli z osobnej skúsenosti troch kamarátok.…

Pani Eva skrášľuje sama vo voľnom čase okolie svojej bytovky.…

Pestré farby, kamienky či kvietky. Takáto krása sa pred bytovkami nevidí…

Peter Nagy: Snažiť sa zapáčiť tínedžerom by bolo trápne. Robím…

Skladba Profesori Indigo mala v skutočnosti už sedem rokov, keď sa z nej zo dňa na deň stal…

Radana má sklerózu multiplex. Keď jej ju diagnostikovali, nevedela…

Ľudia neraz o tomto ochorení nechcú rozprávať. 

Logopedička: Mamička vie správnu reč dieťaťa ovplyvniť už tesne…

Detí, ktoré majú problémy s rečou či artikuláciou, je v…

Uznávaný český pedagóg: Mama je doma kráľovná, nie slúžka. Zariadiť…

Vysokoškolský pedagóg, spíker a lektor Marek Herman pre Dobré…