Dobré noviny
Šéfka Slobody zvierat: Najsmutnejšie je, keď v útulku zomrie pes na nezáujem alebo starobu
Dominika Dobrocká
Dominika Dobrocká

Šéfka Slobody zvierat: Najsmutnejšie je, keď v útulku zomrie pes na nezáujem alebo starobu

Opusteným a nechceným zvieratkám pomáha už 15 rokov. Pavla Dugovičová sa snaží každému psíkovi nájsť ten správny domov.

BRATISLAVA 22. novembra - Predsedníčka Slobody zvierat Pavla Dugovičová sa k svojej práci dostala veľkou náhodou. Síce už od malička túžila pracovať ako veterinárka, rodičia ju od tejto práce odhovorili, a tak sa vydala ekonomickým smerom a cestovným ruchom. Nikdy sa však zvieratiek nevzdala. „Popri mojej práci som sa vždy snažila zachraňovať psíkov a mačičky z ulice. Vtedy ešte, žiaľ, fungovala tá sanačná služba v priestoroch, kde potom sídlila stará Sloboda zvierat. A vždy som tam chodila s priateľmi vykupovať tie zvieratká, aby neskončili veľmi zle, ako to vtedy bolo zvykom,“ prezradila pani Dugovičová.

Takýmto spôsobom sa zoznámila so zakladateľom Slobody zvierat Lacom Ďurkovičom a to, že dnes sama pracuje v Slobode zvierat, považuje za šťastenu a silu osudu. „Nie som síce veterinárka, ale pracujem so zvieratami a je to niečo úžasné,“ s úsmevom priznala.

Snaha nájsť domov každému

Rok je dlhá doba a v útulku sa prestrieda naozaj obrovský počet psíkov a mačiek. „Ročne sa v útulku objaví okolo 2800 psov a 500 mačiek s tým, že okolo 1000 mačiek prejde útulkom aj kastráciou,“ v rozhovore pre Dobré noviny odhalila skutočnosť Dugovičová. Ani rokmi sa tento počet veľmi nemení, keďže bratislavský útulok na Poliankach pomáha aj iným útulkom.

Prirodzená otázka, ktorá sa nám všetkým v hlave objaví je, čo s týmito zvieratkami v útulku robia. Odpoveď je jednoznačná. Pracovníci sa všemožne snažia nájsť každému jednému domov. Niektoré psíky majú šťastie a v útulku sa zdržia len veľmi krátko, iné tu zostávajú na dožitie. „Je to však jedna z najsmutnejších vecí, keď zomrie pes v útulku. Myslím na starobu alebo nezáujem. Smutné je aj to, keď k nám príde staré zviera. Väčšinou sú to vyslúžilí psíkovia a práve títo majú mizivú šancu sa umiestniť.“ Nie je to však pravidlom a šťastné konce sú realitou. Keď totiž takýto psík dokáže zvládnuť dlhú prepravu mimo hraníc, svoj domov veľmi často nachádza v Nemecku.

Ako prebieha adopcia

Čo sa týka samotnej adopcie, Pavla Dugovičová odporúča, aby záujemcovia vždy do útulku prišli a na mieste zistili, čo vlastne hľadajú. Podľa jej slov sa často stáva, že ľudia prichádzajú s predstavou a odchádzajú s úplne iným psíkom. Jednoducho, chémia je dôležitá. Okrem toho sa potenciálni záujemcovia dozvedia všetky dostupné informácie o danom chlpáčovi, no 100 % záruku im nikto dať nedokáže. „Určite nerobíme tak, že by sme išli priamo do rodiny a zisťovali. Urobíme rozhovor, snažíme sa nadobudnúť dojem, či to bude v poriadku. Dávame šancu každému,“ vysvetlila.

Po dvoch-troch týždňoch od dňa adopcie sa pošle kontrolný email, ktorý obsahuje základné otázky. Ľudia naň odpovedajú, posielajú fotky a na základe tohto dokážu pracovníci Slobody zvierat vyhodnotiť, či je psík v dobrých rukách. Je nádherné, že tak krátka doba stačí, aby sa psíci zmenili na nepoznanie. „Niekedy sme si nie úplne istí, ešteže majú čipy, či sa jedná o toho psíka. Skutočne veľa ľudí ich dá tak ostrihať, že vyzerá ako iný pes. No a hlavne tá iskra v očiach, tá tam je.“

Extrémne návraty

Žiaľ, nie všetky prípady adopcie dopadnú dobre. Pani Dugovičová a zamestnanci útulku to poznajú z vlastnej skúsenosti. „Najrýchlejšie vrátený pes z adopcie bol za dve minúty, to bol asi rekord. Druhý, ktorý je v topke, je, že nezvládol cestu autom 100 metrov. Vrátili sa s ním späť, že to nezvládol. To sú ale extrémy. Aj napriek tomu je veľa ľudí, ktorí to nevzdajú aj napriek tým mláčkam v byte, tým prvým rozkúsaným kobercom,“ opísala dve stránky adoptívnych „rodičov“.

Neželané prekvapenie

Ako pani Dugovičová v rozhovore priznala, je lepšie byť pri výbere psíka zdržanlivejší a všetko si zvážiť, ako stúpiť vedľa. Najhoršie je podľa nej, keď jeden z členov rodiny o zvieratko nemá záujem. Je jednoducho potrebné počítať s tým, že s príchodom nového člena príde aj mierny chaos a zmena. „Psík cíti, že nie je ľúbený. To je to najsmutnejšie, keď v rámci rodiny bojujú a nakoniec psíka aj tak vrátia.“ Keď niekto nie je 100 % presvedčený, môže kedykoľvek prísť a psíka vyvenčiť. Pomôže tak zamestnancom útulku a poteší štvornohého chlpáča.

Rozlúčenie

Pavla Dugovičová má zásadu. Sama si zakazuje sa zvieratkám, ktoré prídu, pozerať do očí, najmä tým s pohnutým osudom. „Keď sa však zahľadím, už mi z hlavy nejdu von. Sú však aj zvieratá, ktoré sú u mňa na tej VIP listine, a tým sa cielene snažím ja osobne hľadať domov práve cez kontakty, ktoré máme. Keď už odchádza, som šťastná a koľkokrát mám až husiu kožu,“ priznala. Pri zvieratkách, ktoré sa stali srdcovou záležitosťou, je to, samozrejme, ešte silnejšie.

Viac o najväčšom slovenskom útulku a jeho fungovaní, o adopcii a psíkoch, o tom ako sa dá jednoducho štvornohým chlpáčom pomôcť, ale aj o tom, ako zvládnuť Silvester sa dozviete v celom rozhovore s predsedníčkou Slobody zvierat Pavlou Dugovičovou.

Už ste čítali?