Na Slovensku máme jednu z posledných divokých riek Európy. Viete, kde sa nachádza?
Rieka Belá vzniká sútokom Tichého a Kôprovského potoka a ešte stále v nej žijú raky, hlavátky či pstruhy.
BRATISLAVA 19. novembra - Svetové rieky vyzerajú ako nikdy predtým, ich špecifický ekosystém čoraz viac ohrozuje ľudská činnosť. Už len málo riek je nedotknutých, takých, kde o veciach rozhoduje iba príroda. Jednu takú rieku však máme aj na Slovensku - Belú.
Divoké rieky sú záchranou pre vodné živočíchy
Vodné elektrárne, odpad, chemické znečistenie, rybolov, ale aj masová turistika - toto všetko sú faktory, kvôli ktorým sa zo svetových riek stávajú vyschnuté korytá či toxické skládky. Rieky už nie sú divoké a nespútané ako kedysi, každých niekoľko kilometrov ich zväzujú vodné stavby, ktoré majú na krehký riečny ekosystém devastačný vplyv. Ryby totiž nemôžu migrovať ani sa rozmnožovať, a okrem nich vodné hrádze ohrozujú aj drobný hmyz, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou riečneho potravinového reťazca.
Západné štáty, ako napríklad Francúzsko a USA, si už tento negatívny vplyv malých vodných elektrární uvedomili a postupne tieto stavby zo svojich tokov odstraňujú. Z riek poznačených industrializáciou sa tak znova stávajú živé rieky, také, o ktorých nerozhoduje človek, také, ktoré si žijú vlastným životom. V zime zamŕzajú a na jar sa pod tlakom ľadovcovej vody z hôr vylievajú do okolitých lúk a lesov.
Belá je jediná živá rieka na Slovensku
Mnohí Slováci o tom často netušia, ale jednu z posledných živých, divokých riek majú vo vlastnej krajine. Tatranská rieka Belá vzniká na sútoku Kôprovského a Tichého potoka v nadmorskej výške 976 metrov a pri Liptovskom Hrádku sa vlieva do Váhu. Belá vždy na jar mení výraz okolitej krajiny - keď sa totiž v Tatrách roztopia ľadovce, rieka na svojom toku vytvára ramená, meandre a štrkové lavice a zaplavuje priľahlé lesy. Vďaka tomu, že človek do nej nezasahuje, v Belej stále žijú raky, hlavátky či pstruhy.
Unikátnosť, krehkosť a zároveň silu posledného divokého toku na Slovensku zachytáva dokument Živá rieka. Je ukončením trilógie o tatranskej prírode a stojí za ním ochranár Erik Baláž a jeho tím. Tvorcom sa vo filme podarilo zachytiť scény, ktoré v iných riekach nie je možné vidieť. Ako hovoria, dokument nesie hlboké ekologické posolstvo. Veria, že snímka ľuďom pomôže citlivejšie vnímať okolitú krajinu, aby sa prinavrátila aspoň časť jej niekdajšej pestrosti.
Dokument Živá rieka si môžete pozrieť napríklad na žilinskom festivale Ekotopfilm - Envirofilm, ktorý sa bude konať už dnes 19. a zajtra 20. novembra. Na festival príde aj filmár Karol Kaliský, ktorý porozpráva o zážitkoch z nakrúcania snímky aj o význame nespútaných riek.
