Dobré noviny
Vykynožili sme 60 % zvierat a plasty sú aj v našom tele. Zistite, ako môžete pomôcť planéte
Lenka Miškolciová
Lenka Miškolciová

Vykynožili sme 60 % zvierat a plasty sú aj v našom tele. Zistite, ako môžete pomôcť planéte

— Foto: Ekotopfilm - Envirofilm

Ako účinne bojovať s plastovým zamorením našej planéty? Pomôcť môže každý jeden z nás. Zistite, ako začať.

TRNAVA 5. novembra - Plastové fľaše, plastové slamky, plastové obaly, plastové nábytky či hračky. Plasty sú dnes všade okolo nás a asi nikoho neprekvapí, ak súčasnú dobu označíme za dobu plastovú. Keď v 19. storočí prišiel Alexander Parkes s novým materiálom, označovali ho za génia či vizionára. Jeho nový materiál mal nekonečné možnosti využitia a rýchlo si získal celosvetovú popularitu. Vtedy však asi nikomu nenapadlo, aký katastrofálny účinok bude mať tento vynález na našu planétu. 

Nestačí len, že naše mestá, dediny či lesy sú zahltené plastovým odpadom. Zamorené plastami sú však aj moria, oceány či dokonca naše rieky. Rakúski vedci dokonca len pred niekoľkými dňami šokovali svet zistením, že mikroplasty sa už nachádzajú aj v ľudskej stolici. Dokedy ešte bude svet tolerovať zamorenie materiálom, ktorý je pre ľudstvo snáď tým najhorším Danajským darom? 

Ľudstvo od roku 1970 vykynožilo až 60 % divo žijúcich stavovcov. Na snímke záber z filmu Posledné prasa.
Ľudstvo od roku 1970 vykynožilo až 60 % divo žijúcich stavovcov. Na snímke záber z filmu Posledné prasa. Foto: Ekotopfilm - Envirofilm

Nejde však „len“ o problematiku plastov. Mimovládna organizácia Svetový fond na ochranu prírody (WWF) vo svojej najnovšej správe Živá planéta, vydanej minulý týždeň, upozorňuje, že populácia stavovcov na Zemi klesla v rozmedzí rokov 1974-2014 o takmer dve tretiny, teda až o 60 %. 

Správa súčasne varuje, že pôdy sú vyčerpané a rozloha lesov sa zmenšuje. Strata biodiverzity bude mať ďalekosiahle dôsledky pre život človeka a pre ekonomiku. WWF so znepokojením konštatuje, že svetoví lídri buď nemajú dostatok povedomia o masívnom zániku druhov, alebo mu nevenujú dostatočnú pozornosť. Zároveň však WWF vyzýva nielen lídrov, ale aj nás, bežných ľudí, k tomu, aby sme našej planéte už viac neškodili, ale snažili sa pomôcť. Neviete, ako začať? Možno vám už dnes pomôžu v Trnave. 

Zistite, ako môžete pomôcť

Práve dnes a zajtra sa bude v „slovenskom Ríme“ konať jedinečný festival Ekotopfilm - Envirofilm, ktorého ústrednou témou a cieľom je práve meniť správanie ľudí a našej spoločnosti vo vzťahu k životnému prostrediu. „Naša spoločnosť sa mení, naše prostredie je už iné. Obdobie, ktoré v súčasnosti žijeme je výrazne ovplyvnené ľudskou činnosťou. Vidíme to v našich festivalových filmoch každý rok. Tento rok premietame niekoľko filmov, ktoré dokazujú, že naša planéta je už odlišná, ako sme ju poznali. Ľudia často myslia iba na svoj komfort a neplánujú zmeniť svoj životný štýl. My sa snažíme verejnosť inšpirovať k zmene,’’ vysvetľuje zmysel podujatia generálny riaditeľ festivalu Peter Lím.

Záber z filmu Pytliacke podsvetie.
Záber z filmu Pytliacke podsvetie. Foto: Ekotopfilm - Envirofilm

Na festivale sa prostredníctvom tých najlepších dokumentárnych filmov prenesiete do divokej prírody, ale aj priamo do centra nelegálneho obchodu. Objavte spolu s festivalom tajomstvá každodenného života kamčatských medveďov, vydajte sa na cyklovýlet po Nórsku, odhaľte čierny trh so slonovinou, pozrite si najinovatívnejšie dizajnové riešenia alebo nájdite alternatívy jednorazových plastov.

Bude to aj o riešeniach

Filmový program od 16:00 do 21:30 poskytne divákom pohľad nielen na problémy, ktoré sužujú naše životné prostredie, ale aj ich riešenia a úspešné príbehy záchrany. Program je obohatený aj o inšpiratívne diskusie, kde sa dozviete, ako konkrétne (aj Slováci) bojujú s plastovým zamorením našich morí a oceánov. Diskusia s názvom Doba plastová priblíži návštevníkom projekt BLUE LIFE, ktorého cieľom je čisteie ostrovov a podmorského sveta od plastového a iného odpadu. Hoci sa vám to možno bude zdať neuveriteľné, ale v súčasnosti sa plasty nenachádzajú iba v moriach a oceánoch, ale až tri štvrtiny morských rýb majú plasty vo svojom organizme. O projekte BLUE LIFE bude rozprávať Tomáš Šmátrala.  

Rieka Belá je jedna z posledných divokých riek strednej Európy.
Rieka Belá je jedna z posledných divokých riek strednej Európy. Foto: Ekotopfilm - Envirofilm

Jednu z posledných divokých riek v strednej Európe máme u nás

To najsilnejšie ekologické posolstvo však podľa tvorcov filmu Živá rieka nesie práve príbeh o jednej z posledných divokých riek strednej Európy - rieke Belá. Počas nakrúcania v tatranskom prostredí sa tvorcom filmu podarilo zachytiť scény, ktoré nikde inde neuvidíte. Autori veria, že práve ich film pomôže ľuďom inak vnímať voľnú krajinu okolo nás. A to najmä tak, aby sme jej dokázali prinavrátiť aspoň časť jej niekdajšej pestrosti a krásy. Jeden z tvorcov filmu, Karol Kaliský, príde porozprávať o zážitkoch z natáčania, o význame nespútaných riek pre životné prostredie a aj o aktivizme.

Každý, komu nie je ľahostajné dianie vo svete, či vo svojom okolí, je na festivale Ekotopfilm - Envirofilm vítaný. Vstup je voľný. Celý program festivalu nájdete na stránke ekotopfilm.sk.

Už ste čítali?