Keď vznikla 1. ČSR, Slováci o tom ešte 2 dni nevedeli. Prečo je 30. október pre nás taký dôležitý?
Prečo sme na Slovensku ešte dva dni po vzniku 1. ČSR nevedeli, že sme súčasťou novej republiky? A aký význam pre nás má 30. október? Vypočujte si podcast Jara Valenta z Historickej revue.
Bratislava 27. októbra (TASR) – Od vzniku prvej Československej republiky (ČSR) uplynulo v nedeľu 28. októbra 100 rokov. Výročie vzniku našej prvej spoločnej republiky si však sviatkom pripomíname až dnes 30. októbra. Jaro Valent z Historickej revue vysvetľuje, ako je možné, že hoci republika už bola dva dni na svete, Slováci o nej stále nevedeli a prečo je pre Slovákov 30. október tak dôležitým dátumom. Vypočujte si podcast o 30. októbri.
Ako vyzeral vznik spoločnej republiky chronologicky
28. júla 1914 - Začala sa prvá svetová vojna.
1914 – Formovanie československých légií – jednotiek dobrovoľného zahraničného odboja Čechov a Slovákov, ktoré tvorili českí a slovenskí krajania, ale aj bývalí vojaci rakúsko-uhorskej armády, ktorí dezertovali.
19. októbra 1915 - Otázky samostatnosti nového štátu boli témami rozhovorov predstaviteľov pripravovanej zahraničnej Národnej rady s významnými politikmi už v rokoch 1915-1916. Tomášovi G. Masarykovi pomohla aj profesúra na londýnskej univerzite a menovanie za riaditeľa Slovanského ústavu, kde mal v tento deň prvú prednášku. O mesiac neskôr vyšlo v Paríži České prohlášení neodvislosti - prvý manifest československej samostatnosti. Významný podiel na tomto akte mal Milan Rastislav Štefánik, ktorý československým aktivistom "otváral dvere parížskych salónov i vládnych kancelárií".
22. októbra 1915 - Bola podpísaná Clevelandská dohoda, prvý spoločný písomný dokument podpísaný predstaviteľmi Čechov a Slovákov na začiatku I. svetovej vojny. Dokument podpísali zástupcovia Slovenskej ligy Ivan Daxner a Albert Pavol Mamatej a Českého národního sdružení Ludvík Fisher a Josef Tvrzický-Kramer.
február 1916 - V Paríži oficiálne založili Československú národnú radu.
9. októbra 1917 – V rámci légií vznikol v Rusku Československý armádny zbor. Základy armády budúceho samostatného československého štátu sa začali formovať po bitke pri Zborove v lete 1917, keď si československé jednotky získali dôveru Rusov. V deň vzniku mal Československý armádní zbor v Rusku 40-tisíc mužov, osem streleckých plukov a dve delostrelecké brigády. Počty vojakov jednotiek v Rusku, Francúzsku a Taliansku dosiahli takmer 90-tisíc. Zatiaľ neexistujúci štát tak už mal svoju armádu.
8. januára 1918 – Na zasadnutí amerického kongresu prezident Woodrow Wilson predniesol 14 bodov, ktoré formulovali názor USA na medzinárodné usporiadanie sveta po 1. svetovej vojne. V bodoch sa hovorí o suverenite Belgicka či Turecka, nie však o Československu. Bod 10 hovorí o Vytvorení predpokladov pre autonómny vývoj národov Rakúska-Uhorska.
1. mája 1918 - Na zhromaždení robotníkov a obyvateľov Liptovského Sv. Mikuláša a jeho okolia prijali mikulášsku rezolúciu, ktorá podporovala právo na sebaurčenie národov a myšlienku vzniku Československa.
22. mája 1918 - V mene ministerstva zahraničných vecí Anglicka uznal lord Robert Cecil právo československého národa na samostatnosť a o niekoľko dní nato vláda USA schválila rezolúciu Kongresu utláčaných národov v Ríme. V júni sa k veľmociam pridalo Francúzsko, v júli Rusko a v auguste napríklad aj Japonsko.
30. mája 1918 - V USA podpísali predstavitelia Slovenskej ligy v Amerike, Českého národného združenia a predseda československej národnej rady Tomáš Garrigue Masaryk Pittsburskú dohodu. Dohoda schvaľovala spojenie Slovákov a Čechov v samostatnom štáte, v ktorom malo mať Slovensko vlastnú administratívu a snem. Podľa historikov mala dohoda presvedčiť americkú verejnosť, ale aj prezidenta Wilsona o oprávnenosti československého štátu. Masarykova aktivita a podpis Pittsburskej dohody zmenili tento postoj. Československé légie boli postupne uznané za spojenecké vojsko a Československá národná rada za základ vlády budúceho Československa.
3. septembra 1918 - Vláda USA vyhlásila, že uznáva vojenský stav medzi Československom a nemeckým a rakúskym cisárstvom. Národnú radu tým považovala de facto za vládu s právomocami riadiť vojenské a politické veci národa.
14. októbra 1918 - Minister zahraničných vecí dočasnej vlády Edvard Beneš vymenoval prvých veľvyslancov.
16. októbra 1918 – Rakúsky cisár Karol I. adresoval americkému prezidentovi Wilsonovi ponuku na prímerie, súčasťou ktorej bolo zachovanie rakúsko-uhorskej monarchie s istou mierou autonómie pre Čechov resp. iné národy.
18. októbra 1918 - Vo Washingtone bola vydaná a zverejnená deklarácia československej samostatnosti vypracovaná Tomášom G. Masarykom. Prezident USA Wilson dal Masarykovi vedieť, že deklaráciu čítal a že dáva Rakúsku-Uhorsku odpoveď, s ktorou bude Masaryk spokojný. Návrh Karola I. prezident USA odmietol s tým, že mier bude možný len za podmienky uznania samostatnosti Čechoslovákov a Juhoslovanov.
20. októbra 1918 – Americkú odpoveď na veľvyslanectve USA v Paríži prečítali Edvardovi Benešovi.
22. októbra 1918 – Cisár Karol I. prisľúbil podpredsedovi Národného výboru Československého Václavovi Klofáčovi, že sa odovzdanie moci novovznikajúcemu štátu odohrá bez krviprelievania a rakúska armáda nezasiahne, pokiaľ ani z československej strany nedôjde k násilnostiam. Stalo sa tak vo Viedni, kde sa československá delegácia zastavila cestou do Ženevy na rokovania, ktoré sa začali 28. októbra.
27. októbra 1918 – Na rieke Piave prelomili Taliani rakúsko-uhorskú obranu. Cisár poveril posledného ministra zahraničných vecí monarchie grófa Júliusa Andrássyho (bol vo funkcii od 24. októbra), aby prostredníctvom amerického prezidenta Wilsona požiadal Dohodu o prímerie. Keď gróf Andrássy na pokyn cisára Karola Wilsonove podmienky prijal, monarchia de facto uznala právo Čechov a Slovákov na sebaurčenie.
28. októbra 1918 - Manifestom Národného výboru sa v Prahe vyhlásil československý Národný výbor. Od tohto dňa prevzal vládu a prijal aj prvý zákon o vzniku ČSR. Zverejnené bolo tiež zvolanie Národného výboru "Lide československý". Dokumenty podpísali Antonín Švehla, Alois Rašín, Jiří Stříbrný, Vavro Šrobár a František Soukup, piati muži 28. októbra. Rakúske jednotky prítomné v Prahe odovzdali večer predstaviteľom Národného výboru do rúk moc a zodpovednosť za poriadok. Ľudia v uliciach strhávali symboly cisárstva a oslavovali.
- V Ženeve sa nezávisle na vývoji v Prahe začali v tento deň rokovania delegácie Národného výboru, ktorú viedol Karel Kramář, so zástupcami protirakúskeho zahraničného odboja o vytvorení a podobe Československa. Uzniesli sa, že nový štát bude republikou, prezidentom sa stane Masaryk a Kramář bude premiérom. Oficiálne republika vznikla 14. novembra 1918.
30. októbra 1918 - Na zasadnutí v Martine sa vytvorila Slovenská národná rada, ktorá prijala Deklaráciu slovenského národa. V nej sa stotožnila so spoločnou republikou Čechov a Slovákov. Martinská deklaráciaSlovenskej národnej rady odobrila schválenie Základných štátoprávnych dokumentov vzniku ČSR.