Náš najmenší národný park v sebe ukrýva československý unikát. Pre toto stojí za návštevu
Zurčivá voda, cyklistika aj podzemné krasové javy. V súčasnosti sa v parku pasujú najmä s preľudnením v niektorých častiach, no inde je peších turistov čoraz menej.
Červený Kláštor 30. októbra – Najmenší národný park na Slovensku, Pieninský národný park (PIENAP), minuý rok oslávil 50. výročie svojho vzniku. Bol zriadený 16. januára 1967 nariadením Predsedníctva Slovenskej národnej rady (SNR). Predtým bola v oblasti dnešného Pieninského národného parku zriadená Slovenská prírodná rezervácia v Pieninách, ktorú s účinnosťou od 12. júla 1932 vyhlásilo vtedajšie ministerstvo pôdohospodárstva v bývalej Československej republike (ČSR).
PIENAPv roku 2004 ako prvý na Slovensku prešiel zonáciou. Celková výmera národného parku je zhruba 3750 hektárov, z toho približne 278 hektárov je v najprísnejšej zóne s 5. stupňom ochrany prírody. Ročne ho navštívi zhruba 800.000 turistov.
Základ pre pestrý a esteticky príťažlivý reliéf celého územia parku vytvorila rôzna odolnosť hornín zložitého geologického podložia územia. Modelovala ho rieka Dunajec, ktorá si v kaňonovitej úžine predierala cestu pomedzi odolné vápencové bralá. Ich prevýšenie nad hladinou rieky v masíve Troch korún dosahuje až 520 metrov.
Najmenší národný park v sebe ukrýva mnoho krás
K najhodnotnejším častiam PIENAP-u patrí štátna prírodná rezervácia Prielom Dunajca, na ktorú nadväzuje chránený prírodný výtvor Prielom Lesnického potoka. Ďalším chráneným výtvorom sú Haligovské skaly, komplex skál a bradiel vystupujúcich vplyvom erózie vody a vzduchu z flyšového obalu pohoria. Chránené sú aj prírodné výtvory Jezerské jazero, Jarabinský prielom a travertínové jazierko - Kráter.
V národnom parku prevládajú jedľovo-bukové porasty, horské jelšiny a na skalách borovicové porasty. V druhovo bohatej vegetácii sa darí aj teplomilným a vysokohorským rastlinám. Živočíchov reprezentujú západokarpatské druhy lesných a skalných biotopov - kobylka pieninská, jašterica živorodá, piskor horský, plch hôrny, červenák karmínový, skaliar pestrý, vydra riečna či vzácny netopier sťahovavý.
Z podzemných krasových javov je najznámejšia jaskyňa Aksamitka.
Prielomom Dunajca vedie trasa náučného chodníka, ktorý bol prvým náučným chodníkom v bývalom Československu. Je aj jediným bezbariérovým turistickým chodníkom v PIENAP-e. V roku 1999 na ňom odhalili pamätnú tabuľu zakladateľovi PIENAP-u Ing. Milanovi Pacanovskému.
Cypriánov herbár
Atraktívnosť územia zvyšuje aj národná kultúrna pamiatka - pôvodne gotický Kláštor kartuziánov založený v roku 1319, ktorý sa nachádza v obci Červený Kláštor. Pôsobil v ňom zostavovateľ najstaršieho zachovaného herbára na Slovensku mních Cyprián.
Bobria hrádza objavená v roku 2008 svedčí o tom, že sa bobry udomácnili na slovenskom brehu Dunajca. Malé vodné toky v Pieninskom národnom parku sa každoročne zarybňujú, keďže každý rok narastá počet vydier, bocianov a volaviek, pre ktoré sú ryby súčasťou potravy.
Na území PIENAP-u žije ohrozený motýľ jasoň červenooký. Jeho záchrane sa venujú vedeckí pracovníci spolu s ochranármi už niekoľko desaťročí. Projekt na záchranu ohrozeného druhu motýľa prebieha súbežne s poľským národným parkom. Štátnu hranicu medzi Slovenskom a Poľskom, ktorú tvorí Dunajec, migrujúci jasoň totiž neberie na vedomie.
Ochranár ako nadávka
„Za tie roky je badať zmeny v našom národnom parku. Len keď si vezmeme Haligovské skaly, ktoré boli v minulosti doslova priznané, chýbal tam les. Ľudia žili v tomto regióne, starali sa o krajinu, teraz vidíme na zarastajúcich lúkach a biotopoch, že ľudia z regiónu zutekali. Jedna vec je mať národný park, ale žiadna správa národného parku nemôže mať dostatok ľudí na to, aby zmanažovala takéto územie. Je tam potrebný človek, ktorý tam žije. Ak to tu chceme zachovať, musia tu ľudia žiť a vrátiť sa k tradičnému spôsobu obhospodarovania krajiny,“ konštatoval riaditeľ Správy PIENAP-u Vladimír Kĺč. Podľa neho vzhľad krajiny má vplyv aj na turizmus.
V PIENAP-e sa v súčasnosti pasujú najmä s preľudnením v niektorých častiach, konkrétne náučný chodník v prielome Dunajca sa zmenil na cyklistickú trasu a peších turistov je tam čoraz menej. „Prielom je veľmi zahustený, sú tam rôzne problémy, nehody. Jedinou možnosťou je vyberať tu vstupné, aby sa to opäť vrátilo do podoby náučného chodníka. Vstupné by malo regulovať vstup cyklistov,“ zdôraznil riaditeľ Správy PIENAP-u s tým, že takýmto krokom by si oddýchla aj miestna príroda. Zároveň majú tamojší ochranári pocit nedocenenia ich práce. "Kým u nás je ochranár nadávka, tak v Poľsku ten pracovník parku je vážená osoba," zdôraznil Kĺč s tým, že za posledné roky sa Správa PIENAP-u v tejto súvislosti zamerala aj na vzdelávanie mladej generácie.
Ochrana najvzácnejších lokalít
Rezort životného prostredia pripravuje legislatívu, ktorou chce dokázať zaistiť účinnejšiu ochranu najvzácnejších lokalít. „Prvý krok predstavuje novela zákona a ochrane prírody. V rámci nej chceme napr. posilniť bezzásahový režim tak, aby sa o ťažbe na tomto území už neuvažovalo, alebo posilniť pozíciu štátnych ochrancov prírody pri plánovanej či náhodnej ťažbe,“ konkretizoval minister László Sólymos pri príležitosti výročia.
PIENAP je jedným z mála parkov na Slovensku, ktorý už má hotovú zonáciu. Tá je podľa ministra potrebná na to, aby sa dokázali nastaviť dlhodobé systémové kroky na rozvoj tohto územia nielen v oblasti udržateľného turizmu, ale aj v súvislosti s ochranou prírody. „Náučný chodník v korunách stromov v Bachledovej doline je krásnym príkladom toho, ako sa to dá robiť. Keď je zonácia, sú nastavené pravidlá a keď spolupracuje súkromný sektor s ochranou prírody, tak sa dajú robiť krásne veci,“ zhodnotil Sólymos.