Všetko, čo vám povedali o plaste, je zle: Recyklácia nie je odpoveď. Takto naozaj pomôžete planéte
Dokedy budeme ešte žiť v dobe plastovej?
BRATISLAVA 27. októbra - Žijeme na svete, v ktorom je obrovské množstvo predmetov okolo nás z plastu. Dalo by sa povedať, že žijeme v dobe plastovej. Keď v polovici 19. storočia Alexander Parkes vytvoril prvý plast, málokto si dokázal predstaviť široké využitie tohto materiálu. Nikto však netušil, ako veľmi škodiacim sa môže stať. V súčasnosti sa snažíme recyklovať, no dalo by sa povedať aj to, že recyklácia je jedno gigantické klamstvo. No existujú iné spôsoby, akými sa dá znížiť plastové znečistenie. Čo urobíte pre záchranu našej planéty vy?
Plasty, plasty a zase plasty
Ihneď teraz sa postavte a choďte do kuchyne. Nazrite do svojej chladničky a buďte úprimní. Určite je plná plastových obalov z mäsových výrobkov, syrov, šalátov, cherry paradajok a inej zeleniny, ale aj škatúľ na mlieko či džús, ktoré majú svoje miesto v priehradke na dverách. Možno si myslíte, že je to v poriadku, veď predsa recyklujete, teda vyhadzujete všetky plastové obaly do na to určených odpadkových košov, no musíme vám oznámiť, že sa mýlite. Nie je to v poriadku.
Ani blok z vášho nákupu nie je recyklovateľný
Až dve tretiny všetkého z vašej kuchyne, či už v chladničke alebo v policiach, kde máte sáčky s cestovinami a ryžou, nemôžu byť recyklované. No to nie je všetko, patrí medzi ne aj blok z vášho nákupu. Ako to? Tento drobný ústrižok papiera obsahuje BPA, čo je organická zlúčenina potrebná pri výrobe plastov. Bisfenol A, ako znie jej celé meno, obsahujú aj CD a DVD disky, plastové príbory, dózy na jedlo, dojčenské fľašky a rôzne športové pomôcky.
Čo je v skutočnosti recyklácia?
Je to iba názov pre miliardový biznis spoločností a "charít" po celom svete. Nedá sa recyklovať všetko a až hrozivých 70 % nerecyklovateľného odpadu končí na skládkach alebo, ešte horšie, v moriach. To má zdrvujúce, až devastujúce následky pre život v moriach, ale aj životné prostredie. Hoci sú plasty ľahko vyrobiteľné, každý obsahuje ropu. Výrobný proces sa nazýva "fracking" a počas neho sa kvapaliny pod vysokým tlakom menia na tuhé látky. Kvôli alarmujúcej produkcii karbónových emisií je tento proces považovaný za jeden z najškodlivejších, aké existujú.
Čo môžem urobiť?
Situácia potrebuje zmenu, no kde je najlepšie začať? Na nákup si môžete nosiť vlastnú tašku. Nekupujte zbytočne plastovú igelitku na jednorazové použitie. Ročne sa ich spotrebuje 1 bilión, pričom priemerná doba "používania" jednej je iba 15 minút.
Môžete nakupovať v obchodoch, ktoré nepodporujú ich predaj. O tomto type obchodov si môžete prečítať v jednom z našich starších článkov. Čo ešte? Môžete prestať kupovať plastové slamky. Ich používanie už zrušilo niekoľko podnikov a najlepšie bude, ak to urobíte aj vy, ak nejaké máte doma. K slamkám patria aj miešadlá, umelý príbor, či viečka na poháre, napríklad s kávou. Tieto predmety sú príliš malé na recykláciu a rozpadajú sa na miktoplasty, ktoré, nanešťastie, často konzumujú zvieratá, (ktoré potom jeme my ľudia).
Nepoužívajte plastové sáčky, použite radšej vrecúško vyrobené z látky. V ňom sa potraviny aspoň nezaparia a nezhnijú, ako to býva v prípade mikroténových sáčkov. Ak potrebujete niečo uskladniť, najlepšou voľbou sú nádoby zo skla, na ktoré nedali dopustiť ani naše staré mamy pri zaváraní. Plastové nádoby z drogérie sú problémom. Šampóny, gély, rôzne tuby a pasty. Ich cieľovou destináciou je skládka, no v tomto prípade pre vás máme DOBRÚ správu. Už onedlho si aj vo veľkých a známych drogériách budete môcť aspoň niečo "načapovať" sami. A, samozrejme, netreba zabúdať ani na obchody s čapovanou drogériou, ktorých na Slovensku stále pribúda.
Plasty nie sú jedinou hrozbou
Je možné, že sa vám to nebude páčiť, no fakty sú jasné. Spotreba mäsových a mliečnych výrobkov je obrovská, ich produkcia škodlivá a keby ju ľudstvo obmedzilo, alebo v lepšom prípade úplne zastavilo, zlepšil by sa stav životného prostredia. Tvrdia to nové výskumy, vedené Josephom Poore-om z Oxfordskej univerzity, ktoré boli publikované v časopise Science. Výskum sledoval takmer 40-tisíc fariem v 119-tich krajinách sveta a odhalil, že s koncom ich konzumácie a produkcie by sa uvoľnilo až 75 % farmárskej pôdy, čo zodpovedá rozlohe Európskej únie, Spojených štátov, Činy a Austrálie dokopy.
Zatiaľ čo mäso a mlieko poskytujú iba 18 % kalórií a 37 % proteínov, ich produkcia zaberá až 83 % pôdy a vytvára 60 % emisií skleníkových plynov. "Veganstvo je pravdepodobne najlepšou cestou k zníženiu dopadu na Zem, neznížia sa iba skleníkové plyny a globálne okyslenie, ale aj množstvo využívania pôdy a spotreba vody."
"Urobíte tým viac ako kúpou elektromobilu," povedal Poore.
Problém je naozaj veľký
Výskum zistil aj to, že existuje viacero spôsobov produkcie jedného druhu jedla. Výroba hovädzieho mäsa, odchovaného na odlesnenej pôde, vytvorí 12-krát väčšie množstvo skleníkových plynov a využíva až 50-krát väčšie územie. Na druhú stranu, aj ten najmenej škodlivý proces výroby mäsa je až 6-krát viac škodlivý ako produkcia hrášku. Zníženie nepriaznivého dopadu však nie je jednoduché a ročne je na poľnohospodárstvo utratených závratných 500 biliónov dolárov. S takým množstvom peňazí by sa určite dalo naložiť inak. Sám Poore počas výskumu prestal s konzumáciou zvieracích produktov. Je len na nás, či ho v tom napodobníme a pomôžeme našej planéte. Veľké zmeny totiž začínajú malými a majú pôvod v uvedomelých jedincoch.
